Bratislava bola oslobodená v stredu 4. apríla 1945 ako jedno z posledných slovenských miest (písali sme o tom TU. Front v tom čase už z väčšej časti prešiel cez Slovensko a Bratislava, vzhľadom na jej excentrickú polohu, stále s obavami čakala, akú daň si vojna od nej vypýta. Vtedy ešte nikto netušil, že bude voči Bratislave, v porovnaní s niektorými inými mestami, relatívne milosrdná, hoci aj tu si vybrala svoju krutú daň: v bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.

Obyvatelia mali správy o tom, ako to vyzeralo v Budapešti, dobytej vo februári po 50-dňovom obliehaní, ktoré si vyžiadalo tisíce civilných obetí, a preto mnohí radšej počúvli výzvu mesto opustiť. Ostatní sa pripravovali na ťažké chvíle – podobne ako mnohí z nás teraz v obavách pred koronavírusom, robili si zásoby potravín a zdravotníckeho materiálu, ale nielen to: chystali si aj hasiace potreby a miesta na nocľah v rôznych krytoch a pivniciach.

V posledný marcový deň, bola to Veľkonočná sobota, bol z Bratislavy vypravený posledný transport s politickými väzňami – tí boli potom hromadne popravení v koncentračnom tábore Mauthausen. Vláda spolu s prezidentom Tisom a úradmi sa presunula do Holíča, odkiaľ neskôr utiekla do Rakúska. Bratislavská mestská samospráva však v meste zostala takmer celá.

Začiatkom apríla bolo už z diaľky počuť dunenie diel. Druhého apríla sa prestalo pracovať na úradoch a v továrňach, prestali premávať trolejbusy a električky, zastavili sa dodávky elektriny, vody aj plynu.

Nemci sa nemienili mesta lacno vzdať, ale zároveň bolo asi každému jasné, že ani v Bratislave sa nezadržateľný postup Červenej armády smerom na Berlín nemôže zastaviť. Nemci preto vyrabovali niektoré podniky a pripravovali deštrukciu dôležitých budov – tovární, rozhlasu, pošty a pod. Most Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa nachádzal na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila dnešný Starý most, vyhodili 3. apríla do vzduchu a ťažko poškodili aj jeden z jeho pilierov. Zneprejazdnili aj železničný viadukt Červený most.

Mesto bránili rôzne oddiely nemeckej  armády, spolu okolo desaťtisíc mužov, posilnené aj maďarskou armádou, ale centrum bránili popri nich a malej skupine gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov aj narýchlo sformované tzv. festungsbatalióny, kam boli zaradené aj staršie ročníky bratislavských Nemcov.

Boje o Bratislavu sa začali 2. apríla, keď oddiely 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Hlavná ofenzíva sa začala 3. apríla leteckou prípravou a raketovou a delostreleckou paľbou, po ktorej nasledoval útok pozemných síl. Červená armáda obsadila východnú časť mesta a získala dobré pozície na útok na centrum.

Na ďalší deň zaútočili na mesto sily sovietskej pechoty podporované 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale tiež bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Aj tentoraz samotnému útoku predchádzala mohutná delostrelecká a raketová paľba z kaťuší smerom na centrum mesta.

Nemecké oddiely nemohli presile dlho odolávať a čoskoro sa dali na útek. Pouličné boje sovietskej armády s niekoľkými gardistickými a nemeckými skupinami v Starom Meste pokračovali ešte okolo obeda, ale už popoludní dosiahla Červená armáda západný okraj mesta, keď potom ešte prenasledovala nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves.

Hlavnou baštou nemeckej obrany bol dlho Bratislavský hrad, ale aj ten okolo štvrtej hodiny popoludní padol. Na druhej strane rieky boli Nemci v rovnakom čase vytlačení z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou Slovenska. Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla.

Počas bojov o Bratislavu bolo zničených viac ako tisíc domov, najviac v okolí Krížnej a Záhradníckej ulice. Treba však povedať, že v porovnaní s mnohými inými mestami, Bratislava ešte obišla relatívne veľmi dobre.

Okamžite po prechode frontu sa začal život vracať do normálneho stavu: hneď 5. apríla sa začal stavať provizórny pontónový most cez Dunaj, o niečo nižšie ako je dnešný Most SNP. Existoval vtedy ešte jeden prechod cez rieku, postavený na drevených stĺpoch, ktorý sa nachádzal približne v mieste nástupišťa na propeler. Už v piatok 6. apríla, keď ešte Nemci boli v Devínskej Novej Vsi, sa v Bratislave predával čerstvý chlieb z mestských pekární a o ďalší týždeň už vychádzali noviny Pravda aj Čas, hral sa futbal na Tehelnom poli, v kine Tatra sa premietal historický film o vojvodcovi Michailovi Kutuzovovi, fungovali trhoviská, divadlá, kaderníctva…

Ivan Lehotský