Úsilie Západu zabezpečiť Ukrajine dostatok munície na zatlačenie ruských síl narazilo na veľkú prekážku: Švajčiarsko má stáročnú tradíciu neutrality.

Bohatý alpský štát je domovom vyspelého zbrojárskeho priemyslu, ale je zakorenený v zásade, že sa nezapája do zahraničných vojen. Dodržiavanie zákazu vývozu a reexportu zbraní a munície do konfliktných zón zo strany Švajčiarska bráni krajinám Severoatlantickej aliancie v Európe, aby odovzdali Ukrajine svoje zásoby munície a zbraní švajčiarskej výroby, z ktorých žiadna nie je ľahko nahraditeľná.

Zákaz sa v súčasnosti dotýka zbraňových systémov dodávaných Západom, ako sú batérie na protivzdušnú obranu a tanky, a vo švajčiarskom parlamente vyvoláva prehodnotenie jedného z pilierov švajčiarskej identity.

Zákaz pridáva ďalšie prekážky do už aj tak napätých dodávateľských reťazcov zbraní a predovšetkým munície, pričom Ukrajina za mesiac minie oveľa viac nábojov a rakiet, ako dokážu vyrobiť jej západní partneri.

Okrem tlaku Západu teraz ukrajinskí zákonodarcovia z parlamentného výboru pre zahraničné veci plánujú navštíviť Bern, hlavné mesto Švajčiarska, aby vyzvali na zmenu politiky.

“Musia urobiť viac, aby pomohli Ukrajine,” povedal Oleksandr Merežko, predseda výboru.

Španielsko a Dánsko sa sťažovali po tom, ako Bern odmietol povoliť vývoz systémov protivzdušnej obrany Aspide a bojových vozidiel pechoty Piranha III na Ukrajinu, ktoré majú švajčiarske súčiastky.

Berlín opakovane loboval v Berne za zmenu politiky po tom, ako boli zamietnuté žiadosti o povolenie poslať Ukrajine muníciu švajčiarskej výroby, ktorú Nemecko získalo pred desiatkami rokov. Patria medzi ne najmä náboje pre vzdušný protiraketový systém Gepard, ktorý Ukrajina úspešne nasadila proti samovražedným dronom iránskej výroby. V dôsledku toho boli ukrajinské sily nútené šetriť muníciou, čím sa znížila účinnosť tohto dôležitého systému.

“V prípade Ukrajiny nejde o neutralitu,” povedal minulý mesiac šéf NATO Jens Stoltenberg. “Ide o rešpektovanie práva na sebaobranu, ochranu právneho štátu a obranu Charty OSN.”

Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, výkonného orgánu EÚ, uviedla, že zdržanie sa hlasovania neprichádza pre Švajčiarsko do úvahy. “Každý musí mať jasný postoj: právo alebo právo sily, demokracia a základné práva alebo autokracia.”

Bern zatiaľ tvrdí, že v prípade zákazu nemôže dôjsť k výnimke, pretože je súčasťou jeho ústavného poriadku.

Neutralita Švajčiarska siaha až do roku 1515, keď bola Stará švajčiarska konfederácia porazená Francúzskom. Odvtedy sa Švajčiarsko zväčša snažilo nezasahovať do európskych vojen, pričom susedné mocnosti uznali jeho štatút v Parížskej zmluve z roku 1815 a zostalo neutrálne aj počas dvoch svetových vojen v 20. storočí.

Dnes Švajčiarsko zastáva pozíciu tzv. ozbrojenej neutrality, ktorú upravujú medzinárodné zmluvy a vnútroštátne právne predpisy, čo znamená, že krajina udržiava významné sily na ochranu svojej suverenity, ale nezasahuje do zahraničných konfliktov.

V prvých týždňoch ruskej invázie na Ukrajinu však európski lídri a miestni demonštranti úspešne tlačili na Švajčiarsko, aby sa pripojilo k sankciám EÚ voči Moskve, čo Rusko prinútilo pridať Švajčiarsko na svoj zoznam “nepriateľských krajín”.

