Čo zostane z Ukrajiny?

Tento týždeň prekročí vojna na Ukrajine smutný míľnik: bude trvať dlhšie ako prvá svetová vojna.

Veľa diskusií na Západe sa naďalej sústreďuje na taktické úspechy, technologické inovácie a dramatické údery na veľké vzdialenosti. Pozoruhodná odvaha, odolnosť a vynaliezavosť Ukrajiny pri odolávaní Rusku si zaslúži uznanie. S podporou svojich spojencov spôsobila svojmu protivníkovi veľmi podstatné náklady a bude v tom pokračovať, pokiaľ vojna potrvá.

Takáto diskusia však často prehliada kľúčovú realitu konfliktu. Podobne ako Veľká vojna je aj táto vojna v podstate vyčerpávajúcou vojnou, ktorá sa nemeria titulkami v novinách ani zbraňovými systémami, ale životmi a zdravím mužov na oboch stranách.

„Po mnohých týždňoch života a cestovania po celej Ukrajine počas tejto vojny mi úplne jasne došlo, aká hlboká je obava a strach z toho, čo príde potom,“ píše autor textu Frank Ledwidge.

Straty

Rozhodujúcou otázkou podľa neho už nie je to, či Ukrajina môže spôsobiť Rusku straty – to jednoznačne môže. Skutočnou otázkou je, či to dokáže v takom rozsahu, aby dosiahla svoje politické ciele a zároveň utrpela straty, ktoré zostanú prijateľné z vojenského, sociálneho a demografického hľadiska.

Tu sa verejná diskusia stáva veľmi zložitou. Podrobné odhady ruských strát sú široko šírené a každá úspešná séria útokov alebo nové zbraňové systémy sa prezentujú ako dôkaz, že Ukrajina „otočila priebeh vojny“. Vo vyčerpávajúcej vojne však straty nepriateľa poskytujú len polovicu obrazu. Kľúčovou otázkou je porovnateľná výdrž.

Ktorá strana dokáže nahradiť svoje straty, udržať mobilizáciu, zachovať sociálnu súdržnosť a pokračovať v boji dlhšie?

Tejto otázke sa nedostáva pozornosť, akú si zaslúži, domnieva sa autor. Je pochopiteľné, že vlády uprednostňujú zdôrazňovanie úspechov alebo strát nepriateľa pred neúspechmi alebo stratami na strane, ktorú „my“ podporujeme, najmä keď je potrebné udržať verejnú podporu a finančnú pomoc. Politika založená na neúplných informáciách však riskuje, že si zamení nádej so stratégiou.

Okrem toho bagatelizovanie obetí alebo ich úplné zamlčanie nie je voči mŕtvym spravodlivé.

„Počas Prvej svetovej vojny Británia, Francúzsko a Nemecko pravidelne zverejňovali zoznamy obetí, ktoré boli široko distribuované. Aj po katastrofách, ako bol úvodný deň bitky pri Somme, verejnosť nemala takmer žiadne pochybnosti o ľudských stratách v bojoch,“ uvádza.

V prípade vojny na Ukrajine sme pravidelne nabádaní k presvedčeniu, že Rusko utrpelo niekoľkonásobne vyšší počet mŕtvych ako Ukrajina.

„Pred približne rokom som večeral v londýnskom klube s bývalým ukrajinským vládnym úradníkom s dobrými kontaktmi, ktorého poznám už nejaký čas. Naša konverzácia sa stočila na obete.. „Povedz mi, bez kecov: aký je skutočný pomer obetí?“Môj spoločník sa na chvíľu zamyslel, než ticho odpovedal: „Jeden k jednému.“ Prekvapený som sa spýtal na zdroj. „Generálny štáb.“,“ spomína Ledwidge.

Či je toto číslo presne správne, je menej dôležité ako skutočnosť, že dobre informovaný ukrajinský zdroj považoval rovnováhu, a nie drvivé ruské straty, za realistický základ pre hodnotenie vojny.

Podobne, za každý mediálne propagovaný útok ukrajinského dronu alebo rakety na ruskú rafinériu, leteckú základňu alebo logistické centrum, Rusko vykoná viacero útokov proti krajine s oveľa menšou ekonomikou a infraštruktúrou.

S pomocou spravodajských a sledovacích zdrojov vedúcich svetových mocností Ukrajina preukázala pôsobivú schopnosť zasiahnuť hlboko do ruského územia. Napriek tomu si Rusko zachováva schopnosť spôsobiť škody v rozsahu, ktorému Ukrajina nemôže ľahko konkurovať.

