Týždenník .týždeň opäť útočí na Rezníka, tentoraz cez jeho najbližších ľudí

Bratislava 20. júna 2018 (HSP/Foto:facebook)

Revolúcia v RTVS sa stále akosi nechce poriadne rozhorieť. Konšpiračný časopis .týždeň sa preto pokúsil priložiť jedovaté polienko do tejto pahreby v podobe článku, ktorý tentoraz nemieri len priamo na riaditeľa Rezníka, ale aj na kľúčových ľudí z jeho tímu.

V časopise .týždeň vyšiel článok s presným názvom „Bude Rezníkov telerozhas konšpiračný?“ (nevedno, či je preklep v slove „telerozhas“ náhodný, alebo je to vtipná slovná hračka na úrovni týždenníka .týždeň), v ktorom autori Michal Magušin a Filip Olšovský tvrdia, že potom, ako odišlo dvanásť „šikovných redaktorov“, „RTVS výrazne zosivela“. Podsúvajú tak čitateľovi, že tí ostatní sú zrejme menej šikovní, že tie zvyšné stovky a tisícky ľudí, ktoré v tej inštitúcii zostali, už nevedia zabezpečiť takú kvalitu.

Názor vedenia RTVS na vyváženosť príspevkov označujú ako „čudný“, spochybňujú odbornosť manažmentu a dokonca si kladú rečnícku otázku, ktorú si ich čitatelia majú sami správne zodpovedať, či nakoniec tá RTVS nebude aj nebezpečná, atď. Tieto reči by ani nestáli za komentár, je to povinná jazda periodika, kde šéfredaktorovi visí na stene vlajka Spojených štátov amerických. Dôvodom, prečo propagandisti Magušin a Olšovský napísali tento jedovatý článok, sú iné dve posolstvá.

.hra sa skončila, kričí medzititulok

„Jaroslav Rezník sa pokúsil o systém balansovania, vyvažovania – teda neignoroval, ale empaticky vnímal politickú objednávku, v tomto prípade SNS a časti Smeru, no na druhej strane chcel ukázať priateľskú tvár aj druhej strane. Preto na jednej strane Rezník zrušil reláciu Reportéri, ale zároveň reštartom poveril Vincenta Štofaníka, človeka s dobrou povesťou. Rezník síce vymenil vedenie spravodajstva, ale zas podržal „na obraze“ reláciu Michala Havrana, ktorá prekážala aj mnohým ľuďom z Rezníkovho ideového prostredia. Rezník sa teda pokúšal aplikovať systém aj nahý, aj oblečený,“ píšu Magušin a Olšovský. A zdôrazňujú svoj záver: „Neuspel“.

Toto je prvé kľúčové posolstvo: útok na snahu o kompromis generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka. Pána riaditeľa by totiž mali vlastne nazývať Mr. Kompromis, pretože sa snaží zo všetkých síl udržať situáciu pod kontrolou a uspokojiť jedných aj druhých. A toto môže byť nebezpečné, lebo ten uťahaný dobráčisko by mohol byť so svojou snahou o zmierenie ľuďom sympatický – a tadiaľ cesta k prevratu nevedie. Cieľ článku je preto jasný: treba čitateľom jasne vysvetliť, že Rezníkova snaha o uspokojenie oboch táborov je zlá, nesmie nás pomýliť a zviesť z cesty za konečným džihádom.

.okopávanie členkov

A je tu ešte jedno dôležité posolstvo. Samotného riaditeľa už kritizovali dosť, teraz treba zaútočiť na inom mieste. Podstata sa skrýva v tomto odstavci: „Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník má v tejto situácii jedinú šancu, ako nekráčať v šľapajach svojich predchodcov Radima Hrehu či Štefana Nižňanského. Táto šanca spočíva v prepustení troch najkontroverznejších členov vedenia – šéfov spravodajstva Vahrama Chuguryana, Hany Lyons a Petry Stano Maťašovskej. Ak by sa Rezník na taký krok odhodlal, skupina redaktorov by stiahla svoje výpovede. Zatiaľ to však na scenár tohto typu nevyzerá.“

O toto tu ide. Zlikvidovať Rezníkových kľúčových ľudí. Rezníka odvolať nateraz nevládzu, tak ho skúšajú oslabiť útokom na troch ľudí, ktorých riaditeľ Rezník mnohokrát menoval ako svojich kľúčových spolupracovníkov, ktorým absolútne verí. Je tu dokonca náznak ponuky: ak stiahne svojich najvernejších, možno ho vezmú na milosť… A ak nie, čo bude ďalší krok? Uvidíme na námestiach na slušných transparentoch nápisy „Chuguryan, Lyons a Stano-Maťašovská odstúpiť?“

Články tohto extrémistického .týždenníka sú plné jedu, ale nielen to: ten jed je veľmi presne dávkovaný a cielený. Propagandistický think-tank, ktorý za tým stojí, veľmi presne vie, čo chce. Aspoň to je dobre, že majú ten krám zamknutý a ušetria tak mnohých náhodných okoloidúcich internetom aspoň čiastočne pred jedovatým obsahom, ku ktorého plnej verzii má prístup len hardcore tvrdé konšpiračné jadro.

Ivan Lehotský