Na internete sú desiatky máp, ktoré tam publikujú, najmä v anglickom jazyku, naši priatelia spoza južných hraníc Slovenska, na ktorých je zobrazená zväčša fiktívna etnická štruktúra bývalého Uhorského kráľovstva. Cieľom týchto máp je „dokumentovať” odveký maďarský charakter územia v oblúku Karpát a hraničných riek Sáva a Dráva. Mňa však zaujala mapa, ktorá dokumentuje poľské osídlenie roku 1931.

Musím povedať, že na rozdiel od Maďarmi zverejnených máp, vychádzajúcich zo sfalšovanej uhorskej štatistiky z roku 1910, slovenské etnické územie zobrazuje celkom realisticky. Asi vychádza z čsl. štatistiky z roku 1930. Čím ma však zaujala a prečo na ňu upozorňujem, sú tri ostrovy poľského osídlenia na Slovensku. Keďže sa autor mapy nemohol odvolávať na oficiálne štatistiky, lebo tie na Slovensku poľskú národnosť nenašli v takom rozsahu, žeby ju bolo treba zohľadňovať na mapách, viac menej nepresne zakreslil na slovenské územie tri ostrovy, kde by mali žiť Poliaci. Z pohľadu poľských šovinistov tie ostrovy však nie sú čistou fikciou. Podľa ich názoru Slováci hovoriaci goralskými nárečiami boli „neuvedomelými Poliakmi”. Ostrovy sú síce zakreslené nepresne, lebo Slováci hovoriaci týmito dialektami žijú na iných miestach, ako sú na mape, ale v podstate sú to tri ostrovy (horný Spiš, horná Orava a severný Liptov).

Prečo som potreboval upozorniť na túto mapu? Z jedného prostého dôvodu. Mapa je svedectvom o záujme určitých kruhov o „Poliakov” na území Slovenska. Ich nezaujíma, že Poliaci autochtónne na Slovensku nežijú a nikdy nežili. V ich fiktívnom svete však slovenskí gorali stále figurujú ako „neuvedomelí Poliaci”. Celá myšlienka odtrhnúť Slovákov hovoriacich prechodným slovensko-poľským dialektom od slovenského národného tela vznikla v Budapešti na konci 19. storočia. Spišiaci a Oravci neboli prvým objektom „národotvorby” maďarských šovinistických kruhov. Už predtým sa snažili vytvoriť zo Slovákov z východného Slovenska samostatný národ Slovjakov. Tento projekt však totálne zlyhal. Boli to práve Východniari, ktorí sa v USA najviac zaslúžili o národné oslobodenie Slovákov roku 1918.

Prečo túto vec opäť pripomínam? Nuž preto, že „národný buditeľ” A. Ravasz postupoval pri vytváraní „národnostnej menšiny Goralov” presne podľa manuálu, ktorý bol vypracovaný v Budapešti s haličskými Poliakmi na konci 19. storočia. Haličskí Poliaci si našli „aktivistu” F. Machaja, ktorého všemožne podporovali pri vytváraní „osobitosti” Slovákov na hornej Orave a hornom Spiši. Podporovali ho pri tvorbe „goralskej” gramatiky a slovníka a vytvárali mu podmienky, aby túto osobitosť mohol propagovať. Budapešť zabezpečila falšovaním štatistík, aby pri sčítaniach sa už ľudia na dotknutých územiach nezapisovali ako Slováci ale Poliaci. Nikoho nezaujímalo skutočné národné cítenie tamojšieho obyvateľstva, najmä po skončení prvej svetovej vojny, keď si Poľsko začalo nárokovať na územia Slovenska, obývané vraj Poliakmi. Potom už nikoho nezaujímala skutočná situácia a neskôr aj sám protagonista „goralského obrodenia” v svojich pamätiach Moja droga do Polski skonštatoval, že jeho gramatiku a slovník už nikto nepotreboval.

Vyše 120 rokov odolávali Oravci a Spišiaci na oboch stranách hranice polonizačným zámerom z Varšavy a Budapešti. Svoju slovenskú národnosť si dokázali obhájiť, až kým sa nenašlo zopár novodobých „Machajov”, ktorí pod taktovkou maďarského aktivistu nepožiadali slovenskú vládu o schválenie tzv. goralskej menšiny. To, čo bolo nemysliteľné za Uhorska, pod vládou Varšavy, sa zrazu stalo skutočnosťou v dnešnej Slovenskej republike. Vytvorenie menšiny bez materského národa odtrhnutím časti obyvateľstva (ktorého sa nikto nepýtal) od tela slovenského národa je akt najvyššej absurdnosti. Priložená mapa ukazuje, že stav existencie „národnostnej menšiny bez materského národa” asi dlho nezostane. Nejaký ten národ sa už nájde, ktorý si túto „menšinu” prisvojí. To, že to bude spochybňovať územnú celistvosť a národnú integritu Slovákov, netreba pochybovať. Ja len verím, že väčšina dotknutého obyvateľstva zostane verná svojim otcom a dedom, ktorí za to, že obhajovali svoju slovenskosť, dosť vytrpeli. Som presvedčený, že celá táto komédia zostane ohraničená na niekoľkých renegátov, ktorým viac cengá tridsať judášskych grošov ako odkaz ich predkov.

Anton Hrnko