Svätý Otec František znovu potvrdil odhodlanie navštíviť Južný Sudán

Vatikán 11. novembra 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SITA/AP-Alexander Joe)

Pri nedeľnom stretnutí s veriacimi na poludňajšej modlitbe Anjel Pána pápež František znovu potvrdil svoje odhodlanie navštíviť Južný Sudán. Hoci ešte nebola reč o konkrétnom termíne cesty, Svätý Otec naznačil, že plán by sa mal uskutočniť už v najbližšom roku

V úvodnom katechetickom príhovore sa pápež František sústredil na otázku života po smrti. Na biblickom texte z 20. kapitoly Lukášovho evanjelia ukázal, ako nám Ježiš dáva jasné slovo o živote po smrti, „tak veľmi potrebné v našej dobe, ktorá je síce bohatá na vedomosti o vesmíre, ale chudobná na múdrosť o večnom živote“.

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 10. novembra 2019, ktorá je 32. nedeľou liturgického obdobia „cez rok“.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová stať (porov. Lk 20,27-38) nám ponúka veľmi pekné Ježišovo učenie o vzkriesení mŕtvych. Ježiša sa dopytujú niektorí saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie mŕtvych. Úskočne ho provokujú problémom: koho manželkou bude pri vzkriesení z mŕtvych žena, ktorá mala postupne sedem manželov, čo boli navzájom súrodenci a jeden po druhom umreli? Ježiš sa nenechá vlákať do pasce a odpovedá tým, že vzkriesení z mŕtvych sa na druhom svete „neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia“ (v. 35-36). Takúto im dáva Ježiš odpoveď.

Svojou odpoveďou ale Ježiš predovšetkým pozýva svojich poslucháčov – a tým aj nás – aby sme sa zamysleli nad tým, že tento rozmer pozemského života, v akom teraz žijeme, nie je jediným rozmerom, ale jestvuje aj iný, ktorý už nie je podriadený smrti, a v ktorom sa v plnosti ukáže, že sme Božími synmi. Je zdrojom veľkej útechy a nádeje počuť tieto Ježišove jednoduché a priame slová o živote po smrti, tak veľmi potrebné v našej dobe, ktorá je síce bohatá na vedomosti o vesmíre, ale chudobná na múdrosť o večnom živote.

Táto Ježišova jasná istota o vzkriesení z mŕtvych je kompletne založená na vernosti Boha, ktorý je Bohom života. Za otázkou saducejov sa totiž ukrýva ďalšia, ešte dôležitejšia: nielen to, komu zo siedmich mužov bude táto ovdovená žena manželkou, ale čí bude jej život. Ide tu o pochybnosť, ktorá sa týka človeka každej doby, a aj nás: Čo sa stane po skončení tohoto pozemského putovania s naším životom? Bude patriť ničote, smrti?

Ježiš odpovedá, že ten život patrí Bohu, ktorý nás miluje a úpenlivo sa o nás stará, a to až tak, že svoje meno dáva do vzťahu s tým naším: je „Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú“ (v. 37-38). Život je tam, kde existuje vzťah, spoločenstvo, bratstvo. A je to život, ktorý je silnejší než smrť, keď je založený na nefalšovaných vzťahoch a na putách vernosti. Naopak, niet života tam, kde si chceme nárokovať, že patríme čisto len sami sebe a kde žijeme izolovane ako ostrovy: v takýchto postojoch prevláda smrť. Je to egoizmus. Ak žijem iba sám pre seba, zasievam do vlastného srdca smrť.

Nech nám Panna Mária pomáha žiť každý jeden deň v perspektíve toho, čo vyznávame v záverečnej časti Kréda: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ V očakávaní života po smrti.

Veriacim, ktorí takmer naplnili priestor medzi oblúkmi vatikánskej kolonády, udelil Svätý Otec z okna svojej pracovne požehnanie. Pri tejto príležitosti vyslovil aj dve osobitné výzvy k pokojnému a dialogickému hľadaniu riešenia napätých situácií v Južnom Sudáne a v Bolívii.

Blahorečenie a svätorečenie v Španielsku a Portugalsku 

Pápež František pri poludňajšom stretnutí s veriacimi v nedeľu 10. novembra pripomenul aj blahorečenie španielskej rehoľníčky Márie Emílie Riquelme y Zayas (1847-1940), zakladateľky Misijných sestier Najsvätejšej sviatosti a Nepoškvrnenej Panny Márie, ktoré sa konalo v predchádzajúci deň v Granade.

