Tvorca Matyldy o možnostiach a nástrahách umelej inteligencie: Snívame o tom už od Karla Čapka

V stredu začala cesta prvého českého stopujúceho robota Matylda, ktorá sa vydala naprieč Českou republikou. Sputnik sa s jej tvorcom porozprával o jeho myšlienke, zákonoch robotiky a nástrahách umelej inteligencie

Hlavne neprepadajte panike

V stredu 31. októbra štartovala cesta prvého českého stopujúceho robota, alebo presnejšie robotky Matildy. S uterákom a nápisom “Neprepadajte panike”, čím odkazuje na legendárny sci-fi Stopárov sprievodca po galaxii, sa Matylda snaží stopom dostať z Jablonca nad Nisou do Pelhřimova, kde bude zapísaná do knihy rekordov.

Robot je vybavený GPS, preto užívatelia internetu môžu sledovať jej pohyb. Matylda cez zabudovanú kameru príležitostne pošle obrázok zo svojej cesty. Ide tak o unikátnu programovaciu platformu, vďaka ktorej sa do projektu dokáže zapojiť takmer ktokoľvek.

Matylda sa zrodila v laboratóriu OpenTechLab v Jablonci nad Nisou.„Zostavenie trvalo celkovo tri mesiace,” vraví Sputniku jej „otec” Michal Seidler. „V celom laboratóriu sú len dvaja ľudia a tí stáli za jej zostavením. Sme malinkí,” vraví. Matylda je vytlačená na 3D tlačiarni a pri výrobe bol použitý recyklovateľný plast.

„Vybavili sme ju len základným programom, ktorý umožní splniť jej misiu. To znamená, dostať sa do Pelhřimova pomocou nejakej základnej interakcie s ľuďmi (môže dokonca aj hovoriť – pozn. red.). Matyldu sme vybavili softvérom a umožňujeme ľuďom, aby Matyldu ďalej programovali a naučili ju novým kúskom. Matylda je sama vzdelávacou platformou,” uviedol Seidler.

Pôvodne sa počítalo aj s umelou inteligenciou. Avšak zatiaľ to z projektu odložili na neskôr.

“Bohužiaľ sa nám to nepodarilo zabezpečiť na cestu vzhľadom k obrovskému objemu dát, ktorý tento typ umelej inteligencie (ktorá beží v cloude – pozn. red.) spotrebuje, a z dôvodu zlého pokrytia rýchlym internetom. Pokiaľ ale Matylda bude mať komerčný úspech a budú mať ľudia o ňu záujem, tak určite nejaký upgrade v oblasti umelej inteligencie príde,” vysvetľuje Michal Seidler.

K tomu sú samozrejme potrebné aj investície. Dvojčlenný tím, kam patrí aj Radka Benešová, skúšal crowdfundingovou kampaň, ale zatiaľ neuspel. Projektu sa tak fakticky venujú vo svojom voľnom čase.

“Chceli by sme, aby nás to v budúcnosti uživilo, ale zatiaľ máme príjmy z iných podnikateľských aktivít. Berieme to teraz ako investíciu do budúcnosti a investíciu do rozvoja firmy v ďalšom smere,” hovorí Michal Seidler.

Nejde však o prvého stopujúceho robota na svete. Českí tvorcovia sa pravdepodobne inšpirovali kanadským projektom hitchBOT. Ten v rokoch 2014 – 2015 bez ujmy precestoval Kanadu a západnou Európou. Jeho cesta však tragicky skončila vo Filadelfii, keď bol zákerne prepadnutý vandalmi a zničený.

Checked out @BostonDuckTours yesterday & got a t-shirt. I think blue brings out my eyes, and my arms. #hitchBOTinUSApic.twitter.com/a9SYl48SJx

— hitchBOT (@hitchBOT) 22. júla 2015

Reklama

EXCLUSIVE PHOTO: evidence of vandalized hitchhiking robot in #philly. #hitchBOTinUSA trip is over…. pic.twitter.com/VAjvGQzF3u

— AndreaWBZ (@AndreaWBZ) 1. augusta 2015

Prvý zákon robotiky

Podobne ako celý rad ďalších súčasných robotov, aj Matylda má ľudskú podobu a je vybavená rôznymi senzormi a pohonmi, vďaka ktorým sa môže naučiť chodiť. Prečo ale inžinieri pracujú na humanoidných robotoch? Všetci si spomenieme na scénu z Hviezdnych vojen, kedy rebeli zničili imperiálneho chodcu za použitia jednoduchého lana. Kolesová alebo pásová platforma musí byť oveľa jednoduchšia a robot bude stabilnejší.

“Samozrejme, že takýto typ robota možno oveľa ľahšie zostrojiť. Na druhej strane humanoidný robot je typ robota, o ktorom ľudia snívajú od doby Karla Čapka,” hovorí tvorca Matyldy. “Je to robotická méta. Človek chce vytvoriť niečo k obrazu svojmu,” dodáva.

Prirodzene s postupným nástupom robotov a umelej inteligencie panujú obavy o budúcnosť pracovných miest. Pred dvoma rokmi Svetové ekonomické fórum uverejnilo štúdiu, podľa ktorej roboti pripravia v najbližších piatich rokoch o prácu cez päť miliónov ľudí. Iní však zastávajú názor, že vďaka robotizácii sa ľuďom uľahčí nielen práca, ale aj život.

“Keď sa pozriem na našich predkov, tak tí technickú revolúciu začali s predstavou, že oslobodí ľudí od práce a že stroje budú pracovať za nich a ľudia sa budú môcť zaoberať tým, čo ich baví,” domnieva sa Michal Seidler.

“Niečo iné je samozrejme vojenský priemysel,” upozorňuje. “Tam umelú inteligenciu a robotiku nevnímam veľmi pozitívne, a to z jedného jednoduchého dôvodu. Napríklad keď dnes vojaci riadia dron, tak nejdú do akcie s adrenalínom, ale skôr to vnímajú ako počítačovú hru.”

Práve preto je nutné pamätať na zákony robotiky, s ktorými prišiel kultový autor sci-fi poviedok Isaac Asimov.

“Myslím si, že zákony robotiky Isaaca Asimova sú aktuálne stále, avšak s novými poznatkami prichádzajú aj nové výzvy, a tak je potrebné tie poznatky dopĺňať a určitým smerom korigovať. Ale samozrejme prvý zákon robotiky, že robot nesmie ublížiť človeku, určite stále platí a mal by zostať platný,” uzatvára Michal Seidler.