Lekárska komunita čelí paradoxu. Na jednu stranu WHO hovorí o nerovnosti pri distribúcii očkovacej látky proti koronavírusu. Poukazuje na skutočnosť, že krajiny s najnižším príjmom dostali iba 25 dávok, oproti 39 miliónom odoslaných do 49 najbohatších krajín. Na druhú stranu, sama WHO autorizovala len vakcínu vyvinutú spoločnosťou Pfizer/BioNTech a ignorovala mnoho ďalších z Číny, Ruska, Veľkej Británie a Indie. Tým bola obmedzená možnosť úspechu jej vlastnej iniciatívy COVAX – globálneho vakcinačného akcelerátora a banky pre rovnú distribúciu vyrobených preparátov.

WHO uviedlo, že vakcína Pfizeru prešla núdzovými kontrolnými mechanizmami vďaka svojej “bezpečnosti, efektivite a kvalite“. WHO ale nebola jediná organizácia, ktorá rýchlo uznala túto vakcínu – EÚ, konkrétne prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tlačila na čo najrýchlejšie schválenie preparátu na území únie.

Podľa informácií novín Le Monde, ktoré citovali získaný dokument, politický tlak na schválenie tejto vakcíny bol tak veľký, že Európska lieková agentúra (EMA) musela privierať oči, a to nehľadiac na isté problémy, ktoré sa u vakcíny prejavili. EMA údajne musela ignorovať nezrovnalosti medzi obsahmi dávok predaných Pfizerom a zariadením vykonávajúcim skúšky.

Stále sa objavujúce správy o možných vedľajších účinkoch tiež podľa všetkého nemohli ovplyvniť tempo vakcíny Pfizer pri jej rozširovaní po svete. Minimálne 13 Izraelčanov utrpelo ochrnutie tváre potom, čo dostali prvú injekciu. Vznikla tým otázka, či môžu dostať druhú. Nórsko informovalo o 23 mŕtvych po tom, čo dostali vakcínu. Úrady si ale nie sú isté, či ich úmrtie je spojené s očkovaním. Krajina nehľadiac na to vydala varovanie, že vakcína môže mať “vážne následky“ pre starých a slabých ľudí. WHO plánuje preštudovať úmrtia týchto ľudí.

Naviac, nie všetkým vakcínam sa však dostalo takej milosti, ako sa jej dostalo Pfizeru. Tá je v EÚ distribuovaná za podmienok, že spoločnosť nenesie zodpovednosť za možné vedľajšie účinky. Podľa Alexandra Gintsburga, riaditeľa Ústavu Nikolaja Gamaleja, inštitútu, ktorý vyvinul prvú vakcínu proti koronavírusu na svete Sputnik V, jeho ústav je terčom silnej pozornosti zo strany európskych inštitúcií.

Dôvod, prečo prostriedky konkrétnej spoločnosti podľa informácií majú iné zaobchádzanie v priebehu autorizačného procesu, zostáva nejasný. Vakcína Pfizeru na testoch ukázala efektivitu 90%. To je porovnateľné s ruskou vakcínou Sputnik V. Je to ale menej ako druhá vakcína vyvinutá v Rusku – EpiVacCorona, ktorá zatiaľ v priebehu testov vykázala 100% účinnosť.

Nestabilná RNA vo vakcíne Pfizeru je možným zdrojom údajných vedľajších účinkov

Možná príčina údajných vedľajších účinkov vakcíny od Pfizeru je použitie modifikovaného nukleozidu RNA – technológia, ktorá zatiaľ bola použitá iba u vakcín pre zvieratá, ale nikdy nie pre ľudí. Teoreticky, modifikovaná RNA má niesť časť genómu covidu–19, aby vyvolal imunitnú reakciu zo strany tela pacienta, čím sa má dosiahnuť imunita proti infekcii covid–19.

Šéf Gamalejovho ústavu Alexander Gintsburg zdôraznil, že oproti DNA, RNA je viac náchylná k náhlym zmenám. K tomuto procesu môže dôjsť dokonca aj počas výroby vakcíny. Výsledkom je skutočnosť, že rôzne dávky vakcíny sa od seba môžu líšiť. “Pokazené“ dávky potom môžu mať nečakávané vedľajšie účinky, zdôraznil akademik.

“V Izraeli čelia ochrnutiu tváre ľudia, ktorí boli očkovaní (vakcínou Pfizer). Nehľadiac na to, nemáme v súčasnosti plný obraz toho, aké iné komplikácie sa môžu objaviť (kvôli tejto vakcíne). Napríklad by mohlo ísť o ochrnutie pažeráka či ochrnutie srdcového nervu,” zdôraznil Gintsburg.

Riaditeľ Ústavu Nikolaja Gamaleja ďalej uviedol, že vakcína od Pfizeru by mohla mať negatívny vplyv na 30% až 40% pacientov, hlavne seniorov a ľudí, ktorí trpia alergiami.

Ruská vakcína uprostred svetovej informačnej vojny

Kým sú dve americké vakcíny vyrábané spoločnosťami Pfizer a Moderna založené na modifikovanej RNA, iné vakcíny používajú adenovirové vektory. Príkladom je britská vakcína od spoločnosti Oxford–AstraZeneca, alebo ruský Sputnik V.

Niektoré vakcíny, konkrétne Sputnik V, sa stali terčom ostrej mediálnej kritiky kvôli údajnému nedostatočne širokému testovaniu a chýbajúcej extenzívnej dokumentácii. Vakcína ale čelila ďalším obštrukciám: Jej stránka na Twitteri bola dočasne zablokovaná (hoci je možné si ju prezerať) kvôli údajnej “neobvyklej aktivite“, jej autorizácia v Maďarsku sa stala terčom kritiky zo strany úradov EÚ.

Rusko bolo tiež opakovane obvinené zo snahy ukradnúť dáta vakcín iných krajín, a to pomocou “armády hackerov“ Kremľa, ktorú má vraj k dispozícii. Tieto správy sa však objavili až po tom, čo ruská prvá vakcína už prechádzala testami, ktoré skončili s účinnosťou vyše 90%. Nehľadiac na to, že ruskí vývojári kooperovali s vedcami zo zahraničia pri vývoji vakcíny, konkrétne so spoločnosťou AstraZeneca. Súčasne s tým Pfizer, ktorý v minulosti už mal problémy kvôli svojim liekom, sa nezdalo, že by si “užíval” takúto mediálnu pozornosť. To by sa ale mohlo zmeniť, keď množstvo dôkazov poukazujúcich na vedľajšie účinky vakcíny tejto spoločnosti rastie s každým dňom.