Fico môže veterné parky odložiť. Mapu po ňom môže zdediť Šimečka

Robert Fico sa rozhodol upokojiť odpor voči veterným parkom vetou, že Slovensko ich nepotrebuje. Lenže pri tejto téme nestačí pozerať na to, či sa počas tejto vlády začne stavať prvý veľký veterný park. Dôležitejšie je, či štát pripraví mapy, metodiku, zrýchlené konania a územia, ktoré po voľbách použije niekto iný.

Mapa ešte nie je turbína. Ale ak štát vyberie územia vhodné na veterné parky, nastaví kritériá a spojí ich s Plánom obnovy, ďalšia vláda nebude začínať od nuly. Dostane pripravený podklad.

Veterná stopa nezačala pri Sakovej

Denník E postavil vec najmä ako rozpor medzi Ficom a Sakovou. Premiér tvrdí, že veterné parky nepotrebujeme, zatiaľ čo ministerstvo hospodárstva má v dokumentoch opačný smer. Tento rozpor existuje, ale nie je to celý príbeh.

Veterná línia sa do slovenských plánov nedostala až v roku 2025. Už pôvodný integrovaný energetický a klimatický plán z roku 2019 počítal s rastom veternej energie. Schválila ho vláda Petra Pellegriniho, predkladal ho minister hospodárstva Peter Žiga a v pláne sa objavilo 500 MW vetra do roku 2030.

V roku 2023 Hegerova vláda v poverení schválila zmenu Plánu obnovy a odolnosti s kapitolou REPowerEU. V nej sa objavili pilotné oblasti vhodné na rozvoj veternej energie. V tom istom roku za Ódorovej vlády vznikol návrh aktualizácie energetického plánu, ktorý posunul cieľ až na 750 MW vetra do roku 2030. Ficova vláda v roku 2025 túto líniu nezrušila. Potvrdila ju vo finálnej aktualizácii NECP.

Poznámka redakcie: Tabuľka ukazuje paradox celej témy. Na Slovensku, ktoré podľa premiéra veterné parky nepotrebuje, má podľa finálnej aktualizácie NECP najväčší rast medzi rokmi 2025 a 2030 zaznamenať práve vietor. Inštalovaný výkon veterných elektrární má narásť z 20 MW na 750 MW. To nie je okrajová poznámka v pláne, ale najvýraznejší skok medzi uvedenými OZE technológiami.

Preto nestačí povedať, že Fico sa mal poradiť so Sakovou. Dnes hasí odpor verejnosti voči veternej trase, ktorú štát kreslí už roky. Ak ju vláda nezmení v dokumentoch, tlačovka ju nezastaví.

Rok 2027 môže byť spínač

Najväčšie riziko nie je zajtrajší bager pri dedine. Najväčšie riziko je rok 2027. Ak po ďalších voľbách príde vláda vedená Progresívnym Slovenskom, nebude musieť veternú politiku vymýšľať. Bude môcť povedať, že len plní existujúce záväzky, dobieha meškanie a napráva nečinnosť predchádzajúcej vlády.

V takom scenári sa Ficova veta „veterné parky nepotrebujeme“ zmení na krátku politickú epizódu. Mapy ostanú. Pilotné oblasti ostanú. Cieľ 750 MW ostane. Stačí, aby nová vláda odstránila brzdy v povoľovaní a pripravené územia môže premeniť na konkrétne projekty.

To je podstatné aj pre voliča vládnej koalície. Nemusí sa dnes pýtať len na to, či Fico stavia turbíny. Musí sa pýtať, či Fico nezanechá plán pre niekoho, kto ich stavať bude.

Ak by po roku 2027 pokračoval Fico, problém nezmizne. Len sa presunie z domácej tlačovky na rokovania s Európskou komisiou. Tam už nebude stačiť povedať, že slovenská verejnosť veterné parky nechce. Komisia sa bude pozerať na míľniky, ciele a záväzky v Pláne obnovy.

