Od tragickej leteckej nehody slovenského vojenského špeciálu uplynulo 14 rokov

Bratislava 19. januára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Vojenský špeciál An-24 havaroval pred 14 rokmi 19. januára 2006 po náraze do kopca Borsó pri severomaďarskej obci Hejce. Na palube lietadla bolo 43 ľudí vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v srbskej provincii Kosovo. Tragickú leteckú nehodu neprežilo 41 profesionálnych vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Prežil jediný vojak, v tom čase nadporučík Martin Farkaš

Z letiska v kosovskej Prištine odštartovali 19. januára 2006 o 17:15 dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl. Ich pristátie bolo plánované o 19:40 na letisku v Košiciach. Pri približovaní sa na pristátie o 19:30 jedno z lietadiel havarovalo neďaleko maďarsko-slovenských hraníc. Išlo o lietadlo sovietskej výroby Antonov An-24V z roku 1969.

Prvé vyrozumenie o nehode získalo Centrum riadenia vzdušných operácií (CRVO) o 19:38. V priebehu niekoľkých minút (o 19:46) vyhlásila Letecká pátracia záchranná služba (LPZS) pohotovosť prvého stupňa a k miestu nehody vzlietol z letiska Sliač vrtuľník Mi-17, ktorému sa o 20:30 podarilo lokalizovať miesto nehody. O pol hodiny prekročili slovensko-maďarskú hranicu štyri sanitky a hasiči z Košíc. Na mieste nehody, v mimoriadne ťažko prístupnom teréne a v mraze našli záchranári živého len nadporučíka Martina Farkaša a transportovali ho do košickej Fakultnej nemocnice L. Pasteura.

Trosky lietadla neskôr previezli na leteckú základňu v Prešove a podrobili ho dôkladnému vyšetrovaniu. Príčina havárie nebola napriek nájdeniu funkčných čiernych skriniek dlhý čas úplne jasná. Nakoniec sa však potvrdila pôvodná domnienka a vyšetrovanie sa uzavrelo s tým, že hlavnou príčinou havárie bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla. Posádka sa zrejme dopustila navigačnej chyby, keď sa k pristávacej dráhe nepribližovala nížinným údolím Hornádu, ale letela východnejšie nad kopcami Zempléni-hegység. Pri klesaní nevyužila prístroje, ktoré mala k dispozícii, a nedodržala bezpečnú výšku nad terénom.

Januárová havária slovenského vojenského špeciálu An-24 z roku 2006 je najväčšou tragédiou v histórii slovenského letectva. Na Slovensku bol po nehode 24-hodinový štátny smútok. Na rozlúčke s plnými vojenskými poctami sa v prešovskej mestskej hale Jána Pavla II. zúčastnili tisíce ľudí. Na pohreb obetí pricestoval aj úradujúci generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Vtedajší slovenský minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) po tragédii podal demisiu.

Po desiatich rokoch od nehody v roku 2016 sa niektorí pozostalí dožadovali nového vyšetrenia havárie, pretože podľa nich závery vyšetrovania vychádzali z neúplných informácií. Generálna prokuratúra SR však skonštatovala, že pôvodné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade havárie bolo vydané zákonne. Analýza podľa oficiálnych informácií nepotvrdila zlyhanie leteckej techniky. Keďže chýbajú objektívne dôkazy, príčinu nehody nebolo možné jednoznačne určiť.

Poslanec Hrnko dôveruje záverom vyšetrovania leteckej tragédie pri severomaďarskej obci Hejce

Poslanec Národnej rady SR Anton Hrnko (SNS) dôveruje záverom vyšetrovateľov leteckého nešťastia z roku 2006, keď pri tragédii pri severomaďarskej obci Hejce zahynulo 41 profesionálnych vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA, pričom podľa Hrnka ľudia, ktorí rozprávajú o tom, že by sa mal prípad znovu otvoriť, iba zneužívajú tragédiu. Podľa Jaroslava Naďa z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) je štrnásť rokov dostatočný čas na to, aby sa s tragédiu vyrovnali aj inštitúcie.

Po desiatich rokoch od nehody v roku 2016 sa niektorí pozostalí dožadovali nového vyšetrenia havárie, pretože podľa nich závery vyšetrovania vychádzali z neúplných informácií. Generálna prokuratúra SR však skonštatovala, že pôvodné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v prípade havárie bolo vydané zákonne.

„Dôverujem orgánom, ktoré to vyšetrovali, a tí ľudia, ktorí hecujú pozostalých po tejto tragédii, sú jednoducho nezodpovední,” uviedol Hrnko. Podľa Naďa by mohol byť zverejnený celý vyšetrovací spis nešťastia. „Toto obdobie je dostatočne dlhé na to, aby sme sa ako spoločnosť mohli konečne pozrieť pozostalým do očí a aby ministerstvo obrany zverejnilo komplexné informácie z vyšetrovania tejto udalosti. Nezmyselné utajovanie vyšetrovacieho spisu vedie iba k množstvu nezodpovedaných otázok a k pretrvávajúcemu žiaľu blízkych,” povedal Naď.