A čo to znamená pre vás? Svet sa zmení, a to vo veľkom. O chvíľu vám vysvetlím prečo. Najskôr prejdime k dokumentom.

Podľa vlastných dokumentov Pentagónu je konflikt Ukrajiny s Ruskom prehratý.

Nech už dokumenty unikli akýmkoľvek spôsobom, v podstate tieto úniky predstavujú pochmúrnu predsmrtnú správu. Alebo ich nazvime pokročilou pitvou umierajúceho politicko-vojenského organizmu bez šance na prežitie.

Pre Ukrajinu sú veci na najlepšej ceste skončiť zle, ak nie katastrofálne. To isté platí aj pre NATO, väčšinu zvyšku Európy a určite aj pre USA a ich národné záujmy.

Pripravte sa na ďalší debakel USA, ako boli predchádzajúce geostrategické katastrofy vo Vietname (1975) a Afganistane (2021). Až na to, že tentoraz bude hroziaca ukrajinská katastrofa trpasličia oproti výsledkom Saigonu a Kábulu. Pretože žiadna krajina nemôže prehrať takú veľkú vojnu a tak veľmi zlyhať bez výraznej spätnej väzby; politickej, vojenskej a ekonomickej.

Na tomto mieste musím niečo povedať: som dôstojník amerického námorníctva vo výslužbe a zo zákona a nariadenia som povinný uviesť, že všetko, čo tu uvádzam, je môj osobný názor. Nehovorím v mene námorníctva, ministerstva obrany ani vlády USA.

Navyše dodám, že v tejto fáze života som skromný geológ, ktorý si privyrába ako autor bulletinov. Nemám žiadny prístup – nula, nula, nula, nič – k utajovaným vládnym materiálom. Všetko, čo nasleduje, je teda založené na mojom preskúmaní toho, čo je verejne dostupné.

Inak povedané, “viem len to, čo som si prečítal v novinách”.

A podľa týchto novín niekto – údajne 21-ročný príslušník Národnej leteckej gardy štátu Massachusetts, ktorého dnes zatkli – odfotil vyše 50 strán (možno viac) tajných správ amerických tajných služieb o rusko-ukrajinskom konflikte z konca februára a začiatku marca tohto roka a všetko to zavesil na internet.

Áno, je to nezákonné, ale na druhej strane, táto mačka je už dávno von z vreca.

K úniku údajov došlo pred viac ako šiestimi týždňami. Ukoristené materiály chvíľu leňošili na neznámej webovej stránke a potom sa napokon objavili na kanáli Telegram. Prevzali ho mainstreamové médiá, vrátane denníka The New York Times, ktorý má dlhú a hlbokú históriu ako kanál pre ukradnuté, nezákonne získané tajné materiály.

No, ak o tom môže písať na titulnej strane New York Times, môžem sa vyjadriť aj tu. Prvý dodatok a tak ďalej.

Podľa viacerých zasvätených – opäť je to v novinách – sú dokumenty príliš dobre spracované na to, aby to boli falzifikáty. To znamená, že uniknuté materiály používajú všetky správne formáty, termíny a symboly, až po veľkosť písma a font.

Túto úroveň technickej precíznosti pochopia len ľudia, ktorí sú vo vnútri spoločnosti, a to po rokoch skúseností.

Americká vláda zatiaľ reagovala ako splašená mačka. Napríklad ministerstvo obrany a ministerstvo spravodlivosti rýchlosťou blesku oznámili rozsiahle vyšetrovanie a ani na sekundu nepochybujem, že to myslia vážne ako infarkt. Už zatkli údajný zdroj úniku informácií.

Von sa dostala skrýša super-duper, vysokopostavených vecí. A nejde ani tak o konkrétne informácie v rámci ukradnutého tovaru. Tá je dôležitá a rozoberiem ju nižšie. Ale ide aj o inštitucionálne rozpaky ľudí z americkej vlády, ktorí sa v týchto článkoch New York Times dočítajú o svojich vnútorných svätostánkoch, o vojnových rokovaniach.

Sú to nové Pentagon Papers. Takže áno… ľudia sú nahnevaní.

Neprekvapuje ma, že identifikovali únik informácií. Faktom je, že ľudia z kontrarozviedky sú cynickí ako čert, šikovní ako bič a tvrdí ako klince. Podozrievajú každého, že je zradca.

Videl som to v praxi už dávno v niekoľkých špionážnych prípadoch, ešte keď som slúžil v štábe náčelníka námorných operácií (dlhý príbeh, nie teraz).

Dobre, toľko k tomu; poďme k veci. Čítajte ďalej, aby ste sa dostali k podstate týchto uniknutých dokumentov. Povedzme, že pre Ukrajinu to nie je ružový obraz.

