18:15 – Na mimoriadnom samite vedúcich predstaviteľov Európskej únie v Paríži neboli prijaté žiadne rozhodnutia o Ukrajine, uviedol poľský premiér Donald Tusk na tlačovej konferencii.

„Takéto stretnutia sa nekončia rozhodnutiami, pretože toto nie je orgán, ktorý môže prijímať záväzné a konečné rozhodnutia,“ povedal Tusk.
Zelenského postoj k pokračovaniu vojny závisí od výsledku tohto samitu.

17:20 – Ukrajina sa nezúčastní na zajtrajších rokovaniach medzi USA a Ruskou federáciou, „aj keď ma o to požiadajú“.

Takto Zelenskyj odpovedal na otázku o svojej účasti na rokovaniach v Saudskej Arábii, uvádza Politico.

„Moje návštevy nemajú nič spoločné s týmito rokovaniami. Hoci, keď prídem do Saudskej Arábie, opýtam sa jeho veličenstva, čo vie o témach rokovaní,“ dodal Zelenskyj.

16:35 – Nemecký kancelár Scholz vyhlásil, že pokiaľ bude vojna, na Ukrajine nebudú žiadne európske jednotky.

„Je mi úplne jasné, že silná ukrajinská armáda musí byť v centre pozornosti aj v čase mieru. To bude hlavnou úlohou Európy, USA a medzinárodných spojencov. A už teraz je jasné: kým bude vojna, o európskych jednotkách na Ukrajine nemôže byť ani reči. A o otázkach, ktoré bude potrebné prerokovať neskôr, pokiaľ ide o bezpečnostnú architektúru, sa bude diskutovať, keď príde čas,“ povedal.

15:45 – Európa zvažuje vyslanie 25 000 – 30 000 príslušníkov armády na Ukrajinu na „demonštráciu sily“, ale nebudú na kontaktnej línii, uviedol denník The Washington Post.

14:50 – Zelenskyj potvrdil, že 20. februára príde na Ukrajinu Trumpov osobitný zástupca pre Ukrajinu Keith Kellogg.

„Čakáme na Kellogga. Mali sme takú dohodu, že k nám príde 20. februára, bude dva dni a možno aj viac. Chcem s ním ísť na front, myslím, že neodmietne,“ – povedal ukrajinský prezident.

Kellogg má naplánované stretnutia so Syrským, vojenskými veliteľmi, zástupcami ministerstva obrany a možno aj GUR.

Zelenskyj dodal, že po Kelloggovej návšteve bude známe, kedy sa Zelenskyj stretne s Trumpom.

14:00 – Zelenskyj odcestuje do Saudskej Arábie 19. februára, deň po stretnutí zástupcov USA a Ruska.

Informoval o tom francúzsky denník Le Monde s odvolaním sa na Zelenského tlačového tajomníka Sergeja Nikiforova. Podľa neho sa návšteva „plánovala už dlhší čas“.

13:45 – Americký minister financií Scott Bessant dal Zelenskému počas jeho návštevy Kyjeva iba hodinu na to, aby podpísal americké memorandum, v ktorom sa od neho požaduje, aby „odovzdal USA všetko nerastné bohatstvo krajiny“, citoval The Economist svoje zdroje.

Zároveň sa všeobecne očakávalo, že ukrajinský prezident bude rokovať o ďalšej finančnej podpore.

V dôsledku toho Zelenskyj odmietol dokument podpísať a presunul diskusiu na mníchovskú konferenciu. Tam Američania opäť zatlačili a požadovali, aby Ukrajina prisľúbila „500 miliárd dolárov“ prírodných zdrojov za už prevedenú vojenskú pomoc. Do neskorej soboty ukrajinský tím súhlasil s odkladom výkonu rozhodnutia a súhlasil so začatím rokovacieho procesu.

A Zelenskyj na tlačovej konferencii v Mníchove povedal, že Ukrajina nechce podpísať dokument bez bezpečnostných záruk zo strany Spojených štátov.

12:58 – Minister zahraničných vecí Lavrov, ktorý sa zajtra zúčastní na rokovaniach s Američanmi, uviedol, že o územných ústupkoch Ruska v rámci rokovaní o Ukrajine nemôže byť ani reči.

„O možnosti územných ústupkov Ukrajine v procese urovnania nemôže byť ani reči….. Územné ústupky Ukrajine urobil Sovietsky zväz,“ povedal ruský minister zahraničných vecí.

