Severoatlantická aliancia podľa prezidenta je a naďalej bude jednotná napriek tomu, že sa môže zdať, že medzi členskými krajinami a Spojenými štátmi panuje napätie. „Je, samozrejme, potreba posilniť európsky pilier v rámci NATO, nie ako samostatnú entitu, ale posilniť zodpovednosť za obranu a posilniť naše schopnosti brániť sa v rámci NATO. Čo je, samozrejme, previazané aj s potrebou zvýšenia výdavkov na obranu,“ uviedol.

Pellegrini zástupcov krajín B9 a severských štátov informoval, že SR „pripravuje a v krátkej dobe schváli nový upravený plán budovania Ozbrojených síl SR na dlhé obdobie, ktorý bude reflektovať aj potrebu postupného zvyšovania výdavkov tak zbrojárskych, ako aj projektov duálneho využitia“.

Podľa prezidenta je významnou témou nedostatočná kapacita zbrojárskeho priemyslu. „Dnes aj keby ste mali k dispozícii obrovské miliardy, ak by aj rozpočty krajín dovoľovali rapídny nárast výdavkov na zbrojenie, nie je možné reálne tieto prostriedky použiť. Pretože zbrojárske kapacity sú nedostatočné a nedokážu dodávať to, čo všetko armády NATO potrebujú,“ povedal prezident, podľa ktorého SR urobila v tejto oblasti významný krok vpred a výrazne investovala do zbrojárskeho priemyslu. Ten už dnes podľa neho predstavuje skoro tri percentá HDP.

Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. Ukrajina dnes podľa prezidenta predstavuje krajinu s najlepšími schopnosťami a znalosťami z moderného typu boja a svoje know-how dokáže ponúkať aj okolitým krajinám. Nášho východného suseda označil za inšpiráciu, ako vyzbrojovať aj slovenské ozbrojené sily.

Prezident ďalej upozornil, že nie je dôležité len samotné percento HDP vynaloženého na obranu, ale aj kvalita týchto výdavkov. „Je dôležité, aby sme vyhodnocovali nielen samotné percento výdajov na obranu, ale aj z čoho tie výdavky pozostávajú. Aké percento z týchto zdrojov je používané na modernizáciu, nielen na samotné udržanie ozbrojených síl ako takých,“ poznamenal a ocenil, že v SR smeruje 34 percent týchto výdavkov na modernizáciu ozbrojených síl.

Slovensko má podľa prezidenta v investíciách do zbrojárskeho priemyslu veľkú výhodu a v mnohých oblastiach predbieha aj kolegov z NATO. Napriek tomu však podľa jeho slov nie je v stave, aby „raketovo znásobilo výdavky na obranu“. Z toho dôvodu minulý rok na samite NATO v Haagu bojovalo za to, aby bol nárast rozložený až na nasledujúcich desať rokov. Za dôležité označil, že si SR plní dvojpercentný záväzok.

„Nemôžeme súperiť s krajinami, ako je Poľsko, ktoré už v tomto roku dosiahne skoro päť percent, alebo baltické krajiny, ktoré päť percent dosahujú už dnes. Máme na to desať rokov a myslím si, že postupne, ale rozumne investovanými peniazmi tie percentá za desať rokov dosiahneme aj my,“ pokračoval.

SR podľa prezidenta okrem systému protivzdušnej obrany Barak potrebuje aj lacnejší spôsob ochrany – drony schopné likvidovať druhé drony. „Som veľmi rád, že v spolupráci s významnými inovatívnymi slovenskými firmami a leteckými opravovňami Trenčín dnes už Slovensko buduje a produkuje vlastné drony, ktoré budú schopné byť nasadené aj do takýchto operácií,“ doplnil, pričom pripomenul potrebu zavedenia legislatívnych zmien, ktoré by umožnili ozbrojeným silám efektívne reagovať na hrozby aj v čase mieru.

S partnermi tiež hovoril o potrebe zachovania misií, ktoré Aliancia prevádzkuje. NATO by podľa neho malo pokračovať najmä v misii KFOR na západnom Balkáne z dôvodu „nedostatočne upokojenej“ situácie na kosovsko-srbskom pomedzí.