20:28 – Ruské ministerstvo zahraničia poskytlo svoju verziu prvého rozhovoru medzi Lavrovom a Rubiom.

“Osobitná pozornosť bola venovaná spolupráci pri riešení konfliktu okolo Ukrajiny a situácii v Palestíne,” uviedol rezort.

Bolo tiež rozhodnuté „v blízkej budúcnosti zorganizovať stretnutie expertov s cieľom odstrániť prekážky v práci zahraničných misií“. Diskusia sa zamerala na ukončenie praxe sprísňovania podmienok pre prácu ruských diplomatických misií a zrušenie odvetných obmedzení.

Okrem toho sa Lavrov a Rubio „dohodli na udržiavaní dialógu o kľúčových otázkach“. Najmä v otázke stretnutia Trumpa a Putina.

19:40 – Ruské ministerstvo zahraničia informovalo o telefonickom rozhovore medzi Lavrovom a ministrom zahraničných vecí USA z iniciatívy Washingtonu.

18:37 – Zelenskyj sa opäť vyslovil proti uskutočneniu volieb na Ukrajine.

„Nikto nenastoľuje otázku volieb. Problém nastoľuje len Putin a občas sa ozvú aj hlasy z USA. Ale nikto to nespomína na vysokej úrovni. Každý chápe naše právo, že ide o porušenie zákona, a čo je najdôležitejšie, neexistujú žiadne príležitosti,“ povedal Zelenskyj počas mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Pripomeňme, že Trump a Kellogg predtým hovorili o potrebe usporiadania volieb na Ukrajine.
Americký prezident zároveň povedal, že Zelenskyj má „nízu dôvoeru“.

17:50 – Zelenskyj povedal, že nikto nepozval Ukrajinu na rozhovory v Saudskej Arábii, ktoré Trump nedávno oznámil. A kde sa podľa neho mali stretnúť ukrajinskí a ruskí predstavitelia.

Ukrajinský prezident tiež označil možnosť rokovania s Rusmi v Saudskej Arábii za „trochu zvláštnu“ – keďže medzi Kyjevom a jeho „strategickými partnermi“ žiadne podobné rokovania predtým neprebehli.

„Pokiaľ si pamätám, Rusko nie je naším strategickým partnerom,“ dodal Zelenskyj.

Už skôr avizoval aj návštevu Rijádu, uviedol však, že sa tam neplánujú žiadne stretnutia s predstaviteľmi Ruskej federácie ani Spojených štátov.

17:10 – EÚ bude musieť na Ukrajinu „skôr či neskôr poslať svojich vojakov“, hovorí poľský minister zahraničných vecí Sikorski.

16:50 – V horizonte „dní alebo týždňov“ USA predstavia plán na ukončenie vojny na Ukrajine, uviedol Trumpov osobitný vyslanec Kellogg.

Predtým bude s Európanmi diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a potom Trumpovi oznámi ich víziu. “Konečné rozhodnutie bude na prezidentovi Spojených štátov,” povedal Kellogg.

Samotný proces ukončenia vojny bude podľa Kellogga trvať 180 dní. “Verejne si beriem 180 dní na zapojenie všetkých strán,” povedal Kellogg.

Ešte predtým Trumpov osobitný zástupca stanovil lehotu 100 dní na vyriešenie konfliktu.

Treba poznamenať, že Kellogg dnes vyhlásil, že Európania nebudú za rokovacím stolom o Ukrajine.
Zelenskyj dnes verejne žiadal, aby bola Európa zahrnutá do procesu rokovaní.

16:30 – Volodymyr Zelenskij uviedol, že otázku členstva Ukrajiny v NATO nevyťahuje z programu, no zatiaľ je podľa neho „najvplyvnejším členom“ aliancie Vladimir Putin.

“Teraz sa však zdá, že najvplyvnejším členom NATO je Putin, pretože jeho rozmary môžu blokovať rozhodnutia NATO,” povedal Zelenskyj na mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

16:12 – Trumpov osobitný predstaviteľ pre Ukrajinu Keith Kellogg vyzval na prímerie na Ukrajine.

