Zacharová pre HS: Zákon nenapadla Starokatolícka cirkev, ale mladšie OZ, napojené na liberálnu Utrechtskú úniu

Dobrovodský a kvórum na registráciu cirkví

Prvú tému otvorilo podanie verejného ochrancu práv Dobrovodského na Ústavný súd, ktorým napadol podmienku päťdesiattisíc členov ako zákonné kvórum pre registráciu novej cirkvi. Zacharová hneď na začiatku korigovala obraz kauzy: podnet nevzišiel od žiadnej historickej cirkvi, ale od občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku – subjektu registrovaného v roku 2017 ako mimovládna organizácia, nie náboženská spoločnosť. Na Slovensku pritom existuje aj riadne registrovaná Starokatolícka cirkev, a to od roku 1995, s približne tisícosemsto členmi. „My máme totižto na Slovensku dve entity,” vysvetlila Zacharová a zdôraznila, že práve OZ, nie historická cirkev, stojí za podaním.

Podľa jej informácií sa toto združenie hlási k liberálnej Utrechtskej únii a uznáva homosexuálne manželstvá, čo ho od registrovanej Starokatolíckej cirkvi hodnotovo zásadne odlišuje. Zákon o zriaďovaní cirkví má podľa Zacharovej dlhú a vecne odôvodnenú históriu: základná norma vznikla v roku 1991, kvórum dvadsaťtisíc členov bolo zavedené v roku 1992 a formálne uzákonené v roku 2007, na päťdesiattisíc ho zvýšila novela v roku 2017. Splnomocnenkyňa otvorenie tohto zákona odmieta: „V prvom rade musím povedať, že ja nevidím žiadnu politickú alebo spoločenskú požiadavku na otvorenie tohto zákona. Nič také som v priestore, či už mediálnom, politickom, ani spoločenskom nezaznamenala.”

Zníženie kvóra by podľa nej otvorilo vážne bezpečnostné riziko. Registrovaná cirkev totiž získava rozsiahle oprávnenia, vrátane práva sobášiť, vyučovať v školách a pôsobiť v nemocniciach. „Pokiaľ by sme zákon otvorili a bola by tu nejaká vôľa znižovať toto kvórum, je tu veľký otáznik, či si tu náhodou možno nepustíme niekoho, kto by chcel vykonávať nejakú inú činnosť,” varovala. Výšku samotného kvóra komentovať odmietla, to nechala na legislatívcov. Ústavný súd prípad momentálne posudzuje.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Kontroly mimovládok, Projekt Fórum a zákon o zahraničných agentoch

Druhá téma rozhovoru sa točila okolo kontroly mimovládnych organizácií a osudu zákona, ktorý Ústavný súd zastavil. Zacharová rozlíšila dve súbežné línie. Prvou je audit zo začiatku roka 2026 zameraný na prideľovanie dotácií, ktorý odhalil duplicitné a triplicitné preplácanie schém. Príslušné orgány na základe jeho záverov už konajú. Druhou je uznesením vlády nariadená kontrola všetkých rezortov, ktorá vznikla ako priama reakcia premiéra na rozhodnutie Ústavného súdu. Výsledky tejto vlny kontrol prídu v auguste. „Rezultát by mal prísť v auguste. Ja som veľmi zvedavá, veľmi podrobne sledujem túto tému, nakoľko patrí do agendy Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti,” povedala Zacharová a premiérovu reakciu hodnotí ako správnu.

Zákon o mimovládkach – v médiách označovaný aj ako zákon o zahraničných agentoch – je podľa Zacharovej momentálne ako v stave pred podaním poslaneckého návrhu Adama Lučanského, v apríli 2024. Zacharová pritom zdôraznila, že Ústavný súd síce zastavil konkrétnu normu, no v podstate celej veci dal za pravdu jej úradu: „Transparentnosť a kontrola financií mimovládnych neziskových organizácií, zákonná kontrola, je absolútne na mieste a štát si má strážiť a má kontrolovať verejné financie, ktorými dotuje mimovládne neziskové organizácie.” Ľutuje, že z jej vlastných návrhov – ako zjednotenie výročných správ a účtovných uzávierok, pokutový systém, mechanizmy zrušenia organizácie, či povinné zverejňovanie darcov od určitej sumy – nakoniec nič neprešlo. A to napriek tomu, že rovnaké požiadavky na transparentnosť dlhodobo formulujú aj OECD, Benátska komisia, aj finančná akčná skupina FATF, ktoré Slovensko opakovane vyzývajú, aby transparentnosť financovania NGO zakotvilo v zákonnej forme. Priestor na nové rokovanie podľa Zacharovej stále existuje: „Ja som pripravená kedykoľvek, na základe našich odborných odporúčaní, ktoré sme pripravili v spolupráci aj s inými krajinami, aj s medzinárodnými organizáciami, vítať akúkoľvek odbornú debatu, ktorá by sa opäť otvorila.” Do tretieho sektora pritom ročne plynie štyristo miliónov eur z verejných zdrojov. „Štát má všetky nástroje kontroly, aby si vedel skontrolovať transparentnosť financovania, aby si vedel skontrolovať transparentnosť činnosti mimovládnych neziskových organizácií.” Minulý rok navyše Európsky dvor audítorov výslovne vyzval členské štáty, aby dôsledne kontrolovali prostriedky prerozdeľované partnerským organizáciám.

