Ďalšou možnosťou je podľa Omeljana “dohoda o prímerí, aby sa uskutočnili rozsiahle reformy, aby sme sa stali členom NATO a EÚ a potom, keď sa Rusko zrúti, aby sme si vzali späť Krym a Donbas”.

To však môže byť len zbožné želanie. Zelenskyj povedal, že akékoľvek rokovania by len nahrávali Rusku, keďže konečným vojenským cieľom Kremľa zostáva úplné podmanenie Ukrajiny.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak uznal, že teraz nastala ťažká etapa, ale povedal, že táto etapa “si vyžaduje najsilnejšiu a najťažšiu koncentráciu”, aby sa pokračovalo. “Ujasnime si situáciu: neexistuje možnosť skutočných rokovaní. Bude to len operatívna prestávka. Rusko ju využije na výrazné zlepšenie stavu svojej armády, vykoná novú mobilizáciu a potom obnoví špeciálnu operáciu s ešte tragickejšími dôsledkami pre Ukrajinu,” povedal.

Nedávny rozhovor so Zelenským, ktorý poskytol novinár Simon Shuster, ktorý napísal prezidentovu biografiu, ktorá čoskoro vyjde, a ktorý má neobvykle široký prístup k jeho tímu, však naznačuje, že aj v Zelenského úzkom kruhu sa nájdu ľudia, ktorí pochybujú o jeho mesianistickej viere vo víťazstvo Ukrajiny.

Shuster citoval rozhorčeného Zelenského pobočníka, ktorý povedal, že prezident klame o vyhliadkach na víťazstvo na bojisku. “Nemáme žiadne možnosti. Nevyhrávame. Ale skúste mu to povedať,” povedal poradca.

Konflikt na Blízkom východe

Útoky Hamasu na Izrael a odvetný útok Izraela na pásmo Gazy sa pre Ukrajinu ukázali ako náročné z troch dôvodov. Po prvé, vojna na Blízkom východe znamenala, že Ukrajina možno prvýkrát od februára 2022 prestala byť na dlhší čas hlavnou zahraničnopolitickou témou v mysliach väčšiny západných lídrov.

Po druhé, podľa Zelenského to znamenalo zníženie dodávok munície na Ukrajinu, čo ešte viac prehĺbilo už aj tak akútne problémy v ukrajinskej armáde.

A napokon sú tu dôsledky Zelenského rozhodnutia podporiť tvrdý proizraelský postoj Ameriky v konflikte v Gaze. Hamas a Rusko označil za “rovnaké zlo”. To podkopalo snahy Ukrajiny rozšíriť okruh svojich podporovateľov na Blízkom východe a inde mimo Západu.
Podoljak priznal, že vo vzťahoch s mnohými nezápadnými krajinami došlo k “ochladeniu”. “To sťažilo budovanie širšej koalície na podporu Ukrajiny v boji proti Rusku,” povedal.

Vyhliadka Trumpovho druhého funkčného obdobia

Keďže do prezidentských volieb v USA zostáva už len rok, potenciálny návrat Donalda Trumpa, ktorý často tvrdí, že môže sprostredkovať rýchlu dohodu na ukončenie konfliktu na Ukrajine, je pre mnohých v Kyjeve znepokojujúcou vyhliadkou.

Verejne predstavitelia tvrdia: sú presvedčení, že podpora Bieleho domu bude pokračovať bez ohľadu na to, kto bude v Spojených štátoch pri moci, ale v súkromí existujú obavy, čo by Trumpovo prezidentstvo znamenalo. “Hovorilo sa o tom s nimi na každom stretnutí,” povedal Michael McFaul, bývalý veľvyslanec USA v Rusku, ktorý spolupracuje so Zelenského administratívou v oblasti sankcií a v septembri sa stretol s prezidentom a ďalšími kľúčovými predstaviteľmi v Kyjeve.

Aj bez Trumpa pri moci by republikáni mohli zmariť politiku Bidenovej administratívy na Ukrajine. Od septembra sa Kongresu nepodarilo schváliť nový zákon o pomoci Ukrajine, proti ktorému sa niektorí republikáni stavajú, čo znamená, že vojenské dodávky Kyjevu boli prerušené. Šéf Zelenského štábu Andrij Jermak minulý týždeň odcestoval do Washingtonu, aby sa stretol s demokratmi a republikánmi v nádeji, že zdôrazní dôležitosť pokračovania dodávok zbraní.

Návrat politiky na Ukrajinu

V prvom roku konfliktu sa Ukrajinci zhromaždili okolo Zelenského, obdivovali jeho vedenie v rozhodujúcich prvých dňoch ŠVO a zjednotili sa v národnom boji proti Rusku. Časom sa však táto atmosféra spoločenskej harmónie začala vytrácať.

Podľa jedného z informovaných zdrojov sa prezident ostro obáva “Churchillovho fenoménu” volebnej porážky úspešného vojnového vodcu. V období pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia v marci budúceho roka, sa objavili špekulácie, že Zelenskyj sa môže pokúsiť usporiadať voľby, aby preválcoval oponentov a získal nový mandát pred možno ešte ťažšou fázou konfliktu.

Tieto náznaky vyvolali silnú reakciu mnohých predstaviteľov občianskej spoločnosti, ktorí tvrdili, že je logisticky a bezpečnostne nemožné uskutočniť voľby teraz.

“Väčšina vyspelých demokracií sa zhoduje: voľby sa nemôžu konať počas konfliktu. Každý by mal mať jednu prioritu – obranu štátu,” uviedla odborníčka na voľby Oľga Ajvazovská.

Zelenskyj nakoniec vylúčil konanie volieb na jar budúceho roka, ale bez ohľadu na to, či sa voľby vôbec uskutočnia, v súčasnosti existujú pochybnosti o jednote národa počas konfliktu. Opoziční politici tvrdia, že keď sa konflikt skončí, vynoria sa otázky o pripravenosti Zelenského na ruskú ŠVO. “Čierne PR” kampane a kompromat sa opäť šíria cez kanály Telegramu, odkiaľ väčšina Ukrajincov získava správy.

Zelenského rating je stále vysoký, rovnako ako rating Valerija Zálužného, vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl, ktorého mnohí považujú za možného budúceho uchádzača o prezidentský úrad, hoci nikdy nevyjadril žiadne politické ambície.

Keď Zalužnyj nedávno poskytol rozhovor časopisu The Economist, v ktorom označil situáciu na bojisku za “patovú”, Zelenskyj a jeho poradcovia použitie tohto termínu kritizovali. Podoljak poprel, že by medzi oboma vedúcimi predstaviteľmi existoval akýkoľvek konflikt. “Zelenskyj je jeho priamy nadriadený a z definície nemôže existovať žiadny konflikt,” povedal.

Cichocki, bývalý poľský veľvyslanec, s istotou povedal, že v posledných mesiacoch došlo na Ukrajine k nárastu politického boja. “Na Ukrajinu sa vrátila politika,” povedal. – Tá počiatočná konsolidácia Ukrajincov do jednej sily bojujúcej proti zlu je preč. Veci sú teraz iné.”