“Musíme zastaviť zabíjanie. Akokoľvek to nazvete, prímerie, je treba to urobiť. Najprv musíme definovať časový rámec. A keď definujeme, aké sú stabilné bezpečnostné podmienky, musíme definovať tento koncept. Ale keď to napíšete správne, musíme najprv dosiahnuť prímerie. A nezáleží na tom, čo sa stane ďalej. Ukrajina je súčasťou tohto konfliktu. A preto sa musia obe strany rozhodnúť,“ povedal Kellogg.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio predtým hovoril o prímerí ako o prvej fáze mierového urovnania na Ukrajine.

Zelenskyj na Mníchovskej konferencii vyhlásil, že je proti prímeriu bez poskytnutia bezpečnostných záruk Ukrajine.

15:48 – Akékoľvek nové sankcie voči Rusku budú odteraz spojené s účasťou Ruska na rokovaniach o Ukrajine. Zhodli sa na tom krajiny G7, uvádza agentúra Reuters.

“Akékoľvek nové, dodatočné sankcie po februári musia byť spojené s tým, či Ruská federácia vynakladá skutočné, dôveryhodné úsilie na ukončenie vojny proti Ukrajine, čo zaisťuje dlhodobú bezpečnosť a stabilitu Ukrajiny ako suverénnej, nezávislej krajiny,” uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísal americký minister zahraničných vecí Rubio.

G7 sa tiež rozhodla spolupracovať na dosiahnutí „trvalej mierovej dohody pre Ukrajinu so spoľahlivými bezpečnostnými zárukami“, aby sa zabránilo obnoveniu vojny.

15:25 – Ukrajina bude pri rokovacom stole, ale Európa tam nebude, povedal Keith Kellogg na Mníchovskej konferencii.

Kontroval európskym lídrom, ktorí povedali, že Európa by mala byť stranou mierových rozhovorov o Ukrajine

Na otázku, či budú Ukrajina a Európa za rokovacím stolom, Kellogg odpovedal: “Odpoveď na poslednú časť tejto otázky je nie. Samozrejme, že Ukrajinci budú za rokovacím stolom, bolo by hlúpe povedať, že tam nebudú. Jedna z dôležitých vecí, ktoré vám chcem pripomenúť, je, že táto vojna je už tretí rok.”

Prezident Trump teraz zdedil túto vojnu. Naším cieľom však nie je doviesť to k smrti každého Ukrajinca.“

15:10 – Straty Ukrajiny vo vojne s Ruskom sú trikrát väčšie ako straty USA vo Vietname a Kórey dohromady. „Trump to chce zastaviť,“ povedal Trumpov osobitný predstaviteľ pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Kellogg už skôr uviedol, že straty Ukrajiny v súčasnej vojne sú vyššie ako spoločné americké straty počas kórejskej a vietnamskej vojny.

Treba poznamenať, že straty USA vo Vietname boli 58-tisíc, v Kórei 36-tisíc. Spolu 94-tisíc mŕtvych.

14:54 – Trump chcel, aby Zelenskyj okamžite podpísal dohodu o prevode asi 50 % práv na ukrajinské prírodné zdroje do Spojených štátov, píše Financial Times s odvolaním sa na viaceré zdroje oboznámené so situáciou.

Zelenskyj však americký návrh odmietol, keďže na oplátku požadoval bezpečnostné záruky, ktoré neboli zahrnuté v amerických návrhoch.

„Ukrajinskí predstavitelia sa pýtali, ako dohoda prispeje k dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny, ale bolo im povedané len to, že zabezpečí americkú prítomnosť na ukrajinskom území. Zelenskyj však chce, aby americké a európske bezpečnostné záruky boli priamo spojené s akoukoľvek dohodou o zásobách nerastných surovín,“ píše Financial Times.

Zelenskyj sa zaujíma aj o to, aby sa do budúceho využívania prírodných zdrojov zapojili aj ďalšie krajiny vrátane štátov EÚ.

14:30 – Keith Kellogg potvrdil domnienku, že Trump rozdelil ukrajinský a ruský smer rokovaní s cieľom ukončiť spory medzi jeho poradcami.