V rovnakom duchu Svätý Otec spomenul aj osobnosť nového svätca z rehole dominikánov, ktorým je arcibiskup portugalskej Bragy sv. Bartolomej od Mučeníkov, rodným menom Bartolomeo Fernandes (1514-1590).

Tento slávny portugalský dominikán sa zúčastnil na Tridentskom koncile a dôkladne aplikoval vo svojej diecéze tzv. katolícku reformu, čiže pokoncilovú cirkevnú obnovu. Stal sa tak vzorom pre iných biskupov ako príkladný duchovný pastier, ktorého duchovná hĺbka a apoštolské nasadenie vyvierali z dominikánskej spirituality.

Ďakovná svätá omša za kanonizáciu sv. Bartolomeja od Mučeníkov sa slávila práve v dnešnú nedeľu. V katedrále v Brage jej predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Becciu. U sv. Bartolomeja od Mučeníkov ide o prípad tzv. ekvipolentnej kanonizácie. Za blahoslaveného ho vyhlásil v roku 2001 pápež sv. Ján Pavol II. Ďalší krok umožnil pápež František v roku 2016 dišpenzovaním od požiadavky druhého zázraku. Členovia Kongregácie pre kauzy svätých odhlasovali súhlasné stanovisko v tejto kauze 5. júla 2019.

Výzva v prospech Južného Sudánu

Svätý Otec pozval všetkých prítomných na Vatikánskom námestí k spoločnej modlitbe za Južný Sudán a pomodlil sa s nimi na tento úmysel jeden Zdravas. Svoju výzvu im predstavil týmito slovami:

„Osobitnú myšlienku venujem drahému národu Južného Sudánu, ktorý sa chystám navštíviť tento [najbližší] rok. S ešte živou spomienkou na duchovnú obnovu pre predstaviteľov tejto krajiny, ktorá sa uskutočnila vo Vatikáne v apríli tohto roka, chcem obnoviť moju výzvu všetkým aktérom národného politického procesu, aby hľadali to, čo zjednocuje a prekonávali to, čo rozdeľuje, v duchu opravdivého bratstva.

Juhosudánsky ľud si priveľa vytrpel v týchto posledných rokoch a očakáva s veľkou nádejou lepšiu budúcnosť, predovšetkým definitívne ukončenie konfliktov a trvácny mier. Povzbudzujem preto zodpovedných, aby neúnavne pokračovali v úsilí v prospech inkluzívneho dialógu v hľadaní konsenzu pre dobro krajiny. Vyjadrujem tiež nádej, že medzinárodné spoločenstvo nezanedbá sprevádzanie Južného Sudánu na ceste národného zmierenia. Pozývam vás všetkých modliť sa spoločne za túto krajinu, voči ktorej prechovávam osobitnú náklonnosť.“

Za pokojnú revíziu volieb v Bolívii

Ďalšou krajinou, v prospech ktorej intervenoval v túto nedeľu pápež František formou verejnej prosby o modlitbu, je Bolívia:

„Chcem zveriť do vašich modlitieb aj situáciu v milovanej Bolívii, blízkej mojej vlasti. Pozývam všetkých Bolívijčanov, osobitne politických a spoločenských činiteľov, aby v konštruktívnom duchu a bez nejakej vopred kladenej podmienky  vyčkali v atmosfére pokoja a vyrovnanosti na výsledky procesu revízie volieb, ktorý v súčasnosti prebieha. V pokoji.“

Za dôstojnú prácu a predchádzanie korupcii v Taliansku

Pápež sa obrátil aj na obyvateľov Talianska v súvislosti s Národným dňom poďakovania za plody zeme a práce, ktorý sa v dnešný deň slávi v celej krajine.

„Pripájam sa k biskupom v ich zdôraznení silného vzťahu medzi chlebom a prácou, žičiac odvážnym politikám v oblasti zamestnanosti, ktoré budú mať na zreteli dôstojnosť a solidaritu a budú predchádzať rizikám korupcie. Kiež sa nezdierajú zamestnanci, kiež je práca pre všetkých, ale práca v pravom zmysle, nie ako otroci.“

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii svetonázor. Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.