Koniec priateľstva?

Židovský štát na Blízkom východe by nemohol vzniknúť bez historicky významnej podpory anglosaských krajín a nemohol by prežiť bez svojho konečného a najväčšieho spojenca, Spojených štátov.

Tieto axiómy určovali v uplynulých dlhých desaťročiach geopolitiku Blízkeho východu a celého sveta.

Izrael sa tak stal najvzdialenejšou baštou Západu v najhorúcejšom ohnisku sveta.

Izraelčania vytvorili životaschopný štát, rozvinutú ekonomiku a prosperujúcu spoločnosť v nepriateľskom prostredí na brehoch Svätej zeme.  Podľa názorov „spojencov a priateľov“ Židovský štát bojuje v prvej línii vo vojne proti terorizmu v záujme väčšej bezpečnosti Západu.

Trhliny v priateľstve

V osobitnom spojenectve Izraela a Ameriky sa však v poslednom čase objavili silné trhliny. Najmä počas vlády Baracka Obamu sa Demokratická strana, zastupujúca americkú ľavicu, čoraz viac vzďaľovala od izraelskej veci a už nepodporovala svojho vzdialeného spojenca bez podmienok a očakávaní.

V predchádzajúcom desaťročí sa v dôsledku totálneho amerického – západného – prielomu novej ľavicovej, radikálnej ideológie „woke“, stala tradičná ľavica na celom európskom a americkom kontinente otvoreným a hlasným kritikom Izraela, ba dokonca jeho nepriateľom, pričom podporila aj sily usilujúce sa o zničenie židovského štátu.

Izrael, ktorý je nútený čoraz viac bojovať o svoju doterajšiu podporu a vplyv v západnom svete, mal v tejto oblasti ešte jedného priateľského spojenca: americkú pravicu, Republikánsku stranu.

Odklon pravice, ktorá vedie Spojené štáty, od Izraela by v súčasnej situácii skutočne znamenal dramatickú zmenu a povzbudil by sily na Blízkom východe, ktoré chcú zničiť krajinu „od rieky až po more“.

A práve teraz sa v rámci americkej pravice objavujú trhliny: na pravici Republikánskej strany a najmä medzi radikálnejšími vplyvnými osobnosťami, ktoré sa pohybujú mimo straníckeho systému, sa v závislosti od temperamentu a informovanosti zintenzívňuje kritika Izraela, počnúc chladnokrvným skúmaním vojenských excesov až po hlásanie storočných antisemitských konšpiračných teórií.

Blogeri a vlogeri, ktorí si budujú svoju pozíciu mimo hlavného prúdu verejnosti, sú otvorení a majú obrovskú základňu sledovateľov, vycítili faktor zvyšujúci popularitu, ktorý sa skrýva v takýchto teóriách a posolstvách – v niektorých internetových zákutiach sa dokonca rozbehlo antisemitské útočenie.

Izraelské vedenie však aj napriek tomu mohlo dôverovať inštitúcii Republikánskej strany, politickej elite a v konečnom dôsledku aj Donaldovi Trumpovi – ktorý je verbálne schopný v najhorúcejších konfliktoch za jeden deň urobiť úplný obrat –, ale bolo isté, že v záležitostiach Izraela a Židov stojí za nimi rovnako ako ktorýkoľvek republikánsky líder v uplynulých desaťročiach.

„Spoločná“ americko-izraelská otvorená vojna proti Iránu však aj v tomto vzťahu vedie k napätým momentom.

Trump nazval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v nedávnom telefonáte „bláznom“, čo aj verejne priznal.

Neskôr dodal: „Nehovorím, že som bol nahnevaný. Trochu som sa rozčúlil, lebo neustále bojuje s Libanonom.“

Hoci sa obaja lídri neskôr snažili zmierniť význam konfliktu, faktom zostáva, že Netanjahuovo izraelské vedenie je schopné – aj za chrbtom Američanov, nezávisle od nich – povedzme ako suverénna vláda – uskutočňovať samostatné akcie s veľkým dosahom, bez ohľadu na predchádzajúcu alebo následnú kritiku zo strany Washingtonu.

Ak však Izrael bude pokračovať v politike na Blízkom východe nezávislej od amerických záujmov, riskuje stratu zvyšku svojej siete spojencov a stále väčšej časti americkej pravice – čo by bolo historickou stratou pre Židovský štát, ktorý chce prežiť v tejto nebezpečnej oblasti.

Prečítajte si tiež:

• „Si, do čerta, blázon.“ Trump ostro skritizoval Netanjahua 
• Rázna zmena. Trump skritizoval izraelský útok na Bejrút