„Je dôležité pochopiť, že máme súčasne ukrajinský a ruský smer. Za ruské smerovanie je zodpovedný náš zástupca Whitkoff. Ja som zodpovedný za ukrajinský a európsky. Robíme to pre urýchlenie dosiahnutia výsledku, pretože otázkou je, kedy to skončí,“ povedal Keith Kellogg.

Pripomeňme, že práve Whitkoff nedávno odletel do Moskvy, následne na to Trump zavolal Putinovi.
Pokiaľ ide o Kellogga, už skôr sa uvádzalo, že Moskva sa na neho pozerá s nedôverou a považuje ho za „lobbistu amerického vojensko-priemyselného komplexu“.

13:25 – Moskva sa v lete chystá zorganizovať na Červenom námestí koncert mieru a ukončenia vojny na Ukrajine. Taliansky spevák Al Bano to povedal pre tlačovú agentúru Ansa.

Podľa speváka dostal pozvanie na koncert v Moskve od svojho impresária v Rusku, ktorý zorganizoval štyri jeho vystúpenia pred Putinom.

„Buďte pripravení koncom augusta alebo začiatkom septembra, pretože budeme mať koncert na oslavu mieru,“ povedal.

Al Bano pre agentúru povedal, že „zo správ, ktoré sme všetci videli, z rozhovoru medzi Putinom a Trumpom vyplýva, že sa niečo stalo a stane“.

10:15 – Scholz na mníchovskej konferencii podporil priame kontakty USA s Ruskom a vyzval na čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Pripomenul, že on sám prednedávnom volal Putinovi, aby mu tlmočil postoj Západu.

Nemecký kancelár zároveň vyzval na dodržiavanie formulky „nič o Ukrajine bez Ukrajiny“ a dodal, že „ruské víťazstvo alebo rozpad Ukrajiny“ neprinesie mier a nenájde nemeckú podporu.

Uviedol, že Ukrajina by po vojne mala dostať záruky, aby zabránila ďalšiemu ruskému útoku, a to by si vyžadovalo európsku podporu.

Scholz uviedol, že Berlín by mohol naďalej podporovať Ukrajinu – a zároveň požadovať odstránenie „dlhovej brzdy“, ktorá bráni zvýšeniu vojenskej pomoci Kyjevu a zvýšeniu výdavkov na Bundeswehr.

09:30 – Američania požadujú od Kyjeva „veľmi tvrdú“ dohodu o prevode kontroly nad zdrojmi na USA, povedal poslanec Oleksij Hončarenko. Informoval o tom ukrajinský poslanec Oleksij Gončarenko.

„So Spojenými štátmi bude uzavretá veľmi tvrdá zmluva o našich zdrojoch a existujú náznaky privatizácie niektorých častí našej ekonomiky,“ povedal.

Pripomeňme, že Zelenskyj včera odmietol podpísať návrh dokumentu, ktorý navrhli Američania. Povedal, že v ňom nie sú zakotvené bezpečnostné záruky.

Podľa amerických novinárov USA v tejto dohode požadujú, aby dostali kontrolu nad polovicou ukrajinských fosílnych palív.

Washington ani Kyjev takéto ustanovenia v dohode oficiálne nepotvrdili.

Americký minister zahraničných vecí Rubio pritom predtým povedal, že USA potrebujú „všetky prírodné zdroje, ktoré (Ukrajinci) majú“.

08:45 – Sily protivzdušnej obrany RF v noci zničili 40 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad územím Volgogradskej, Kalužskej, Rostovskej a Saratovskej oblasti, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

07:56 – Americký senátor Lindsey Graham pochválil Zelenského za to, že vo vojne na Ukrajine nemusel zahynúť žiadny Američan.

„Chcem vám a vašim ľuďom povedať, že ste spojenec, v ktorého som dúfal celý život. Pri obrane Ukrajiny nepadol ani jeden Američan. Vzali ste naše zbrane a nakopali ste im zadky. A ja som veľmi hrdý na to, že ste naším spojencom,“ povedal Graham.

Je potrebné doplniť, že CNN nedávno informovala, že na Ukrajine zahynulo najmenej 20 amerických dobrovoľníkov.

