Počas stredajšieho vypočutia pred výborom pre finančné služby americkej Snemovne reprezentantov generálny riaditeľ Bank of America Brian Moynihan povedal: “Budeme sa riadiť pokynmi vlády, ktorá už desaťročia spolupracuje s Čínou. Ak tento postoj zmenia, okamžite ho zmeníme, tak ako sme to urobili v prípade Ruska.”

Napriek pokračujúcemu úsiliu amerických finančných inštitúcií pri rozširovaní ich podnikania s cieľom profitovať z otvárania čínskeho finančného sektora nie je prekvapujúce, že USA zverejňujú signály, že zvažujú prerušenie väzieb medzi americkými a čínskymi bankami v súvislosti s otázkou Taiwanu.

Nedávne kroky Washingtonu vrátane návštevy predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na ostrove, preskúmanie zákona o taiwanskej politike z roku 2022 v Senáte USA a ich vyjadrenia súvisiace s “obranou Taiwanu” totiž naznačujú rastúcu hystériu amerických politikov v súvislosti s taiwanskou otázkou. Môže to súvisieť s blížiacimi sa voľbami v polovici volebného obdobia v USA alebo so snahou Washingtonu využiť taiwanskú otázku na zadržanie vzostupu Číny.

Americkí politici chcú vystupňovať tlak, aby prinútili popredné americké finančné organizácie odcudziť sa čínskemu trhu. Nemožno poprieť, že čínske finančné trhy môžu prísť o časť kapitálu, ale aj americké banky môžu v dôsledku jedovatého rozhodnutia Washingtonu čeliť zhoršeniu hospodárskych problémov.

Ak by k niečomu došlo, odrezanie amerických bánk od čínskeho trhu by najskôr ohrozilo americké investície v krajine, oslabilo by postavenie amerických bánk na svetových finančných trhoch a mohlo by narušiť globálnu finančnú stabilitu. Používanie administratívnych opatrení na zasahovanie do bežných trhových operácií je odrazom bezbrehého zneužívania moci zo strany USA, ktoré už vyvolalo rastúcu antipatiu medzi ostatnými krajinami a v konečnom dôsledku môže oslabiť dominantné postavenie USA na svetovom finančnom trhu, ktoré je jedným z hlavných pilierov ich hegemónie.

USA z dôvodu nesprávneho vnímania Číny trvajú na tom, že ju považujú za svojho hlavného rivala a dlhodobého vyzývateľa. Avšak zadržiavanie a potláčanie Číny prinieslo USA len malý úžitok. Počas tohto procesu sa nevyriešil ani nezmiernil žiadny z amerických vnútorných problémov.

Otázka Taiwanu bola vždy ústrednou a najcitlivejšou otázkou v čínsko-amerických vzťahoch. Postoj Číny k taiwanskej otázke nemohol byť jasnejší, že Taiwan je neoddeliteľnou súčasťou Číny a taiwanská otázka sa týka vnútorných záležitostí Číny.

Provokatívne pokusy USA v súvislosti s taiwanskou otázkou prichádzali v poslednom čase jeden za druhým, čo vážne spochybnilo tri spoločné komuniké Číny a USA a vážne podkopalo politické základy čínsko-amerických vzťahov.

Cieľom provokácií v súvislosti s taiwanskou otázkou zo strany politického establišmentu USA je výlučne obmedziť rozvoj Číny a jej ďalší vzostup na svetovej scéne, ale z hospodárskeho hľadiska rastúce napätie medzi oboma veľmocami neprospieva ani jednej strane, pričom vyvoláva veľké obavy v regióne.