Dodal, že na zajtrajších rokovaniach v Saudskej Arábii si chce „vypočuť“ zástupcov Trumpovho tímu. Podľa neho „téma územných ústupkov v súvislosti s Ukrajinou začína byť vo Washingtone počuť“ (na konferencii v Mníchove to povedal Kellogg a Zelenskyj a Podoljak povedali, že ruské vojská by mali byť stiahnuté na líniu 24. februára 2022).

Lavrov sa zároveň vyslovil proti účasti Európy na rokovaniach.

„Neviem, čo by mali robiť za rokovacím stolom. Ak budú vyťahovať nejaké chytrácke nápady o zmrazení konfliktu a podľa vlastných zvykov a obyčajov budú mať na mysli pokračovanie vojny, tak načo ich tam pozývať,“ povedal ruský minister zahraničných vecí.

12:55 – Trump navrhol vyslať na Ukrajinu mierové sily aj z mimoeurópskych krajín, najmä z Brazílie a Číny, uviedol The Economist s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa ich zdrojov viceprezident Vance Európanom povedal, že výlučne európske sily by boli menej účinné pri odrádzaní Ruska od útoku.

Agentúra Reuters tiež píše, že USA sa Európanov pýtali, ktoré tretie krajiny by sa mohli podieľať na dohode o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a koľko vojenského personálu by bolo potrebných.

Kremeľ uviedol, že doteraz neprebehli žiadne podstatné rozhovory o nasadení mierových síl.

10:15 – V súvislosti s čoraz intenzívnejšími rečami o blížiacom sa konci vojny na Ukrajine už Európa uvažuje o obnovení rozsiahlych nákupov ruského plynu, píše The Economist.

„Niektorí európski predstavitelia sa lačne pozerajú na ruský plyn. Nižšie účty za energie by mohli oživiť upadajúci európsky priemysel a upokojiť domácnosti,“ uvádza sa v článku.

Goldman Sachs odhaduje, že ukončenie vojny na Ukrajine by mohlo zvýšiť európsky HDP o 0,5 % – a to najmä vďaka lacnejšiemu plynu. Zástancovia tohto prístupu naznačujú, že obnovenie nákupu plynu z Ruska by mohlo Putina povzbudiť k rokovaniam o mierovej dohode a jej následnému dodržiavaniu.

Dokonca aj kritik Ruska Friedrich Merz, ktorý sa pravdepodobne čoskoro stane novým nemeckým kancelárom, „nemohol vylúčiť možnosť“ obnovenia nákupu plynu z Ruska, píše The Economist.

Rozhovory o tom zintenzívnila aj najchladnejšia zima v Európe za posledné tri roky. Plyn je nedostatkový, keďže USA a Katar budú môcť dodávať hlavné objemy skvapalneného plynu do Európy až od budúceho roka.

Zároveň je rozhodujúce obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo by pomohlo znížiť ceny v celej Európe zvýšením konkurencie medzi dodávateľmi. V opačnom prípade by bolo potrebné uvažovať o obnovení dodávok cez Severné prúdy – tie si však po výbuchu vyžadujú opravy v hodnote stoviek miliónov dolárov, píše publikácia.

Taktiež Trumpov postoj je stále nejasný.

09:00 – Americký minister zahraničných vecí Rubio už pricestoval do Saudskej Arábie na rokovania s ruskými predstaviteľmi o ukončení vojny na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.

Spolu s Rubiom sa na rozhovoroch zúčastní aj Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a osobitný vyslanec Steve Whitkoff, uviedol zdroj.

08:35 – Britský premiér Starmer sa bude snažiť pôsobiť ako „most“ medzi Európou a Spojenými štátmi, pretože verí, že Británia má väčšiu šancu presvedčiť Trumpa, aby poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky, píše denník The Times.

Očakáva sa, že premiér na budúci týždeň odcestuje do Washingtonu, aby predstavil koordinovaný európsky postoj k ukončeniu vojny na Ukrajine.

„Zatiaľ čo EÚ je zapletená do ostrých sporov s Trumpom o clá a slobodu prejavu, Británia zaujala zmierlivejší postoj a Starmer verí, že to pomôže Trumpovi lepšie ho vypočuť,“ píše publikácia.

Starmer môže tiež vyzvať európske krajiny, aby schladili svoju rétoriku voči USA po minulotýždňovej verejnej roztržke medzi Nemeckom a viceprezidentom Jayom Dee Vanceom.

