Môj profil 
Predplatné
Vaša strana patrí medzi mladšie subjekty na slovenskej politickej scéne. Vznikla krátko pred predchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu a získala vo voľbách 1,5 percenta hlasov. Do eurovolieb 2019 staviate plnú kandidátku. Aké ste si vzali ponaučenie z volieb pred štyrmi rokmi?
Strana medzitým prešla transformáciou, stojí na troch pilieroch – národnom, kresťanskom a sociálnom. Začali sme budovať štruktúry, k dnešku máme zhruba 1400 členov, strana začína naberať na sile. V prezidentských voľbách sme podporovali pronárodného kandidáta Štefana Harabina. Naše ponaučenie spočíva v tom, že na kampaň využívame všetky dostupné spôsoby – printové, online médiá i sociálne siete. Veľký dôraz ale kladieme na osobné stretnutia s voličmi, máme za sebou a ešte aj pred sebou desiatky stretnutí, komunikujeme s ľuďmi a to sa nám veľmi osvedčilo. Aj vzhľadom na to, že máme elektorát skôr na vidieku a tam obyvatelia internet i sociálne siete možno do takej miery nevyužívajú. Osobné stretnutia sú možno o čosi náročnejšie, ale pre nás veľmi dôležité. Ak majú ľudia otázky, môžeme konkrétne reagovať a odpovedať. Veríme, že takto sa nám podarí osloviť podstatnú časť voličskej základne.
Čo, podľa vás, rozhodlo, že sa Národná koalícia rozhodla postaviť vás do čela kandidátky pre eurovoľby?
Hľadal sa najvhodnejší typ. Podľa všetkého zavážila moja osobná história, to, že mám reálnu skúsenosť s problémami verejnej správy na úrovni mesta, regiónu a štátu, že som pôsobil ako poslanec v miestnej samospráve v Trnave, bol som prvým predsedom Trnavského samosprávneho kraja a tiež poslancom Národnej rady SR.
V čom môže Európsky parlament pomôcť Slovensku?
Európsky parlament na rozdiel od národných parlamentov nemá zákonodarnú iniciatívu. Na druhej strane, kľúčové európske normy sú prijímané tzv. spolurozhodovaním Rady Európskej únie (Rada ministrov) a Európskeho parlamentu. EP teda môže svojimi pozmeňujúcimi návrhmi ovplyvniť konečnú podobu pripravovaných právnych predpisov, dokonca ich prijatie pozastaviť. Je to dôležité najmä pre menšie štáty EÚ, aby sa zohľadnili aj ich pripomienky, nielen záujmy veľkých krajín, za ktorými často stoja veľké nadnárodné korporácie. Je však potrebné, aby v takýchto prípadoch našlo spoločnú reč viacero členských krajín EÚ a politických skupín (frakcií), do ktorých sa národné strany združujú.
Akej agende by ste sa ako europoslanec chceli venovať?
Rád by som sa venoval najmä regionálnej politike, ktorou som sa zaoberal dlhšie časové obdobie aj na Slovensku. Mojím cieľom bude, aby došlo k reálnemu vyrovnávaniu stále výrazných rozdielov medzi regiónmi Európy, ktoré sa v súčasnosti dokonca skôr prehlbujú než vyrovnávajú.
Potrebuje Európska únia reformu?
Európska únia naliehavo musí prejsť reformou. Musia sa otvorene komunikovať jej dlhodobo pretrvávajúce problémy, ktoré nakoniec viedli k brexitu, k migračnej kríze či strate dôvery občanov v schopnosť Únie riešiť ich bežné problémy. Bujnenie bruselskej byrokracie je potrebné zastaviť, treba obmedziť jej diktát. Únia musí opäť viac načúvať hlasu suverénnych národných štátov. Je neprijateľné, keď sa kritika nedostatkov bruselskej politiky označuje ako protieurópsky postoj, euroskepticizmus alebo dokonca ako extrémizmus. Práve zametanie problémov pod koberec je najrýchlejšia cesta k rozpadu EÚ.
Ste za užšiu integráciu členských krajín? Mala by SR patriť do jadra Únie?
Čím užšia integrácia členských štátov EÚ, tým viac centralizácie, byrokracie a autokracie, čo sa rovná diktátu. Na užšiu integráciu členských krajín je ešte veľmi veľká nerovnováha medzi členskými krajinami. Preto teraz nie sme za užšiu integráciu členských štátov EÚ, tá je podľa nás možná až po väčšej rovnováhe existujúcich hospodársko-sociálnych rozdielov medzi jednotlivými členskými krajinami, mám na mysli napríklad minimálnu a priemernú mzdu, minimálny a priemerný dôchodok.
Sme proti deleniu Európy na nejaké jadro a tých ostatných. To je od samého začiatku chybná a škodlivá predstava. Táto tendencia sa skryte prejavuje dokonca aj v súčasnosti, keď tí silnejší prostredníctvom sťahovania kvalifikovanej pracovnej sily z menej rozvinutých regiónov, prelievaním ziskov z týchto regiónov, prehlbujú ich úpadok a dochádza k vyprázdňovaniu celých území. Vytvára sa tak začarovaný kruh, ktorý by dvojrýchlostná Európa ešte prehĺbila. Úvahy vzniku izolovaného superštátu v teritóriu EÚ treba zastaviť.
Prečo má, podľa vás, SR dlhodobo nízku volebnú účasť na voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť?
Účasť voličov v rámci celej EÚ je od jej prvých volieb v roku 1979 trvalo klesajúca (v roku 1979 to bolo 61,99 percenta, v roku 2014 už 42,61 percenta, čo predstavuje pokles o jednu tretinu voličov). Tento trend naznačuje klesajúcu dôveru občanov EÚ v inštitúcie EÚ. Preto by malo dôjsť nevyhnutne k reformám EÚ, ktoré by pomohli znovu vybudovať dôveru voči európskym inštitúciám, lebo inak sa nepodarí tento klesajúci trend dôvery zastaviť, čo by mohlo v konečnom dôsledku tento výnimočný projekt európskej spolupráce ohroziť.
Zvýšiť volebnú účasť na voľbách do EP je možné len na báze poctivej, otvorenej diskusie, ktorá by mala prebiehať celým spektrom slovenských médií. Súčasnosť je však taká, že kritika súčasných pomerov v EÚ nedostáva priestor, mainstream uprednostňuje vymývanie hláv rečami o úspechoch bruselskej politiky. To ukázali aj prezidentské voľby. Sú to ošúchané falošné tóny, ktoré nepovedú k vyššej účasti na eurovoľbách.
Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum?
Hovoríme o občanoch Slovenska. Európska únia priniesla to, že hospodárske konflikty sa v Európe už neriešia vojnovou cestou, ale rokovaním a pravidlami. Priniesla voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb. Priniesla rast životnej úrovne v niektorých centrách Slovenska, ktoré sú naviazané najmä na mechanickú pásovú výrobu.
Priniesla však aj to, že vyspelé západné firmy ovládli náš trh, prostredníctvom obchodných reťazcov bolo zdecimované naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo, 300.000 kvalifikovaných ľudí pracuje v zahraničí, prehlbuje sa regionálna nerovnosť, objavili sa hrozby rozpadu základných kultúrnych postulátov Slovenska viazaných na tradičnú rodinu a kresťanské základy spoločnosti. Proti tomu je potrebné bojovať a zmeniť to.
.JPG)
.jpg)
