Taliansko aktuálne čelí bezprecedentnému nátlaku a vydieraniu zo strany Bruselu, ktorý po prvýkrát v histórii Európskej únie (EÚ) odmietol akceptovať návrh štátneho rozpočtu predloženého vládou v Ríme. Dôvodom má byť skutočnosť, že rozpočet ráta s deficitom vo výške 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Zadlženie Talianska v súčasnosti presahuje 131 percent HDP, čo je druhý najvyšší štátny dlh v celej eurozóne (po Grécku). Spor Ríma s Bruselom o taliansky štátny rozpočet rozkýval finančné trhy a akceleroval nárast rizikovej prirážky na talianske dlhopisy na 5-ročné maximum. Premiér Giuseppe Conte priznal, že za výrazným nárastom rizikovej prirážky sú obavy z italexitu a špekulácie o možnom vystúpení Talianska z eurozóny, čo by malo fatálne následky pre celú eurozónu vzhľadom na to, že talianska ekonomika je po brexite treťou najväčšou v celej EÚ.
Podľa mienky ruského ekonomického analytika Sergeja Manukova by sa Taliansko v spore s Bruselom mohlo obrátiť na Rusko s prosbou, aby Moskva poskytla Rímu pôžičku prostredníctvom nákupu talianskych štátnych dlhopisov. Ak by Moskva vyhovela talianskej žiadosti, Rím by tak získal dodatočný manévrovací priestor v eskalujúcom spore s EK.
EurAsia Daily v tejto súvislosti pripomína, že nová euroskeptické vláda v Ríme stále otvorenejšie polemizuje s Bruselom s cieľom dosiahnuť zrušenie protiruských sankcií. Taliansky vicepremiér Matteo Salvini počas svojej minulotýždňovej návštevy v Moskve označil potiruské sankcie za absurdné. Absurdita týchto sankcií je podľa Salviniho o to zarážajúcejšia, že EÚ financuje Ankaru a flirtuje s Tureckom, ktoré už 44 rokov okupuje severnú polovicu Cypru, čo je členský štát EÚ. Uvalenie sankcií na Rusko za tzv. „anexiu“ Krymu vyznieva v tejto súvislosti mimoriadne pokrytecky, zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že reintegrácia Krymu sa udiala na základe legitímneho referenda obyvateľov autonómnej republiky Krym.
Gabriel Gačko