Môj profil 
Predplatné
V rámci samotnej konferencie s názvom Fenomén mučeníctva v Košickej arcidiecéze odzneli príspevky a prednášky, ktoré priniesli nie len pohľad na mučeníctvo ako najvyšší stupeň svedectva o Kristovi, ale aj detailnejší pohľad na život a obetu Košických mučeníkov, ich kult, ako aj proces ich blahorečenia a svätorečenia. V záverečnom bloku konferencie boli prednesené príspevky prezentujúce osoby ďalších mučeníkov či svedkov viery na teritóriu Košickej arcidiecézy.
V závere konferencie arcibiskup Bober slávnostne pomenoval a požehnal aulu Teologickej fakulty, ktorá odteraz nesie názov Aula sv. Košických mučeníkov.
Prinášame plné znenie príhovoru rektora KU Jaroslava Demka, s ktorým vystúpil na konferencii Fenomén mučeníctva v Košickej arcidiecéze, po ktorej nasledovalo slávnostné pomenovanie a požehnanie auly za prítomnosti veľkého kancelára KU a košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera a ďalších slovenských biskupov a teológov.
,,V tomto roku si 7. septembra pripomenieme 400 rokov od mučeníckej smrti Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. Je dôležité, že k tomuto výročiu je pripravená séria podujatí, vrátane nedávnej konferencie na gymnáziu tu v Košiciach a dnešnej konferencie o fenoméne mučeníctva v Košickej arcidiecéze. Je veľmi potrebné informovať verejnosť v čo najširšom rozsahu o príklade týchto troch statočných mužov a aktualizovať ich duchovný odkaz aj pre dnešnú dobu.
Čo mňa osobne fascinuje na príbehu Košických mučeníkov, je ich odvaha. Odvaha postaviť sa presile. Odvaha byť verný. A rovnako odvaha nepoddať sa lákavým, ale falošným ponukám: ako vieme, Juraj Rákoczi ponúkol Marekovi Križinovi zhabané majetky ostrihomskej kapituly v Krásnej nad Hornádom. Aj z toho plynie ponaučenie: Svätci sú nepodkupní.
Dôležité je, že všetci traja kňazi nepochádzali len zo šľachtických rodov, ale predovšetkým boli šľachticmi ducha. Preto aj dnes môžeme povedať, že nie je dôležité, odkiaľ pochádzate, ale čo z vás urobí Božia milosť a vlastná príčinlivosť. Osobitne ma udivuje ešte jedno, a to nízky vek Košických mučeníkov. Najmladšieho umučili len ako 30-ročného, najstarší z trojice mal 36 rokov. Všetci boli kňazmi len štyri až šesť rokov. Obdivujem ich, ako napriek relatívne mladému veku prijali hrozné utrpenie, len aby sa nesprotivili vlastnému svedomiu. Vydali to najvyššie svedectvo o Kristovi – svedectvo mučeníctva – ktoré nech sa nám stane zdrojom sily pre vlastný svedomitý život.
Ako rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku som hrdý na to, že od dnešného dňa bude aula teologickej fakulty našej alma mater niesť meno po svätých Košických mučeníkoch. Tým väčšmi sa potvrdí prepojenosť s Ružomberkom, kde univerzitná aula nesie meno svätého Jána Pavla Druhého, ktorý v roku 1995 svätorečil Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého.
Na záver by som rád zopakoval slová, ktoré Ján Pavol Druhý vyslovil pred takmer 24 rokmi pri návšteve Košíc: „Traja noví svätci pochádzali z troch rozdielnych národností, ale vyznávali tú istú vieru a s jej pomocou dokázali spoločne podstúpiť smrť. Nech ich príklad oživuje dnes v ich krajanoch úsilie o vzájomné porozumenie a nech posilní zväzky priateľstva a spolupráce.“
doc. Jaroslav Demko, rektor KU v Ružomberku
.jpg)
.JPG)
