Kauza Projektu Fórum Šimečkovej matky už bude s PS spojená až do volieb

S väčším odstupom by na treťom mieste skončilo hnutie Republika, ktoré by získalo 11,8 percenta hlasov. Hnutie však v porovnaní s minulým mesiacom stratilo 1,7 percentuálneho bodu. Za Republikou by nasledovalo Hnutie Slovensko s podporou 8,2 percenta. Matovičovci si tak polepšili o jedno celé percento. Do parlamentu by sa dostali aj strany Sloboda a Solidarita (7,5 %), Hlas-SD (7 %), mimoparlamentní Demokrati (5,9 %), a tiež Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré by volilo 5,5 percenta ľudí. Pre bránami Národnej rady SR by podľa najnovšieho májového prieskumu zostala Maďarská aliancia (3,9 %), hnutie Sme rodina (3,5 %), Právo na pravdu (2,7 %) a tiež koaličná Slovenská národná strana (2,7 %).

Do parlamentu by sa tak celkovo dostalo osem politických subjektov. Najviac mandátov – 36, by získalo Progresívne Slovensko. Smer-SD by ich získal 31, hnutie Republika 21, Hnutie Slovensko 15, strany Sloboda a Solidarita a Hlas-SD by získali zhodne po 13 mandátov, Demokrati by obsadili 11 kresiel a kresťanskí demokrati 10. Z výsledkov prieskumu tak vyplýva, že strany súčasnej koalície by neboli schopné zostaviť parlamentnú väčšinu, keďže národniari by sa už do NR SR nedostali. Smer-SD, Hlas-SD by aj s poslancami Republiky mali len 65 kresiel. Na druhej strane aj strany opozície (PS, SaS, KDH a Demokrati) potrebujú na získanie parlamentnej väčšiny Hnutie Slovensko.

Aktuálny volebný model podľa analytika agentúry NMS Mikuláša Hanesa ukazuje, že progresívci si aj napriek medializovaným kauzám spojeným s rodinou predsedu Michala Šimečku udržiavajú stabilnú podporu na úrovni pätiny voličov. Hnutie tak stagnuje na úrovni 20 percent.

Táto stagnácia má podľa analytika viac príčin než len kauzu Šimečkovej matky. „Ich politický účinok je obmedzený najmä preto, že sa nepretavuje do odlivu k vládnemu táboru, ale skôr do plynulého prerozdeľovania voličov v rámci opozície. Kľúčovú úlohu v tomto vývoji zohráva osoba Michala Šimečku. Jeho pozícia je dnes dvojsečná: na jednej strane je najviditeľnejšou a najstabilnejšou tvárou PS, na druhej strane sa stal pre časť voličov prirodzeným limitom hnutia,“ uviedol analytik a podotkol, že v hnutí nateraz neexistuje iná osobnosť, ktorá by mala porovnateľnú kombináciu skúseností či mediálneho dosahu.

Súčasne však podľa jeho slov platí, že útoky na lídra PS sa stali predvídateľnou mobilizačnou témou pre oponentov.

„Pre opozičný blok ako celok však podľa dát nejde o existenčný problém. Voliči, ktorí sú sklamaní alebo nerozhodní, nerezignujú na opozičnú voľbu ako takú, ale presúvajú svoju podporu k menším či ideovo vyhranenejším subjektom. A to môže, paradoxne, progresívcom pomôcť pri možnom zostavovaní vlády na jeseň 2027,“ skonštatoval Hanes.

Ako vysvetlil, najnovší volebný model, ktorý sa uskutočnil počas najväčšieho tlaku na Šimečku, neodhaľuje krízu dôvery, ale krízu rastu.

Analytik sa zároveň domnieva, že Progresívne Slovensko zostane uväznené na hranici 20 percent, ak nepríde nový programový, aliančný alebo personálny impulz.

„Medializácia kauzy Projektu Fórum už bude s PS spojená až do volieb, možno aj dlhšie, a to bez ohľadu na fakt, či hnutie vymení predsedu, alebo nie. Je na samotných progresívcoch, aby našli tému, ktorá bude pre potenciálnych voličov silnejšia než naratív o “príživníckej rodine”, s ktorým začal v týchto dňoch operovať Robert Fico,“ uzavrel Hanes.