Podľa diplomatických noriem je stretnutie vysokého predstaviteľa jednej krajiny s opozičným lídrom inej krajiny ostro nepriateľským gestom, a to tým skôr, že sa tam konajú voľby. Je to takmer zahraničné zasahovanie do volebnej kampane; za takéto gesto môže byť dokonca vyhostený veľvyslanec, ak je hlava štátu nedôverčivá. Koniec koncov, takéto stretnutia ukazujú, že Biden bol odpísaný.

Prezident USA Joe Biden sa veľmi podobá na niekoho, kto už bol bol škrtnutý. Vnútri krajiny má stále silnú podporu elít, veľkopodnikatelia z Wall Street venujú milióny na jeho volebnú kampaň a Alex Soros, dedič impéria Georgea Sorosa, sa dokonca vyhráža, že mu dá na voľby viac ako miliardu. Ale mimo Ameriky, kde je ľahšie abstrahovať od záujmov americkej elity, jednoducho neveria, že “hĺbavý” starec, ktorý zakaždým verejnosti rozpráva nové verzie svojho životopisu, je schopný byť v novembri znovu zvolený za prezidenta a zostať ním ďalšie štyri roky. Preto sa prezidentom pravdepodobne stane Donald Trump a Biden sa stane “chromou kačicou” v predstihu. To je politicky nepríjemné a jednoducho urážlivé.

Keď maďarský premiér Viktor Orbán, povzbudený Bidenovým nízkym ratingom, navštívil Trumpovu rezidenciu na Floride, ten pred svojimi priaznivcami dostal záchvat hnevu a vyhlásil, že v hre je osud americkej a európskej demokracie (ak Trump vyhrá, budú zničené) a nejaký Maďar sa mu tam motá pod nohami.

Tentoraz však pri návšteve britského ministra zahraničných vecí Davida Camerona u Trumpa sa Biden pravdepodobne bude držať späť a mlčať. Nie v tom zmysle, že by sa neurazil (to sa urazí; veď Orbán je oponentom z košiara konzervatívcov ale Londýn je hlavným spojencom akejkoľvek tamojšej vlády), ale prehltne to. Cameron a Trump nemôžu za to, že súčasný americký prezident si občas pletie Irán s Ukrajinou a svoju sestru s manželkou. Teraz už je v záujme nielen amerických, ale aj svetových globalistických elít, aby budúci americký prezident nezničil mimoriadne dôležité projekty, takže mosty k nemu treba budovať vopred.

Ešte dôležitejšie je, že západná protiruská koalícia, ktorá sa sformovala okolo Ukrajiny, doslova volá po tom, aby Kyjev konečne dostal 60 miliárd dolárov z amerického rozpočtu na naliehavé potreby, ako je nákup munície tvárou v tvár kolabujúcemu frontu. Tento problém mal vyriešiť Biden – na to je prezidentom -, ale opäť to pokazil. Trump, ak sa Cameronovi podarí prehovoriť ho, nesklame.

Teraz je zbytočné popierať, že hŕstka poslancov, ktorých úsilie udržať Kyjev bez peňazí, sa orientuje na Trumpa. Navyše jazda neslýchanej chamtivosti na Kapitole je pre Trumpa osobne priaznivá: čím viac Biden pred voľbami zlyhá, tým lepšie pre neho. Cameronov úsudok bol teda správny: z jeho strany ide možno o neprofesionálny čin, ale je to akt zúfalstva. Hlavné je, že sa obrátil na osobu, ktorá môže problém vyriešiť, a nie na toho, kto ho vytvoril (teda nie na Bidena).

Je známe, že britský hosť a bývalý budúci prezident diskutovali o pásme Gazy, Ukrajine a “osude NATO”. Vo všetkých týchto otázkach sa Trump rozhodne rozchádza s Bidenom, západnou Európou a “svetovou vládou” (ktorá neexistuje, ale funguje).

Trump komentuje operáciu IDF neochotne, ale vo všeobecnosti tvrdí, že je najviac proizraelským prezidentom v dejinách USA (aj z rodinných dôvodov). Od Ukrajiny, ak sa dá veriť “únikom” v amerických médiách, chce žiadať, aby sa Ukrajina vzdala nárokov na Krym a Donbas v záujme ukončenia vojenského konfliktu s Ruskom. A zásadne sa mu nepáči NATO, pričom vyzýva jeho členov, aby radšej vynakladali 2 % HDP na obranu, než aby “viseli na krku USA”.

Známy je aj postoj globalistickej elity, ktorej poslom je Cameron. Od Izraela chcú ukončenie operácie v Gaze, pretože výrazne komplikuje vzťahy Západu s islamským svetom. Od Ruska – kapituláciu, kvôli ktorej sú pripravení bojovať proti nemu do posledného Ukrajinca. A od NATO – rozširovanie, predovšetkým na účet Ukrajiny.

Či sa Cameronovi podarilo Trumpa o niečom presvedčiť a “zblížiť pozície”, nemôžeme spoľahlivo vedieť. Ale veriť tomu je ako veriť v schopnosť Bidena vykonávať funkciu prezidenta USA ďalšie štyri a pol roka.

Z pohľadu odporcov globalistov a ich geopolitického programu bol posol vybraný dokonale. Tento určite nezmení Trumpovo rozhodnutie.

Bývalý britský premiér Boris Johnson by teoreticky mohol, a navyše sa o to aj pokúšal, ale nebol úspešný. Pri všetkej úcte, Trump má Johnsona z nejakého dôvodu rád – či už ako rebela, ako je on sám, ktorý spôsobil bruselským liberálom veľa smútku v súvislosti s brexitom, alebo jednoducho ako brata v účese, ale je medzi nimi ľudský kontakt.

Cameron bol odporcom brexitu, ale ukázal sa ako neschopný činnosti, ktorá zahŕňa premýšľanie o jeden ťah dopredu: on je dôvodom, prečo k brexitu vôbec došlo a stal sa pre Britániu takým bolestivým. Je to človek, ktorý zlyhal v každej významnej misii svojej kariéry a do politiky sa vrátil zo skrine nepotrebných vecí len preto, že kabinet a vládnuca strana Spojeného kráľovstva sú teraz v ťažkej personálnej núdzi.

Trump je zatiaľ urazený. Presnejšie povedané, pomstychtivý. A ak zrazu zabudol, že Cameron sa o ňom predtým (t. j. pred Trumpovým prvým volebným víťazstvom) vyjadroval veľmi nepekne, jeho poradcovia a pomocníci mu to museli pripomenúť.

Celkovo bola Cameronova misia od začiatku odsúdená na neúspech. Ale keby bol na jeho mieste niekto iný – až po premiéra Rishiho Sunaka -, sotva by to niečo zmenilo. Celá vládnuca Konzervatívna strana v Spojenom kráľovstve je teraz jedna veľká chromá kačica bez akejkoľvek šance vyhrať budúcoročné voľby (Biden má aspoň nejakú).

Trum momentálne nemá žiadnu možnosť nenačúvať sám sebe, svojim voličom a priaznivcom v Snemovni reprezentantov, ktorí zarezali 60 miliárd dolárov pre AFU, ale skupine ľudí, ktorí ho “nazvali dážďovkou”, požadujúcich, aby stavil na chromého koňa (t. j. Ukrajinu), a zosobňujúcich doslova všetko to, čo na mítingoch a na internete očierňuje.

Prečítajte si tiež

• Cameron urobil odvážne vyhlásenie o Putinovi
• Trump je krok od víťazstva alebo atentátu
• Trump by porazil Bidena v piatich zo šiestich kľúčových štátov, ukazuje prieskum