Niektorí európski predstavitelia sú zároveň skeptickí, že Starmerov prístup bude fungovať, a domnievajú sa, že aj keď sa mu podarí nadviazať s Trumpom osobitný vzťah, nebude schopný ovplyvniť prezidenta USA v mene EÚ.

Samotný Starmer už na stránkach denníka The Telegraph potvrdil, že má v úmysle stretnúť sa s Trumpom vo Washingtone do konca mesiaca a rokovať o mierovom riešení situácie na Ukrajine.

Vo svojom stĺpčeku píše, že sa s Trumpom stretne „v najbližších dňoch“, aby mu tlmočil, že „podpora USA bude naďalej rozhodujúca a bezpečnostné záruky USA sú nevyhnutné pre trvalý mier, pretože len USA môžu Putina odradiť od ďalšieho útoku“.

07:50 – USA najprv zorganizujú bilaterálne stretnutie s Ruskom, potom s Ukrajinou a potom zorganizujú všeobecné rokovania.

Takýto plán vyjadrili pre NBC News nemenovaní americkí predstavitelia.

„Všetko preto, aby sme povedali, že pracujeme s oboma [Ruskom a Ukrajinou] rovnakým spôsobom. Chceme ukončiť zabíjanie a prejsť k trvalému mieru,“ povedal zdroj.

Na základe toho je zrejmé, že USA odmietli Zelenského požiadavku, aby sa nekonali žiadne stretnutia s Rusmi, kým sa nevypracuje spoločný postoj Ameriky s Ukrajinou a Európou.

07:30 – Zelenského odmietnutie podpísať dohodu o nerastných surovinách navrhovanú USA je podľa amerických orgánov „krátkozraké“.

Dohoda predpokladá zavedenie americkej armády na ochranu ložísk. A Rusko s ňou súhlasí, uviedli americkí predstavitelia pre NBC News.

Jeden z predstaviteľov dodal, že pakt zabezpečí „silné partnerstvo“ medzi oboma krajinami.

„Viazané hospodárske väzby so Spojenými štátmi budú najlepšou zárukou proti budúcej agresii a neoddeliteľnou súčasťou trvalého mieru. USA to uznávajú, Rusi to uznávajú a Ukrajinci by to mali uznať,“ povedal úradník.

Americkí predstavitelia pre televízny kanál tiež uviedli, že USA sú pripravené rozmiestniť na Ukrajine vojenské jednotky na ochranu nerastných surovín – ale až po dosiahnutí dohody s Ruskom o ukončení vojny.

Radi by sme upozornili, že predtým viceprezident Vance a šéf Pentagónu Hegseth uviedli, že USA na Ukrajinu nepošlú vojská. Nedostatok bezpečnostných záruk ako hlavný dôvod odmietnutia podpísania dohody o nerastných surovinách uviedla aj ukrajinská strana.

07:05 – Americké médiá tiež informujú, že zajtra sa v Saudskej Arábii začnú prvé stretnutia medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Podľa zdrojov agentúry Axios sa 18. februára stretnú vysokí predstavitelia USA a Ruska, aby prediskutovali dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripravili samit Trumpa a Putina.

06:55 – Rokovania o Ukrajine v Saudskej Arábii za účasti ruskej delegácie sa môžu uskutočniť už v utorok 18. februára.

Uviedol to ruský denník Kommersant, ktorý citoval svoje zdroje.

06:45 – Zelenskyj sa zapojí do mierových rokovaní o Ukrajine, povedal Trump.

Tiež povedal, že „Putin chce zastaviť boje na Ukrajine“.

„Moje stretnutie s Putinom by sa mohlo uskutočniť veľmi skoro,“ dodal Trump.

06:30 – „Porazili Hitlera a Napoleona“. Ak by Rusko chcelo pokračovať vo vojne na Ukrajine, bol by to pre USA veľký problém, povedal Trump.

„Myslím si, že on (Putin – pozn. red.) chce prestať bojovať. Majú veľkú, silnú [vojenskú] mašinériu, to chápete. Porazili Hitlera a porazili Napoleona. Bojujú už dlho. Dokázali to už predtým. Ale myslím si, že by chcel prestať bojovať.

To bola moja otázka na neho, pretože ak bude pokračovať, bude to pre nás veľký problém. A pre mňa to bude veľký problém,“ povedal Trump.

Zároveň nesúhlasí s tým, že Rusko je hrozbou pre NATO: „Nie, nesúhlasím, ani s tou najmenšou.“

Pripomeňme, že Zelenskyj v posledných dňoch opakovane povedal, že Ruská federácia plánuje zaútočiť na krajiny NATO.