Tu je zoznam 118 Slovákov, ktorí majú zaplatiť grécky účet

Bratislava 8. júla 2015 (HSP/blog.etrend/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Grécki voliči vytvorili výborný priestor dokázať, či to niekto s hmotnou zodpovednosťou politikov myslí vážne

Píše sa jún 2012. V slovenskom parlamente sa hlasuje o tzv. trvalom Eurovale. Dôvody – vskutku originálne: musíme byť solidárni s krajinou, ktorá má o. i. priemerne trikrát vyššie dôchodky ako my. “Za” vtedy zahlasovalo 118 poslancov, a nie hocijakých. Medzi nimi figurujú napr. vtedajší predseda NR SR za SMER-SD Pavol Paška, predseda KDH Ján Figeľ, predseda Mostu-Híd Béla Bugár, či predseda vtedy ešte fungujúcej SDKÚ-DS Pavol Frešo.

Ale späť do prítomnosti. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel okomentoval výsledky gréckeho referenda tak, že Tsipras práve “spálil” posledný most k dohode. Ostáva už len veriť, že práve tento názor konečne prevládne nad blúznením, že dvere na rokovania zostávajú stále otvorené. Ak totiž ešte o niečom rokovať, tak len o tom, aby Grécko v súlade s väčšinovou vôľou svojho ľudu čím skôr opustilo eurozónu a nahradilo Euro novou menou. Tá mu totiž ako jediná môže pomôcť vymaniť sa z aktuálnej tragickej hospodárskej situácie.

K vážnej situácii okolo Grécka sa už v predstihu vyjadril aj slovenský premiér Robert Fico, podľa ktorého nie je žiadny dôvod, aby Slovensko bolo poškodené a že nie je pravda, že by sme odchodom Grécka z eurozóny mali prísť o financie, ktoré sme im požičali. Doslova povedal: “Neprídeme o žiadne peniaze, lebo Slovensko nedalo Grékom žiadnu hotovosť.” Klame! Je to fáma, máme iba garancie, ktoré si budeme vymáhať. Zároveň dodal, že okolo toho netreba vytvárať zbytočný rozruch.

Nuž, pán premiér má na obavy zo “zbytočného rozruchu” iste silný dôvod. Ak totiž spomína “iba garancie” a dopĺňa, že si ich budeme vymáhať, tak mu asi treba pripomenúť, že tie “iba garancie” sú vzhľadom na našu účasť v tzv. trvalom Eurovale vo výške 5,768 miliardy eur, z ktorej je tvorených hotovosťou v neodvolateľnej a bezpodmienečnej výške 659 miliónov eur. Len pre porovnanie, na vzdelávanie dá naša krajina v roku 2015 2,294 miliardy eur, a teda by nám táto čiastka vystačila na financovanie školstva takmer na 3 roky. Nakoniec, úsmevne pôsobí aj názor pána premiéra, že ak o tieto peniaze prídeme, tak si ich budeme môcť vymáhať. Dostať ich však späť od krajiny, ktorá sa už pred pár dňami dostala do stavu reálneho technického bankrotu už skutočne nemôže myslieť vážne ani politik s jeho obecenstvom.

Naopak, ak tu má niekto hovoriť o vymáhaní, tak by to mali byť predovšetkým občania Slovenskej republiky, ktorí by na zodpovednosť mali vyzvať konkrétnych politikov. Tých 118 poslancov NR SR, ktorí v osudový deň 22. 6. 2012 vzácnou zhodou dovolili zadlžiť ďalšie generácie Slovákov falošnou hrou na solidaritu, ktorá nikdy nemohla fungovať. Hovoríme pritom o kompletnom poslaneckom klube SMERU-SD, Mostu-Híd či SDKÚ-DS a takmer všetkých v KDH, a teda o neomylnom 83 člennom hlasovacom stroji a ich zvláštnej kulise. Ak to teda myslíme s hmotnou zodpovednosťou politikov vážne, tak upresnime, že každý z hlasujúcich za tento návrh, by si mal začať pripravovať takmer 49 miliónov eur, ktoré vráti občanom tejto krajiny za svoju nezodpovednosť a servilnosť.

Že je to na smiech? Bohužiaľ, áno. O to viac, že viacerí z nich sa na nás už dnes usmievajú z bilboardov, či televíznych štúdií a žiadajú nás o dôveru v blížiacich sa parlamentných voľbách. Grékom však nemôžu dlhy splácať chudobní ale len bohatí Slováci. A to je tých 118 hlasujúcich “áno”, ktorá nás všetkých obrala napr. o tri roky financovania nášho školstva – našej budúcnosti. Ďakujeme.

Martin Klus

Pôvodné vydanie blogu nájdete TU