Sci-fi za rohom. Vedci sa obávajú, že najnovšie úpravy génov ľudských embryí by mohli „otvoriť Pandorinu skrinku“

Vedci z Kolumbijskej univerzity po prvýkrát dokázali pomocou novej technológie presne upraviť DNA ľudského embrya. V budúcnosti to umožní meniť vzhľad, zdravie a ďalšie charakteristiky ešte pred narodením.

Podľa genetikov sa prvá generácia „navrhnutých“ ľudí môže objaviť už v najbližších rokoch.

Pre a proti 

Zástancovia tvrdia, že táto technológia by nám mohla umožniť liečiť choroby novými, účinnými spôsobmi, zatiaľ čo kritici ju prirovnávajú k eugenike a argumentujú, že by mohla vytvoriť nebezpečný precedens tým, že by rodičom umožnila vyberať si určité žiaduce vlastnosti.

Preto by nemalo byť prekvapením, že najnovší pokus o úpravu ľudských zygot, teda embryí v ich najskoršom jednobunkovom štádiu, opäť vyvolal kontroverziu. Ako sa uvádza v štúdii, ktorá ešte neprešla odbornou recenziou, tím pod vedením genetika Dietera Egliho z Kolumbijskej univerzity použil techniku nazývanú „base editing“, ktorá v podstate spočíva v úprave jedného reťazca DNA.

Cieľom nebolo vytvoriť sľubné nové terapeutické alebo lekárske liečby, ako vedci uviedli vo svojej štúdii. Namiesto toho sa pokúsili preukázať, že editácia báz je realizovateľným spôsobom úpravy sekvencií DNA v embryách bez rizika poškodenia, ktoré spôsobili predchádzajúce pokusy s využitím CRISPR.

Alexis Komor tvrdil, že bez prísneho regulačného dohľadu v USA mohli Egli a jeho kolegovia porušiť existujúcu „gentlemanskú dohodu“ v oblasti výskumu, ktorý „akoby otvoril stavidlá“.

Genetik označil najnovšiu štúdiu za „bránu k úpravám embryí s cieľom ich vylepšenia“, čím zdôraznil, aká kontroverzná táto oblasť naďalej zostáva.

Výskum podporuje aj spoločnosť Nucleus Genomics, ktorá skríningom embryí z IVF vyhľadáva genetické poruchy a ktorá už bola zapletená do kontroverzie ohľadom svojich tvrdení.

Egli a jeho kolegovia sa vo svojom výskume zamerali na dve miesta v genóme, ktoré zodpovedajú génom súvisiacim s reguláciou cholesterolu a produkciou hemoglobínu, „pretože sú dobre preskúmané v kontexte úpravy somatických génov, a nie na základe terapeutického potenciálu v zárodočnej línii“, ako sa uvádza v štúdii.

Výsledky však neboli úplne uspokojivé. Po prvé, mnohé z upravených embryí obsahovali rovnaký typ buniek, ktoré sa geneticky od seba líšili, čo je jav nazývaný mozaicizmus, ktorý môže viesť k zdravotným problémom, ak by sa zygoty vyvinuli na embryá a nakoniec na deti, ako poukazuje New York Times.

„Je možné, že niektoré z potenciálne škodlivých účinkov by sa prejavili až po narodení,“ povedala pre NYT bioetička z Wake Forest University Ana Iltisová, ktorá sa na výskume nepodieľala.

Vedci, ktorí stoja za najnovšou štúdiou, však zostávajú optimistickí a vysvetľujú, že kým bude možné túto technológiu využiť na liečbu alebo prevenciu chorôb, čaká ich ešte veľa práce.

„Kým sa k tomu dostaneme, čaká nás ešte veľa práce, ale tento výskum nás k tomu približuje,“ povedal pre NYT spoluautor štúdie a hlavný klinický riaditeľ spoločnosti Nucleus Genomics Nathan Treff.

Iní to vnímajú oveľa menej priaznivo.

„V skutočnosti poskytujú ‚vylepšovateľom detí‘ návod, ako prekročiť hranice etiky,“ povedal pre noviny genetik Fyodor Urnov z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorý sa na štúdii nepodieľal.

Prečítajte si tiež:

• Nový pohľad na to, ako vznikol život