Zvýšenie úrokových sadzieb

Mohlo by sa zdať, že posilnenie dolára vypovedá o efektívnej politike Donalda Trumpa. Americká mena je však poháňaná zrýchlením hospodárskeho rastu, rozsiahlym znižovaním daní a zvýšením výdavkov na obranu.

Benjamin Cohen, profesor medzinárodnej politickej ekonomiky na Kalifornskej univerzite, uvádza, že ekonomický smer súčasného prezidenta USA vo výsledku povedie k výraznému oslabeniu dolára.

Cohen vysvetľuje, že dolár v žiadnom prípade neposilňuje zo základných dôvodov, ale najmä kvôli zvýšeniu úrokových sadzieb v ekonomike. Aby došlo k zabrzdeniu inflácie, Federálny rezervný systém už dvakrát v tomto roku zvýšil úrokové sadzby. Do konca roka by sa tak malo stať ešte dvakrát. Podľa predpovedí Morgana Stanleyho sa úrokové sadzby v roku 2019 tiež minimálne dvakrát zvýšia.

Zvýšenie úrokových sadzieb povzbudzuje investorov k tomu, aby svoje peniaze investovali do dolára, čo vyvoláva dopyt po americkej mene. Investičný kapitál tak do ekonomiky krajiny prúdi prakticky zo všetkých kútov Zeme.

Rast rozpočtového deficitu

Ako už to väčšinou býva, existuje ale aj druhá strana mince – rozpočtový deficit. Tzv. lacných peňazí je vo finančnom systéme čoraz menej, a tak si štát musí stále viac požičiavať a náklady na obrí dlh v hodnote 21 biliónov stále rastie.

Trumpová daňová reforma túto situáciu len zhoršuje. Síce uľahčila život podnikom a firmám, ale výrazne znížila rozpočtové príjmy.

Neprimerane vysoké vládne výdavky sú akýmsi “pohonom” pre silnejúci dlhový požiar, na čo už skôr poukazoval republikánsky kongresman Andy Biggs. Ten vtedy upozorňoval na to, že by rozpočtové asignácie nemali presiahnuť hranicu 700 miliárd dolárov, pričom v roku 2018 už dosiahli hodnoty 1, 3 bilióna.

“Krajina míňa viac, ako dostáva a je nútená si peniaze požičiavať. Štrukturálne deficit vytvára tzv. Efekt závislosti na zvolenej ceste. Myslím, že sa rútime do priepasti,” zdôraznil poslanec.

Rast obchodného deficitu

Kvôli silnému doláru zdražel americký export a import je v súčasnosti lacnejší. A to je v rozpore s cieľom Trumpa znížiť obchodný deficit.

S odvolaním sa na tento deficit zaviedol Trump clá na dovoz ocele, hliníka a veľkého množstva čínskeho tovaru.

“Drahší dovoz bude paradoxne vyvíjať tlak na domácu mieru inflácie, čo môže donútiť Federálny rezervný systém zvýšiť úrokové sadzby ešte rýchlejšie, ako bolo pôvodne plánované. To potom ešte viac posilní dolár a zvýši obchodný deficit, ako tomu bolo napríklad za Busha či Reagana,” povedal ekonóm.

V januári schodok obchodnej bilancie USA dosiahol svoje nové maximum za posledných 10 rokov – predstavoval celkovo 56,6 miliárd dolárov, ku ktorým sa v júni pridalo ešte ďalších 12 miliárd.

Tendencia odmietania dolára

Ekonóm poukazuje aj na to, že krátkodobé pohyby na finančných trhoch neumožňujú posúdiť skutočný stav situácie. Oveľa dôležitejší je dlhodobý výhľad meny na medzinárodnej úrovni. Najmä potom ako nástroj pre zachovanie kapitálu pre zahraničných investorov a centrálne banky.

Vývoj pre dolár, ktorý je za posledné desaťročia považovaný za najspoľahlivejšie a najlikvidnejšie aktívum na svete, tak nie je vôbec priaznivý. Príčinou všetkého je bojovnosť Trumpa, ktorá ohrozuje postavenie americkej menovej jednotky. Preto už mnoho krajín prechádza na iné alternatívy.

Čína prinútila Rusko prijať jüan ako platidlo za zemný plyn a pripravuje si tak pôdu pre prechod na národnú menu pri platbe za ropu. Ďalšie krajiny hľadajú varianty, ako obísť americké sankcie proti Iránu. Napríklad India platí za časť dodávok iránskej ropy tovarom, nie dolármi.

Rusko a Čína zároveň aktívne hromadia zlato v medzinárodných rezervách a zmenšujú tak závislosť na americkej mene. V týchto krajinách je sústredených asi 10 % všetkého zlata na svetovom trhu.

“Nakoniec dolár” vykrváca “a neopodstatnené privilégiá a globálny vplyv USA zmizne. To je všetko, čo krajinu z dlhodobého hľadiska čaká – neutíchajúce oslabenie meny a ekonomický úpadok,” konštatuje Cohen.

Trump na konci augusta v rozhovore pre Reuters obvinil Čínu a EÚ z manipulácie s vlastnou menou. Tiež uviedol, že nie je nadšený zvyšovaním úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom.

Na Wall Street nevylučujú ani to, že by Trump mohol sám začať systematicky oslabovať dolár s cieľom znížiť obchodný deficit. Taký názor vyslovil v rozhovore pre Bloomberg Charles Dallara, bývalý úradník Ministerstva financií USA a jeden z vývojárov dohody Plaza Accord z roku 1985 o opatreniach na oslabenie dolára.

Finančný špecialista sa chce ale vyhnúť termínu manipulácia a hovorí tak o menových zásahoch. Zdôrazňuje však, že prechod na čoraz viac protekcionistickú politiku a zásahy len ohrozia postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny a znížia dopyt po amerických aktívach.