Môj profil 
Predplatné
Do 31-hektárového areálu vstúpil pápež František pred treťou popoludní v náručí s bielymi ružami. Meditatívnym krokom v tichu prechádzal po trávniku s hrobmi označenými jednoduchými bielymi krížmi, v niektorých prípadoch aj izraelskou hviezdou, a po jednej kládol ruže na pomníky padlých vojakov. 7861 hrobov v Nettune patrí najmä obetiam vylodenia spojencov v neďalekom Anziu na jar 1944, ako aj v predchádzajúcom roku na Sicílii a v Salerne.
Pri liturgickom slávení na priestranstve cintorína Svätý Otec v homílii zdôraznil pevnú istotu kresťanskej nádeje a vyslovil opakovanú výzvu proti vojne. Citoval slová Benedikta XV.: „Vojnou sa všetko stráca. Nikdy viac vojnu!“
Homília Svätého Otca pri omši na vojenskom cintoríne v Nettune:
My všetci sme dnes zhromaždení v nádeji. Každý z nás vo svojom srdci môže opakovať Jóbove slová, ktoré sme počuli v prvom čítaní: «Ja viem, že môj vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom» (Jób 19,25). V nádeji na stretnutie s Bohom, na opätovné stretnutie nás všetkých ako bratov; a táto nádej nie je klamlivá. Pavol to mocne vyjadril v druhom čítaní: «Nádej nezahanbuje» (Rim 5,15).
Ale nádej sa toľkokrát rodí a zapúšťa svoje korene v toľkých ľudských ranách, v toľkých ľudských bolestiach, a ten moment bolesti, rany, utrpenia, nás núti pohliadnuť na nebo a povedať: «Ja verím, že môj Vykupiteľ žije. Ale zastav sa Pane.“ A to je modlitba, ktorá azda vychádza z nás všetkých, keď hľadíme na tento cintorín. „Som si istý, Pane, že som s tebou. Som v bezpečí“ – takto hovoríme. „Ale prosím, Pane, zastav sa. Už viac nie. Už nie viac vojnu. Už nie viac tento nezmyselný masaker“ – ako povedal Benedikt XV. Radšej dúfať bez tohto ničenia: mladí, tisíce a tisíce… rozbité nádeje. „Nie viac, Pane.“ A toto musíme povedať dnes, keď sa modlíme za všetkých zosnulých, ale na tomto mieste sa modlíme osobitne za týchto chlapcov; dnes, keď je svet opäť vo vojne a pripravuje sa ísť do vojny s väčšou silou. „Nie viac, Pane. Už nie.“ S vojnou sa stráca všetko.
Prichádza mi na um oná starenka, ktorá hľadiac na skazu Hirošimy, s múdrym avšak veľmi bolestivým odovzdaním sa, s tým prežalostným odovzdaním sa, ktoré vedia prežívať ženy, lebo je to ich charizma, povedala: ,Ľudia robia všetko preto, aby vyhlásili a viedli vojnu, a nakoniec zničia samých seba’. Toto je vojna: zničenie samých seba. Nepochybne tá žena, tá starenka, tam stratila deti a vnukov, mala v srdci ranu a slzy.
A ak je dnešok dňom nádeje, dnes je tiež dňom sĺz. Sĺz, ktoré pociťovali a ronili ženy, keď prichodila pošta: ,Pani, je vašou cťou, že váš manžel bol pre národ hrdinom; že vaše deti sú hrdinami pre vlasť’. Sú to slzy, na ktoré dnes ľudstvo nesmie zabudnúť. Oná hrdosť tohto ľudstva, ktoré sa nepoučilo a zdá sa, že sa nechce poučiť…
Keď ľudia v dejinách toľkokrát uvažovali o začatí vojny, boli presvedčení, že prinesú nový svet, boli presvedčení, že spôsobia ,jar’. Končí sa to však zimou, škaredou, krutou, s nadvládou teroru a smrti. Dnes sa modlíme za všetkých zosnulých, všetkých, avšak špeciálnym spôsobom za týchto mladíkov, a to vo chvíli, keď každý deň mnohí zomierajú v bitkách onej vojny po kúskoch. Modlime sa tiež za tých, ktorí zomreli dnes, za obete vojny, tiež za deti, za nevinných. Toto je ovocie vojny: smrť. Kiež nám Pán dá milosť plakať.
(Preložila: Slovenská redakcia VR)
Cestou späť do Ríma sa pápež František zastavil na predmestí vo Fosse Ardeatine, aby sa pomodlil za tých, ktorých životy tu boli vyhasené v roku 1944 nemeckými jednotkami SS. Masívny žulový pamätník pripomína 335 obetí, ktoré tu popravili ako revanš za ozbrojenú akciu partizánskeho odboja v Ríme. 255 z obetí pochovaných vo Fosse Ardeatine sú civilisti, 73 patrilo k židovskému vierovyznaniu. Medzi umučenými bol aj katolícky kňaz.
Po návrate do Vatikánu vo večerných hodinách čakala Svätého Otca ešte súkromná modlitba pri hroboch pápežov pochovaných pod Bazilikou sv. Petra.
.JPG)
.jpg)