Brusel nemusí prikázať turbínu. Stačí tlak na peniaze

Pri Pláne obnovy nejde o obyčajný strategický papier. Peniaze sú viazané na míľniky a ciele. Slovensko už zažilo, že ak sa Bruselu nepáčil vývoj okolo Úradu na ochranu oznamovateľov, problém sa rýchlo dostal k platbám z Plánu obnovy. Vláda veľmi rýchlo cúvla, lebo tlak na peniaze bol konkrétny.

Presne preto je nebezpečné hovoriť o veterných mapách ako o neškodnej administratíve. Brusel nemusí prikázať konkrétnu turbínu za konkrétnou dedinou. Stačí, že začne posudzovať, či slovenské pravidlá výstavbu umožňujú, alebo ju brzdia.

Český príklad je varovanie. Pri akceleračných zónach sa tam nerieši len výber území, ale aj technické pravidlá. Keď sa objavil návrh zvýšiť minimálny odstup veterných elektrární od obydlí z 500 na 900 metrov, podľa českých médií narazil na problém s Bruselom a s rizikom ohrozenia európskych peňazí. To je mechanizmus, ktorý by slovenské obce mali vnímať včas.

Spor sa potom nevedie len o tom, či niekto má rád veterné parky. Vedie sa o to, či národné pravidlá ešte chránia ľudí, alebo sa z pohľadu Komisie stávajú prekážkou pri plnení klimatických záväzkov.

Obce nechránia Rusko, ale vlastný priestor

Najlacnejšie vysvetlenie odporu voči veterným parkom znie, že za ním sú dezinformácie. To je pohodlné pre investorov, aktivistov aj médiá. Lenže človek, ktorý nechce 200-metrovú turbínu pri obci, nemusí čítať ruské weby. Stačí, že pozná vlastné okolie.

Obec nebude riešiť model v tabuľke. Bude riešiť hluk, infrazvuk, krajinný obraz, prístupové cesty, hodnotu domov, vtáctvo, pôdu, tlak investorov a rozdelenú komunitu. Pre ministerstvo je to metodika. Pre obyvateľa je to konkrétny kopec, konkrétne pole a konkrétny výhľad z domu.

Ak je Fico naozaj na strane ľudí, nestačí povedať, že Slovensko veterné parky nepotrebuje. Musí zabrániť tomu, aby sa z mapovania stal dar pre budúcu progresívnu vládu alebo pre investorov.

Najprv merať, potom povoľovať

Fico má ešte jednu možnosť. Ak už Slovensko má v dokumentoch veternú líniu, nemusí ju otvoriť developerom naprieč krajinou. Môže ju zúžiť na kontrolovaný štátny pilot.

Nie pri obci. Nie na hrebeni. Nie v chránenom území. Ale v opustenom priemyselnom areáli alebo inom území poškodenom predchádzajúcou ľudskou činnosťou. Tam by štát mohol postaviť niekoľko veľkých turbín ako výskumný a testovací polygón. Nie ako reklamu na zelenú transformáciu, ale ako skúšku reality.

Takýto pilot by mal merať hluk, infrazvuk, vplyv na spánok, zdravie, vtáctvo, krajinu, pôdu, elektrizačnú sústavu, reálnu výrobu a skutočný prínos v slovenských podmienkach. Výsledky by museli byť verejné, nezávisle auditované a použiteľné pri každom ďalšom povoľovaní.

To by bol rozdiel medzi pózou a ochranou ľudí. Premiér by nehovoril len „my nechceme veterné parky“. Povedal by, že štát najprv verejne zmeria, čo veľké turbíny robia s ľuďmi, krajinou a sieťou. Až potom sa môže hovoriť o tom, či majú mať miesto pri obciach.

Mapa musí byť brzda, nie návod

Ficov test nebude v tom, či veterné parky odmietne na tlačovke. Test bude v tom, či z pripravených máp urobí ochranný filter pre obce.

Najprv výskum, merania, verejná kontrola a tvrdé pravidlá. Až potom debata o tom, či Slovensko vôbec pustí veľké veterné parky k obciam. Ak to Fico neurobí, dnes môže turbíny odložiť, ale mapu po ňom pokojne zdedí Šimečka.