Môj profil 
Predplatné
Podľa Eurostatu tak podiel domácností s omeškaním pri úhradách za energie pre finančné ťažkosti v Európskej únii postupne klesá, keď v roku 2013 dosiahol viac ako 10 %. Nie je to však prípad Slovenska, kde sa podiel domácností s oneskorenými platbami za energie od spomínaného roku držal okolo úrovne 6 %, v roku 2018 však stúpol na 7,9 %.
Energetická chudoba na Slovensku nebude vyriešená ani v tomto volebnom období. Aj keď sa energetická chudoba už rieši niekoľko rokov, minimálne dve ostatné vlády sľubovali tým najzraniteľnejším, že systém nastavia tak, aby nezostali bez dodávok tepla či elektriny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prišiel v apríli minulého roka s novou koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Ani po vyše polroku od ukončenia pripomienkového konania sa mu však nepodarilo vyhodnotiť vznesené pripomienky. Podľa regulátora, stále prebiehajú odborné rokovania so zainteresovanými ministerstvami. Regulačný úrad dostal v rámci medzirezortného pripomienkového konania 147 pripomienok, z toho 87 bolo zásadných.
ÚRSO by chcel vyriešiť energetickú chudobu na Slovensku napríklad aj zavedením príspevku na energie. Ten by bol súčasťou príspevku na bývanie. Určený by však bol výlučne na úhradu nákladov na energie. Pre riešenie vyplácania príspevku na energie na Slovensku navrhoval regulátor použiť systém kreditných meracích systémov. Náklady na zavádzanie kreditných meradiel by mala znášať distribučná spoločnosť, príspevok na energie by mal byť hradený zo štátneho rozpočtu. Domácnosti, ktoré by dostali od príslušného sociálneho odboru úradu práce štatút energeticky chudobnej domácnosti, by mali podľa počtu členov rodiny dostať od štátu príspevok na energie od zhruba 10 eur do 28,5 eura. Podľa počtu rodín poberajúcich príspevok na bývanie v roku 2017 by tak príspevok na energie zaťažil štátny rozpočet sumou 7,8 milióna eur.
Slováci však stále nemajú také problémy s účtami za energie, ako napríklad Gréci, ktorí sú na špici rebríčka a problémy s úhradami za energie v roku 2018 evidovalo až takmer 36 % gréckych domácností. Nasledovali Bulhari s podielom vyše 30 % a Chorváti s vyše 17 %. Naopak, najmenej domácností v rámci Európskej únie s platbami za energie mešká v Holandsku, kde ich podiel predstavuje 1,5 % a aj v susednom Česku, kde dosahuje iba 2,1 %.
Tieto dáta pritom Eurostat získal v rámci ročného prieskumu v Európskej únii zameraného na príjmové a životné podmienky v jednotlivých krajinách.
.jpg)
.JPG)