Písmo je na stene

Jedným z veľkých prekvapení v utajovaných dokumentoch je, že je v nich tak málo skutočných prekvapení. V únikoch nie je žiadna dymiaca zbraň, žiadne “veľké odhalenie”, ako napríklad dátum, plán útoku a tabuľka organizácie a vybavenia očakávanej jarnej protiofenzívy Ukrajiny, ktorá zaženie Rusov do Azovského mora. Ale o tom tieto dokumenty v žiadnom prípade nie sú.

Uniknuté dokumenty sú v podstate denné informačné dokumenty pripravené pre americký personál, ktorý pracuje v tzv. útvaroch J-3 (operácie), J-4 (logistika) a J-5 (stratégia, plány a politika). Informácie pochádzajú z konca februára a začiatku marca, takže sú už dva mesiace staré a predbehnuté udalosťami.

Či už sú však dokumenty datované alebo nie, predstavujú destilované denné spravodajské informácie z divadla bojov; veci ako mapy pozícií, počty vojakov, straty, zoznamy zbraní a odhady zásob s dôrazom na muníciu. Pokiaľ ide o spravodajskú prácu, niet pochýb o tom, že ruskí analytici porovnávajú americké čísla s tým, čo vtedy vedeli Rusi, len aby zistili, kde a ako sa veci zhodujú alebo rozchádzajú.

Dôležitosť dokumentov však spočíva v tom, že overujú to, čo už mnohí ľudia tušili, ak nie Rusi, ktorí základné čísla už určite poznajú. A jedna konkrétna položka, ktorá vôbec nie je šokujúca, je, že Ukrajine rýchlo dochádza munícia, konkrétne dochádzajú protilietadlové rakety spolu s delostreleckými nábojmi. Zadržte túto myšlienku.

Dovoľte mi, aby som dva roky štúdia na Naval War College pretavil do dvoch krátkych viet:

1. Armády bojujú v bitkách, ale energia, priemysel a logistika vyhrávajú vojny.

2. Moderná vojna je priemyselná vojna, najmä ak sa konflikt týka veľkých štátov.

Ako sme mohli vidieť za posledných 14 mesiacov, konflikt na Ukrajine je neľútostný boj, ktorý pohlcuje ľudí, vybavenie a zásoby v obrovskej miere. Hovoríme o takmer miliarde vystrelených nábojov, o mnohých miliónoch delostreleckých granátov, o desiatkach tisíc zničených vozidiel, o stovkách zostrelených lietadiel a o ľudských obetiach, ktoré sa pohybujú v šesťciferných číslach zabitých a zranených. Je to krajina masakru.

Vo vojne sa, samozrejme, nedá poprieť rozhodujúci faktor ľudskej statočnosti. Ani potrebu veľkého počtu dobre vycvičených, motivovaných, fyzicky zdatných jednotlivcov, ktorí sú pripravení postupovať za líniu kontroly do tváre protivníka. Ako údajne povedal Napoleon: “Boh je na strane armády s najväčším počtom práporov.”

V modernej vojne však zvíťazí aj armáda, ktorá má dostatok paliva, výstroja, munície a systém logistiky a organizácie navrhnutý tak, aby druhú stranu totálne rozniesol na kopytách. Alebo ako raz poznamenal zosnulý – a významný – vojnový korešpondent Hanson Baldwin z New York Times: “Boh praje národu, ktorý má najviac tovární.”

Čo nás privádza späť k tým uniknutým dokumentom, ktoré rozprávajú o tom, že ruské sily majú absolútnu, drvivú materiálnu prevahu v každom ohľade nad ukrajinskými silami.

Bez toho, aby sme zachádzali do technickej problematiky, zoberme si protiletecké rakety. Tie sú dôležité na to, aby ste udržali lietadlá toho druhého mimo svojho vzdušného priestoru, aby neprileteli bombardéry a neroztrhali vaše zadné oblasti na kusy.

Ukrajina v konflikte zatiaľ využíva najmä svoje staré systémy zo sovietskej éry (nazývané BUK a S-300), aby udržala ruské lietadlá viac-menej na uzde. Iste nie vždy, ale vo všeobecnosti Rusi držali svoje bombardéry v ruskom vzdušnom priestore. Dobre, dobre pre Ukrajinu.

Ale podľa tých uniknutých dokumentov začiatkom mája Ukrajine dôjdu rakety. Potom sa ruské vzdušné sily presunú zo súčasnej pozície lokálnej prevahy tu a tam do novej pozície dominantnej kontroly vzdušného priestoru, ak nie nadvlády. A to znamená, že zadné oblasti na Ukrajine budú vystavené ruskému leteckému bombardovaniu na doteraz nevídanej úrovni.

Jedným z kľúčových záverov uniknutých amerických dokumentov je teda to, že Ukrajina stratí kontrolu nad svojím vzdušným priestorom. A krajiny, ktoré nemajú pod kontrolou svoj vzdušný priestor, nevyhrávajú vojny.

Alebo zvážte delostrelecké granáty. Tie sú zjavne rozhodujúce pre obe strany v prebiehajúcej vojenskej operácii na Ukrajine, kde delostrelectvo (opäť!) ukázalo, prečo sa nazýva “kráľom bojiska”, ak nie “bohom vojny”.