K paralele medzi Projektom Fórum pani Šimečkovej a agentúrou, ktorej šéfuje syn premiéra Fica, a ktorú v ostatných dňoch razila časť opozičných politikov a médií, sa Zacharová postavila odmietavo. Agentúra podľa nej koná absolútne zákonne. Politická strana, ktorá dostáva príspevok na svoje fungovanie od štátu na základe výsledku v demokratických voľbách – to je kategória, ktorá sa s účelovo viazaným grantom nedá porovnávať. Projekt Fórum čerpal peniaze určené na konkrétne aktivity a použil ich na elektrinu v byte Šimečkovej a SIM kartu jej syna. „Ja si nemyslím, že v tej zmluve, či už to bolo s Fondom na podporu umenia alebo s nejakým iným rezortom, bolo napísané, že Projekt Fórum bude platiť elektrinu v bydlisku pani Šimečkovej alebo súkromný telefónny účet, teda SIM kartu Michala Šimečku.” Falšovanie bankových výpisov a ďalšie podozrenia podľa Zacharovej riešia orgány činné v trestnom konaní, a ona sama čaká na výsledok, no odmieta prejudikovať záver.

Pritom prvá inštitúcia, ktorá na nezákonné konanie Projektu Fórum poukázala, bola Európska prokuratúra, nie súčasní vládni politici, ani domáce médiá. Takáto mediálna komunikácia opozície jej pripomína rovnako nešťastnú nálepku „ruského zákona”, ktorú v minulosti prilepili na slovenský návrh zákona o mimovládkach: „Keď som sa verejne pýtala aktérov, ukážte mi nejakú komparatívnu analýzu Ruského zákona a slovenského návrhu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách, tak na druhej strane zostalo ticho.” Celú kauzu Projektu Fórum vníma Zacharová aj ako vážnu ujmu pre tisíce serióznych organizácií: „Konanie pani Šimečkovej veľmi poškodilo celému mimovládnemu neziskovému sektoru. Sú tu ľudia, ktorí si poctivo robia účtovníctvo, poctivo vykonávajú prácu, za ktorú poberajú verejné dotácie. A potom, žiaľ, sú tu ľudia, ktorí ten zákon takýmto spôsobom porušujú, obchádzajú.” Zákon musí podľa nej platiť rovnako pre každého: „Zákon má platiť pre všetkých, či pre malé komunitné združenie niekde v Sabinove, v Čadci alebo v Rimavskej Sobote, aj pre veľkú nadáciu s rozpočtom päť, šesť miliónov. A aj pre Projekt Fórum matky Michala Šimečku.”

Zákon o lobingu

Tretia téma rozhovoru je podľa Zacharovej takou, pri ktorej sa Slovensko dlhodobo točí v kruhu. Viaceré vlády ju mali v programovom vyhlásení, no žiadna ju nedotiahla do konca. Tvrdí, že ako prvá na ňu verejne upozornila práve ona, v roku 2024, keď sa lobing objavil len ako trojvetová klauzula v návrhu zákona o mimovládkach: „Lobing je tak komplexná, a tak ťažká téma, že jednoducho musí mať svoju individuálnu právnu úpravu.” Na Slovensko pozvala priamo autora nemeckého zákona o lobingu, ktorý vznikal dvadsať rokov a bol prijatý v apríli 2022, a zorganizovala aj okrúhly stôl za účasti právnických špiček, odborníkov, koaličných aj opozičných poslancov a bývalej ministerky spravodlivosti SRN. Gestorstvo zákona o lobingu má štátny tajomník MV Michal Kaliňák, termín jeho prijatia Zacharová nepozná, no Európska komisia podľa nej Slovensko k jeho prijatiu dlhodobo vyzýva. Zacharová zároveň upozorňuje, že zákon o lobingu úzko súvisí s agendou otvoreného vládnutia, ktorej je gestorkou. Slovensko sa k nej hlási od roku 2011 a jej súčasťou je aj Slov-Lex, nástroj na participáciu občanov pri tvorbe zákonov, ktorý podľa nej patrí medzi najlepšie v celej Európe.

Dôležitou súčasťou jej argumentu je zmena vnímania samotného pojmu. Na Slovensku sa slovo lobista spája s niečím podozrivým a podvratným, podobne, ako sa v minulosti spájal pojem zahraničný agent, hoci v americkom práve je to riadny terminus technicus bez negatívnej konotácie. V USA je lobista riadne registrovaný zástupca záujmov vedený v registri Ministerstva spravodlivosti, a len na základe tejto registrácie môže komunikovať s vládnymi predstaviteľmi. V Bruseli je zápis do registra podmienkou rozhovoru s europoslancami, aj komisármi. „Lobistov po Kapitole vo Washingtone behá denne tisíc, ale sú označení, sú riadne označení,” hovorí Zacharová a dodáva: „Transparentnosť je základ všetkého, či je to v súvislosti s verejnými prostriedkami, či je to s činnosťou.” Upozorňuje, že na európskej úrovni čoraz naliehavejšie rezonuje aj širšia otázka vplyvových operácií a politického ovplyvňovania verejnej mienky. A práve zákon o lobingu má byť jedným z nástrojov, ako sa štát pred týmito javmi zákonne bráni.

Viac sa dozviete vo videorozhovore so splnomocnenkyňou vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, Mgr. Simonou Zacharovou, MBA.