07:48 – Podľa aktualizovanej mapy Deep State sú Rusi blízko k prerazeniu „Andrijevskej kapsy“ pri Kurachove.

Za posledných 24 hodín postúpili pri obciach Dačne a Zelenivka, pričom z druhej menovanej obce sa priblížili takmer k diaľnici do Záporožia. Rozdeľujú tak potenciálnu „kapsu“ západne od Kurachova.

Ukrajinská armáda včera informovala o hrozbe obkľúčenia a teraz čaká na zvýšené ruské útoky na Konstantinopil – na dokončenie krytia „kapsy“.

O obsadení Dačne a Zelenovky včera informovalo aj ruské ministerstvo obrany.

07:40 – USA ponúkli Zelenskému v Mníchove, aby podpísal dokument, ktorý Washingtonu poskytne práva na 50% budúcich nerastných zdrojov Ukrajiny. Ukrajinský líder to odmietol.

Informoval o tom na sieti X korešpondent denníka Washington Post Josh Rogin s odvolaním sa na svoje zdroje.

Už skôr vyšlo najavo, že Ukrajina ponúka svoje nerastné zdroje aj Európe.

07:20 – Ukrajina bude mať „veľmi, veľmi, veľmi ťažké“ prežiť bez vojenskej podpory USA teraz aj po vojne. Zelenskyj to povedal pre televízny kanál NBC News.

„Pravdepodobne to bude veľmi, veľmi, veľmi, veľmi ťažké. A, samozrejme, vo všetkých ťažkých situáciách máte šancu. Ale my budeme mať malú šancu, malú šancu prežiť bez podpory Spojených štátov. Myslím si, že je to veľmi dôležité, kriticky dôležité,“ dodal.

Pripomeňme, že Zelenskyj sa včera stretol s Rubiom a Vanceom, aby prediskutovali hospodársku dohodu so Spojenými štátmi.

07:00 – Hlavné body Špeciálnej vojenskej operácie z pohľadu RF zo dňa 14. februára:

– Ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky oslobodili za posledný týždeň 6 osád vrátane Dačne a Zelenoje Polje v DNR. Menované osídlenia boli obsadené v posledných 24 hodinách.

– Straty ukrajinských jednotiek za týždeň dosiahli celkovo až 10570 osôb.

– Počas týždňa bolo vykonaných 14 skupinových úderov na vojenské objekty na Ukrajine, zariadenia protivzdušnej obrany zostrelili leteckú bombu JDAM a 28 striel HIMARS MLRS.

– Straty AFU na kurskom smere za deň predstavovali viac ako 290 osôb, bojové vozidlo pechoty a dva obrnené transportéry.

– Peskov uviedol, že akékoľvek tvrdenia, že Rusko udiera na jadrové zariadenia, sú provokáciou a falzifikáciou. Zacharovová k tomu dodala, že súčasný úder Kyjeva na jadrovú elektráreň v Černobyle nie je najnovším krokom Ukrajiny, ktorý by mal ohroziť jadrovú bezpečnosť.

– Rafael Grossi uviedol, že incident v černobyľskej jadrovej elektrárni a nedávne zvýšenie vojenskej aktivity v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne zdôrazňujú pretrvávajúce riziká jadrovej bezpečnosti v situácii okolo Ukrajiny.

– Šéf Pentagónu Pete Hegseth povedal, že nemôže oznámiť, čo sa diskutuje alebo nediskutuje o možnosti presunu jadrových zbraní do Kyjeva, to je úloha Trumpa.

– Osobitný vyslanec amerického lídra pre Blízky východ Steve Whitkoff bude mať na starosti dialóg s Ruskom v rámci rokovaní o Ukrajine, zatiaľ čo osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg bude mať na starosti dialóg s ukrajinskou a európskou stranou, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na Kelloggovho zástupcu Johna Colea.

– Americký viceprezident J. D. Vance uviedol, že Spojené štáty úplne nevylučujú možnosť vyslania svojich vojakov na Ukrajinu, ak Rusko nebude rokovať „v dobrej viere“, informoval denník Wall Street Journal.