Ukrajina už dávno spotrebovala väčšinu svojich starých zásob delostreleckých granátov zo sovietskej éry (napr. 152 mm a iné) a potom spotrebovala ďalšie zásoby, ktoré jej poskytli štáty, ktoré mali v muničných bunkroch prebytočné náboje zo sovietskej éry. V tomto ohľade je Ukrajina takmer bez munície pre obrovské množstvo svojich diel.

Na začiatku konfliktu však USA, Veľká Británia a ďalšie krajiny NATO začali Ukrajine dodávať iné druhy delostrelectva a munície, napríklad 155 mm delá a granáty. A na istý čas to pre Ukrajinu fungovalo aj napriek každodenným bojovým stratám. Teraz však podľa uniknutých amerických dokumentov dochádza Ukrajine aj 155 mm.

Napríklad začiatkom marca Ukrajina denne vystrelila menej ako 1 000 nábojov (155 mm), pričom celkové rezervné zásoby nedosahovali ani 10 000 nábojov; čo je mizerne málo. Ukrajina v podstate vyškrabáva zásoby až na dno. Zo všetkých dôvodov je Ukrajina takmer bez 155 mm munície.

Medzitým, podľa týchto uniknutých amerických dokumentov, začiatkom marca ruská strana vystrelila viac ako 20 000 delostreleckých nábojov denne a spôsobila ukrajinským silám obrovské straty. V správach sa uvádza, že približne 90 % ukrajinských bojových strát je spôsobených ruským delostrelectvom, a nie bojom zblízka.

Opäť, podobne ako v prípade protilietadlových striel, krajiny, ktoré nedokážu druhú stranu ostreľovať množstvom delostrelectva, nevyhrávajú vojny.

Chápete, o čo tu ide, však? Moderná vojna je priemyselná vojna. A mohli by sme vymenovať mnoho ďalších príkladov priemyselného rozsahu výrobkov potrebných na vedenie vojny; tu je len niekoľko z nich: Rusko má dostatok pohonných hmôt a súvisiacich energetických zásob, Ukrajina nie.

Rusko vyrába veľké množstvo munície z rozsiahleho chemického a továrenského systému, ktorý teraz funguje na úrovni vojnového stavu; Ukrajina nie a spolieha sa na dodávky (v podstate dary) munície z rýchlo sa míňajúcich zásob NATO.

Rusko má stovky bojových lietadiel v prvej línii a plne rozvinutú leteckú priemyselnú základňu; zatiaľ čo Ukrajina má len malú hŕstku bojových lietadiel a sotva dokáže opraviť bojové škody, nieto ešte nahradiť straty.

Rusko disponuje veľkým množstvom bezpilotných lietadiel a riadených striel, počnúc jeho nezastaviteľnými hypersonickými systémami; Ukrajina nemá takmer žiadne možnosti obrany. Mohol by som pokračovať, ale predstavu máte. Tento rusko-ukrajinský konflikt je energetickou a priemyselnou vojnou a Rusko má dostatok energie a vojnového priemyslu, aby mohlo pokračovať v boji a zvíťaziť.

Pritom ani USA, ani krajiny NATO nedisponujú dostatočnou vojensko-priemyselnou základňou, ktorá by sa vyrovnala tomu, čo môže Rusko bežne nasadiť. A po roku vyprázdňovania skladov a čiastočného dodávania zásob na Ukrajinu NATO – najmä USA – vyčerpalo kritické rezervné zásoby. Navyše neexistuje žiadna vyhliadka na krátkodobé doplnenie mnohých položiek, ako sú Javelin, Stinger, 155 mm, náboje HIMARS a mnohé ďalšie.

Teraz niekto vyniesol von práve toľko tajných materiálov, aby informoval verejnosť o neistom stave Ukrajiny so všetkými sprievodnými nebezpečenstvami pre USA a NATO, keď sa strecha prepadne.

Iste, mnohí vojenskí experti to už vedeli, ale verejnosť nie, pretože to nebolo súčasťou prevládajúceho politického príbehu.

Nie menej ako The New York Times to takpovediac vzal do rúk a začal s tým. A možno následná diskusia môže začať meniť verejnú mienku v USA/NATO o tom, ako dlho ešte podporovať vojnu, ktorej výsledok je dosť vydrôtovaný.

Ale čas sa míňa. Skôr či neskôr sa udalosti na Ukrajine – a možno aj v susedných krajinách – vyvinú po svojom, na základe palebnej sily, bojov a kinetiky vojny, v ktorej má Rusko vo veľkej časti jednoznačne navrch. Na oboch stranách sú totiž na dôležitých miestach ľudia, ktorí skutočne diskutovali o jadrovom útoku.

Tento včasný únik informácií ponúka kritické varovanie.

Počúva ho niekto? Pretože na druhej strane tejto šlamastiky budeme tak či onak všetci žiť vo veľmi odlišnom svete.