Môj profil 
Predplatné
Už antiku tento problém zaujímal a napríklad veľký Aristoteles bol presvedčený, že príroda nikde nevytvorila prázdny priestor. A bol presvedčený aj o tom, že vákuum nie je možné vytvoriť ani pomocou techniky.
Časom sa však ukázalo, že Aristoteles sa mýlil. Už v stredoveku boli niektorí vedci iného názoru a pokúšali sa vyrobiť vákuum. Jeden z prvých, ktorý dosiahol v tomto smere úspech bol Nemec Otto von Guericke, fyzik a prírodovedec – bol aj starostom Magdeburgu.
V roku 1657 pomocou pump na vzduch sa mu podarilo vytvoriť relatívne už veľmi kvalitné vákuum.
Počas návštevy cisára Ferdinanda III. v Regensburgu predviedol na Marktplatzi v jeho prítomnosti i pred veľkým davom ľudí niekoľko nebyčajných fyzikálnych pokusov, ktoré pre mnohých boli ako čarodejníctvo.
Pri jednom z pokusov dal pevne zložiť spolu dve veľké medené polgule a potom pomocou svojich pump na vzduch z vnútra medenej gule vypumpoval vzduch. Následne odstránil upevnenia držiace polgule spolu. Jeho pomocníci zapriahli ku každej z nich po osem koní a pošibali ich. Kone napriek všetkej námahe, ktorú vynaložili, nedokázali dostať polgule od seba. Vákuum vo vnútri gule bolo silnejšie ako spoločná sila šestnástich koní.
Dnes máme už také pumpy – napríklad turbomolekulárne pumpy – ktoré dokážu vytvoriť také vysoké vákuum, aké je aj v kozme. Ide o natoľko prázdne vákuum, že pre zvyšné atómy, ktoré sú ešte v ňom, platí, že v priemere musia prejsť vzdialenosť 100 000 kilometrov, kým „stretnú“ iný atóm.
Teraz sa možno opýtať, prečo fyzikov zaujíma tak veľmi akési prázdno, keď sa v ňom nič nedeje. To však ale nie je tak.
Zásadne o vákuu totiž platí niečo pre laika veľmi prekvapujúce. Vo vákuu sa ukrýva celkom iný a úplne odlišný kozmos, ako je kozmos hmoty, tak ako sa nám javí a ako ho poznáme. V tomto inom a odlišnom kozme za dejú doslova mysteriózne veci – ak sa na to pozeráme očami Newtonovej fyziky. Z jedného okamihu na druhý tam neustále vznikajú atomárne subčastice, aby takmer v nulovom čase opäť zmizli. Tento kozmos je kozmom akauzality a akauzálnych procesov. Pripomína to tajomný vybájený svet duchov.
Na záver si povedzme, že NIČ je možné a existuje, aj keď to znie paradoxne a Newton by nám hneď protirečil, ale pre neho bola kvantová fyzika ešte takmer dvesto rokov pred svojím zrodom. A Newton by veľmi protirečil aj Einsteinovi a jeho teórii o relativite času.
K tejto fascinujúcej téme – „fyzika NIČOHO“ sa ešte určite vrátim v nejakom budúcom článku.
Roman Bednár
.jpg)
.JPG)
