Môj profil 
Predplatné
Vysoké Tatry 26. decembra (TASR) – V období od polovice decembra zhruba do konca februára zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili dostatok reprodukčného materiálu, dostatok semien na dopestovanie nových sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom parku (TANAP). Vykonáva sa to vtedy, keď sú šišky zrelé, u smrekovca to býva spravidla raz za dva až tri roky.
„Keď nazbierame dostatok šišiek, prenesieme ich do špeciálnej lúštiarne do Semenolesu v Liptovskom Hrádku, kde budú špeciálnou technológiou striedaním tepla a zimy a v mechanických sitách semienka vytriasané. Je to preto, že sú na rozdiel od našich ostatných ihličnanov trošku tuhšie prirastené k plodovým šupinám a bežne v prírode alebo pri bežných technológiách by trvalo veľmi dlho, kým by sa dostali z tých šišiek,“ vysvetlil proces vedúci odborný referent Štátnych lesov (ŠL) TANAP Ján Marhefka.
Podľa neho je dôležité, aby sa semienka zbierali na takom mieste, kde budú následne aj vysadené nové sadenice. „Materiál, ktorý pochádza z tatranských podmienok, by sa mal tam rozširovať a mali by sa pestovať sadenice z pôvodných drevín, pretože tie potom spĺňajú všetky predpoklady k stabilite budúcich lesných porastov,“ zdôvodnil. Podľa Marhefku je veľký predpoklad, že sa potom bude sadeniciam oveľa lepšie dariť. Zároveň legislatíva na Slovensku neumožňuje v TANAP používať iný reprodukčný materiál ako ten, ktorý pochádza z týchto prírodných podmienok.
Semienka sa po zbere a vylúštení vysievajú spravidla na jar v stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach v ŠL TANAP. „V kile už vylúšteného semena môže byť od 120.000 do 150.000 týchto semienok a každý rok vysievame tri až štyri kilogramy smrekovca v TANAP,“ doplnil Marhefka s tým, že semená sa zberajú dvojakým spôsobom. Okrem zbierania priamo zo stojaceho stromu sa získavajú aj z popadaných stromov, pričom druhý spôsob je lacnejší.
„Pri fenotypovej klasifikácii sa sledujú predovšetkým tri kritériá, a to produkcia, tvárnosť a korunovosť na tomto strome. Posudzuje sa súbor stromov v poraste, keď spĺňa tieto kritériá, tak sa vytypuje ako uznaný a následne desať rokov figuruje v databáze národných zdrojov a možno z neho počas celého obdobia platnosti programu starostlivosti zbierať reprodukčný materiál,“ dodal s tým, že semená sa zbierajú z prirodzene rastúcich drevín v TANAP, z ihličnanov sú to smrek, jedľa, borovica, smrekovec, borovica limba prípadne kosodrevinová, z listnatých stromov sú to semená bukov, javorov, brestov, ďalej z jaseňa, lipy i jelše.
V obvode Štrbské Pleso sa zber väčšinou vykonával práve z kalamitných ležiacich stromov, túto zimu tam však pristúpili aj k zbieraniu zo stojaceho stromu. „Je potrebné sledovať periódu, kedy prichádza k semennému roku smrekovca. Potom sú uznané porasty, kde sa môže zbierať, a v týchto porastoch musíme sledovať a vytypovať stromy, so zberačom ich prejsť, ukázať mu, na ktorých stromoch sa oplatí zbierať,“ objasnil vedúci ochranného obvodu ŠL TANAP Štrbské Pleso Radoslav Žlkovan s tým, že zberači musia byť spoľahliví a profesionálni, technicky a fyzicky dobre vybavení a zároveň musia mať odborný výcvik na zbieranie šišiek a prácu vo výškach.
„Ja som sa k tomu dostal cez partiu zberačov, ktorí zbierajú už asi 40 rokov, robím to už druhý rok. Je to krásna práca, môžem byť v prírode a zhora je krásny výhľad na okolie. Je však aj dosť fyzicky náročná, treba sa na ňu dostatočne pripraviť. Najprv treba vyliezť hore, zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky,“ opísal prácu zberač Vladimír Šmelko s tým, že niekedy pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol dňa. Pri zbieraní semien zo stromov je potrebný aj špeciálny stromolezecký výstroj.
UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe videozáznam, fotoreportáž a zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