Nikto nemôže s istotou povedať, ako dlho Ukrajina dokáže znášať takéto straty proti protivníkovi, ktorý má viac ako trojnásobne väčšiu populáciu, oveľa väčšie priemyselné zdroje a štátne príjmy zabezpečené značným vývozom ropy a plynu.

„Tí, ktorí tvrdia, že Rusko je blízko kolapsu, by si mali uvedomiť, že ani Rusko, ani ruský národ nie sú v histórii považované za národy s nízkou odolnosťou. Ukrajinci, samozrejme, preukázali túto vlastnosť v hojnej miere a budú v tom pokračovať,“ konštatuje Ledwidge.

Keďže zatiaľ nikto neformuloval realistické ciele ani kritériá toho, čo znamená „víťazstvo“, takmer čokoľvek, čo nie je porážka, sa v pravý čas môže prezentovať ako víťazstvo.

Ale čo zostane?

Úroveň demografickej krízy v krajine, ktorá už pred vojnou zaznamenávala prudký pokles počtu obyvateľov, je katastrofálna.

Milióny ľudí opustili krajinu; ďalšie milióny sa nachádzajú na území kontrolovanom Ruskom.

„Jedna mladá žena v Odese, vyjadrujúc všeobecný názor, mi povedala, že žiadna z jej priateliek neplánuje vrátiť sa zo svojich nových domovov na Západe. „A nie sú tam žiadni muži,“ uviedla,“ spomína autor.

Mimo Kyjeva je absencia mužov vo vojenskom veku okamžite badateľná. Mnohí slúžia, sú zranení, v zahraničí alebo sa snažia vyhnúť mobilizácii.

Čo čaká tých, ktorí slúžia, keď budú demobilizovaní?

Viac ako milión mužov s bojovými skúsenosťami, často traumatizovaných, bude potrebovať dobré pracovné miesta a úlohy mimo armády.

Bude to „zem vhodná pre hrdinov“ alebo výhľad na nezamestnanosť a zúfalstvo?

To je kľúčový problém odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (známy ako DDR). Plány v tejto oblasti musia zahŕňať aj zdravotne postihnutých a zranených.

„Je to skutočne obrovská výzva. Územie väčšie ako Anglicko si vyžaduje prieskum a odstraňovanie mín a nevybuchnutej munície. V tejto krajine ležia pozostatky mnohých desiatok tisíc nezvestných vojakov, ktorých telá ešte neboli nájdené, identifikované a vrátené domov,“ píše Ledwidge.

Obnova bude stáť mnoho, mnoho stoviek miliárd eur. Aj keby sme predpokladali – čo málokto robí –, že sa podarí vykoreniť metlu korupcie, Ukrajina bude potrebovať desiatky miliárd ročne len na udržanie základných služieb. Ozbrojené sily budú potrebovať oveľa, oveľa viac na udržanie primeranej odstrašujúcej sily.

Odkiaľ sa tieto peniaze vezmú?

Z daní z rozvrátenej ekonomiky? Z predaja dronov?

Predstava, že to nejako zaplatí Rusko, je určite viac založená na optimizme než na akejkoľvek reálnej skutočnosti.

Alebo to zaplatí Európa?

S každým dňom, kedy táto vojna pokračuje, stúpa počet obetí a náklady na obnovu v ľudských aj finančných podmienkach rastú.

Otázkou nie je, či si Ukrajina zaslúži podporu. Ani to, či Rusko utrpelo ťažké straty… Otázkou je, či Ukrajina dokáže naďalej znášať náklady dlhej vyčerpávajúcej vojny proti väčšiemu protivníkovi a zároveň zachovať demografické, ekonomické a sociálne základy životaschopného povojnového štátu.

„Európski lídri dúfajú, že Ukrajina zvíťazí. Ale nádej nie je stratégia. Stratégia si vyžaduje úprimné zhodnotenie strát, silných stránok a obmedzení oboch strán. V súčasnosti sa príliš veľa diskutuje o tom, koľko Rusov umiera, a príliš málo o tom, aká Ukrajina zostane, keď sa zabíjanie konečne skončí,“ dodáva v závere Frank Ledwidge.

Prečítajte si tiež:

• Kyjev udrel na kľúčový ropný terminál aj logistiku pri Kryme, Rusko hlási obeť a zranených
• Podmienky na rokovania o vojne na Ukrajine sa podľa bývalého amerického diplomata začínajú meniť