– Okrem toho Pistorius považuje za chybu, že Trumpova administratíva „stiahla zo stola rokovaní“ otázku členstva Ukrajiny v NATO a otázku územných zmien Ukrajiny.

– Severské a pobaltské krajiny uviedli, že zvýšia vojenskú pomoc Ukrajine, uvádza sa v spoločnom vyhlásení zverejnenom na webovej stránke švédskej vlády.

– Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov uviedol, že Dánsko už odovzdalo väčšinu sľúbených stíhačiek F-16 Kyjevu a zvyšok by mal čoskoro doraziť.

06:55 – Kaja Kallasová zvoláva stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ. Rozhodla sa tak po rozhovore medzi Putinom a Trumpom a najnovších vyhláseniach USA o Ukrajine, citovala agentúra Reuters svoj zdroj.

Európska diplomatka predtým uviedla, že EÚ podporí Ukrajinu, aj keď neprijme podmienky mierovej dohody navrhovanej Ruskom a USA.

06:51 – Jermak tvrdí, že Zelenskyj sa s Putinom zatiaľ nestretne. Podľa neho sa stretnutie uskutoční, keď „Ukrajina bude mať silnú pozíciu a jasné záruky“.

Jermak sa domnieva, že zatiaľ takýto moment ešte nenastal. Samotný Zelenskyj pred niekoľkými hodinami povedal, že sa s Putinom stretne až po vypracovaní spoločného stanoviska s USA a Európou.

06:48 – Americký prezident komentoval negatívne vyjadrenia európskych politikov po vystúpení viceprezidenta Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Podľa Trumpa nie je dôvod, aby sa európski lídri rozčuľovali nad Vanceovým prejavom na mníchovskej konferencii. „Hovoril o slobode prejavu. Je to skvelý prejav. Sloboda prejavu sa v Európe naozaj stráca,“ dodal hostiteľ Bieleho domu.

06:44 – Trump neodpovedal na priamu otázku, či za súčasnú krízu môže Ukrajina alebo Rusko. Takúto otázku mu položili novinári v Bielom dome.

„Myslím si, že za to môže veľa ľudí. Poviem veľmi jednoducho, že keby som bol prezidentom, toto by sa nestalo,“ povedal Trump.

06:40 – V jadrovej elektrárni Černobyľ bol v piatok o 21:30 lokalizovaný požiar na vonkajšom plášti krytu, uviedla ukrajinská ministerka ekológie Svitlana Hrynčuk.

Radiačné žiarenie je podľa nej v norme.

Už skôr sa objavili informácie o útoku dronu na černobyľskú jadrovú elektráreň, z ktorého Ukrajina obvinila Rusko.

06:36 – Radiačné žiarenie v Kyjeve je v norme, uviedla v piatok večer kyjevská štátna správa.

Predtým sa objavili špekulácie o možnosti úniku v jadrovej elektrárni Černobyľ po zásahu dronom.

06:33 – Ukrajina v lete zostrelila svoju F-16 kvôli USA, uviedol denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje.

Publikácia píše, že išlo o priateľskú paľbu zo systému SAM Patriot, hoci Ukrajina to oficiálne neoznámila.

Hlavným dôvodom je absencia taktickej siete Link 16, ktorá pomáha pilotom vyhnúť sa nebezpečenstvu počas raketových a dronových útokov tým, že prenáša ich polohu armáde na zemi.

Keď lietadlá F-16 dorazili na Ukrajinu, Bidenova administratíva túto dôležitú technológiu, ktorá umožňuje systémom protivzdušnej obrany rozlíšiť vlastné lietadlá od nepriateľských, zatajila. A v protilietadlových systémoch Patriot bola technológia Link 16 úplne odstránená, pretože neočakávali, že Ukrajina dostane F-16 tak rýchlo, konštatuje WSJ.

06:30 – Trump plánuje integrovať ukrajinskú ekonomiku s USA, povedal minister financií Bessent.

Uviedol, že Washington má v úmysle podieľať sa na formovaní povojnovej ukrajinskej ekonomiky so zameraním na strategické odvetvia – ťažbu nerastných surovín, energetiku a štátne podniky.

Bessent tiež poznamenal, že USA ponúknu svoje „osvedčené postupy“ privatizácie.