Môj profil 
Predplatné
Mimovládna organizácia analyzovala 244 právoplatných rozsudkov Špecializovaného trestného súdu v prípadoch korupcie za obdobie od júla 2014 do konca júna 2017. Za varovné považuje, že v roku 2016 bolo právoplatne skončených len 55 prípadov korupcie s 67 obžalovanými, čo je najmenej za posledných päť rokov. V prvom polroku 2017 bolo uzavretých 41 prípadov.
Aj naďalej platí, že najvyššie postaveným voleným funkcionárom právoplatne odsúdeným za korupciu je bývalý primátor Čadce Jozef Pohančeník, ktorý spáchal skutok ešte v roku 2005. „Stále vidím, že polícia a prokuratúra nemá voľné ruky, aby išla po hocikom, obzvlášť nie po vysokopostavených politikoch,“ reagoval na tento fakt riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Za nedotiahnutý z tohto pohľadu považuje i čerstvý prípad tzv. Nástenkového tendra, kde ŠTS odsúdil v októbri na nepodmienečné tresty bývalých ministrov za SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova.
„Je to dobrý posun, problém je, že tam nie je odhalená žiadna korupcia,“ pripomenul Šípoš s tým, že exministri bolo odsúdení za machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužitie právomocí verejného činiteľa. „V zásade je ten prípad braný, že sa urobil zle tender a vybrala sa zlá ponuka a nehospodárne sa minuli peniaze. Chýba tam však koncovka, kto si to objednal,“ upozornil Šípoš s tým, že nepadol trest pre podnikateľov, ktorí na tom mohli získať. „Tiež je ťažko predstaviteľné, že firma konala len tak a že tam nebola ďalšia linka, či už na vysokopostavených politikov, alebo niekoho v pozadí,“ doplnil.
Podľa aprílového prieskumu agentúry Focus verejnosť považuje za zodpovedných z nedostatočného trestania korupcie sudcov, myslí si to až 42 percent občanov. Skutočnosť je však podľa analytika TIS Mateja Šimalčíka iná. „Špecializovaný trestný súd v prípadoch, keď mu Úrad špeciálnej prokuratúry pošle prípad korupcie, odsúdi obžalovaných až v 95 percentách. Len zhruba päť percent prípadov končí tým, že sa vynesie oslobodzujúci verdikt,“ vysvetlil.
Na druhej strane špeciálna prokuratúra 15 percent prípadov zastaví a nepošle pred súd, poukázal Šimalčík. Takmer polovicu prípadov tiež pošle na súd s návrhom na schválenie dohody o vine a treste, kde sú tresty miernejšie. „Pritom prokuratúra je najmenej transparentným článkom v reťazci a je ťažké hovoriť o nejakej dôvere v túto inštitúciu, keďže nevieme povedať, či tie zastavenia trestného stíhania sú naozaj oprávnené, alebo ide o nejaký mimoprávny vplyv na to stíhanie,“ doplnil analytik.
Dobrou správou podľa TIS je, že v porovnaní s obdobím rokov 2011 až 2014 sa za posledné tri roky strojnásobil podiel vyriešených prípadov s úplatkami vyššími ako 1000 eur, čo sú závažnejšie prípady korupcie. Zo všetkých rozsudkov ŠTS predstavovali už takmer štvrtinu. Zároveň výrazne klesol podiel drobnej korupcie. Zatiaľ čo v rokoch 2011 až 2015 sa až polovica rozsudkov týkala úplatkov nižších ako 20 eur, v posledných troch rokoch to bola už len jedna štvrtina.
Pozitívnym javom je i to, že verejní funkcionári už nie sú oslobodzovaní častejšie ako bežní občania a úradníci, lekári, policajti či colníci sú odsudzovaní k prísnejším trestom. Podľa mimovládnej organizácie však stále len 14 percent rozhodnutí ŠTS má adekvátne odôvodnenie umožňujúce verejnú kontrolu a 8 až 22 percent korupčných rozsudkov je podľa odhadu TIS stále v rozpore so zákonom nezverejnených. Za problém Šimlačík označil aj fakt, že za veľkú korupciu sa neudeľujú nepodmienečné tresty.
V prípadoch, kde výška úplatku presahuje 5 percent bol nepodmienečný trest uložený len v 5 percentách. V 29 percentách prípadov odsúdení dostali podmienečný trest, v 33 percentách finančný trest, v 13 percentách zákaz činnosti. Mimovládna organizácia odporúča zvýšiť transparentnosť zverejňovaných rozsudkov, zaviesť väčšiu transparentnosť do rozhodovania polície a prokuratúry, zvýšiť tresty za nepriamu korupciu a odpolitizovať políciu a prokuratúru.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
