Môj profil 
Predplatné
Ale vláda v Ríme s prekvapením zistila, že aj ten najjednoduchší recept môže zlyhať. Namiesto zjednotenia talianskeho potravinárskeho priemyslu proti spoločnému nepriateľovi, ktorý ich okráda o miliardy eur na tržbách, návrh kabinetu na certifikát Made in Italy priniesol len horkosť a rozkol.
Všetko odštartovala hádka o to, čo to znamená byť skutočne taliansky. Mali by napríklad všetky ingrediencie použité pri výrobe pochádzať z Talianska? Projektu teraz hrozí kolaps pre neschopnosť výrobcov dosiahnuť konsenzus, uviedli dva zdroje z ministerstva priemyslu, ktoré nechceli byť menované.
“Zatiaľ nepadlo konečné rozhodnutie o tom, čo ďalej so značkou Made in Italy,” uviedol jeden zo zdrojov, podľa ktorého ministerstvo pokračuje v technických prípravách. Ale projekt spustí len vtedy, keď splní všetky požiadavky výrobcov. Potravinársky priemysel v Taliansku je podľa neho rozdelený na niekoľko skupín s rozdielnymi názormi na projekt.
Ministerstvo predstavilo svoj projekt koncom minulého roka a v marci odštartovalo konzultácie s výrobcami potravín. Reagovalo tak na ich sťažnosti, že zahraničné firmy dodávajú do obchodov výrobky, ktoré sa tvária ako talianske. Talianski producenti tak prichádzajú o miliardy eur na stratách z exportu.
Logo garantujúce taliansky pôvod by umožnilo vývozcom získať ročne tržby vo výške približne 60 miliárd eur, o ktoré ich pripravia zahraničné napodobeniny talianskych produktov. Uviedla to lobistická organizácia talianskych výrobcov potravín, Federalimentare.
Experti na marketing s nimi súhlasia. Globálna konzultačná spoločnosť Brand Finance, ktorá zostavuje index najcennejších značiek na svete, odhaduje, že ochranná známka môže zvýšiť hodnotu malých a stredných potravinárskych firiem v Taliansku až o 5 %.
“Domáce firmy by určite ťažili z takého loga vzhľadom na dobrú reputáciu Talianska v potravinárskom sektore. Mnohé z nich pritom nie sú mimo domáceho trhu vôbec známe,” skonštatoval Massimo Pizzo, riaditeľ talianskej divízie Brand Finance.
Napriek tomu sa členovia Federalimentare nedokážu dohodnúť na definícii “vyrobený v Taliansku”. Stúpenci tzv. tvrdej línie presadzujú, aby boli takto označené len produkty vyrobené výlučne z domácich surovín, iní zase presadzujú voľnejší prístup.
Konzorcium výrobcov Parmigiano Reggiano, kráľa talianskych syrov, trvá na tvrdých normách pre všetkých. Odvoláva sa pritom na pravidlá, uznávané v celej Európskej únii, podľa ktorých sa syr môže predávať pod názvom Parmigiano Reggiano alebo s anglickým názvom Parmesan, len ak sa vyrába podľa presnej metódy a v oblasti okolo mesta Parma. Podobný postoj zaujal aj výrobca šumivého vína Prosecco. Odmietajú, aby boli do tejto kategórie zaradené aj produkty vyrobené v zahraničí z tamojších surovín, ako napríklad Garibaldi Prosecco vyrobené v Brazílii firmou Garibaldi Winery Cooperative.
Iné firmy oponujú a tvrdia, že tradičné talianske výrobné metódy by mali stačiť na to, aby produkty získali ochranné logo.
Barilla, najväčší svetový výrobca cestovín, chce mať logo Made in Italy, hoci 16 z jeho 30 závodov sa nachádza v zahraničí, vrátane USA a Ruska.
“Sme Taliani, platíme dane v Taliansku a naše zahraničné podniky riadime podľa talianskych pravidiel,” povedal Paolo Barilla, podpredseda správnej rady rodinného podniku, v marci na konferencii o potravinách.
Talianski výrobcovia potravín by sa mohli zhodnúť aspoň na jednom: zahraniční rivali im neférovo konkurujú, keď svoje výrobky na trhu propagujú ako talianske, hoci na obale je len malým písmom uvedený úplne iný región pôvodu.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