Tlak krajín, ako je Nemecko, najväčší odberateľ švajčiarskej výzbroje, ktoré pohrozilo zrušením dlhodobých kontraktov so švajčiarskymi spoločnosťami, tiež podnietil diskusiu vo švajčiarskom parlamente o zmene zákonov, ktorá by umožnila vybraným tretím krajinám reexportovať zbrane a muníciu.

Švajčiarski zákonodarcovia pripravili súbor zmien a doplnení zákona upravujúceho obchod so zbraňami, ktoré by uvoľnili povolenia na reexport, ale nie je jasné, či sa im podarí získať väčšinu v parlamente. Aj keby sa návrh čoskoro prijal – proces bude trvať tri až šesť mesiacov – podľa viacerých zákonodarcov by zmena vstúpila do platnosti najskôr začiatkom budúceho roka.

“Povolenie reexportu materiálu švajčiarskej výroby by neporušilo našu neutralitu, ale odmietnutie by mohlo zničiť náš zbrojársky priemysel,” povedal Thierry Burkart, vysokopostavený zákonodarca z Liberálnej strany, ktorý vypracoval návrh na zmenu zákonov. “Zbrane sa vyrábajú na vojnu, a ak odmietneme dodávať našim partnerom, môžeme rovno zrušiť zbrojný priemysel,” dodal.

Pán Burkart hovorí, že v stávke je veľa: Švajčiarsko je 14. najväčším vývozcom zbraní na svete a tento priemysel vytvára takmer 1 % jeho hrubého domáceho produktu.

Jeho návrh počíta s osobitnou výnimkou pre 25 krajín, ktoré zdieľajú švajčiarske hodnoty a právne ustanovenia o kontrole šírenia zbraní, aby mohli reexportovať zbrane a muníciu švajčiarskej výroby do tretích krajín. Tieto krajiny – európski partneri Švajčiarska, ako aj USA, Kanada, Austrália a Japonsko – by mohli reexportovať až po piatich rokoch od nákupu materiálu.

Ak bude návrh pána Burkarta prijatý, mohol by tiež uvoľniť systém spätného plnenia, ktorý vláda doteraz odmietala s odvolaním sa na neutralitu. Približne 100 tankov Leopard nemeckej výroby, ktoré sú zakonzervované švajčiarskymi ozbrojenými silami, by sa mohlo poslať späť výrobcovi alebo tretej krajine, ktorá by ich potom mohla dodať Ukrajine.

Iniciatíva čelí odporu pacifistickej Strany zelených, krajne pravicových skupín a časti konzervatívneho bloku a stredoľavej strany. Pravicová Švajčiarska ľudová strana, najväčšia politická sila v krajine, je v tejto otázke rozdelená, pričom zákonodarcovia na pravej strane sú proti iniciatíve.

Eric Nussbaumer, zákonodarca za sociálnych demokratov, ktorý návrh podporuje, povedal: “V tejto jedinečnej vojne, keď bola krajina brutálne napadnutá, sa nemožno skrývať za neutralitu a aj taký malý národ, ako je Švajčiarsko, musí nájsť spôsob, ako podporiť svojich susedov.”

Zatiaľ čo sa vo Švajčiarsku rozvíja diskusia, európski partneri Ukrajiny sa snažia nahradiť muníciu švajčiarskej výroby odinakiaľ.

Brazília, ktorá má hlavné dodávky nábojov pre systémy Gepard a Leopard, zatiaľ odmietla žiadosti nemeckého kancelára Olafa Scholza o ich nákup. Počas štátnej návštevy pána Scholza v Brazílii minulý mesiac brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva odmietol dodať muníciu s tým, že nie je jasné, čo konflikt vyvolalo – či to boli územné nároky Ruska, túžba Ukrajiny pripojiť sa k Európe alebo nejaká iná príčina.

Dôvod vojny medzi Ruskom a Ukrajinou musí byť jasnejší, povedal pán Lula. “Je to kvôli NATO?”