Môj profil 
Predplatné
Poslanci Zakarpatskej oblastnej rady konkrétne prijali rozhodnutie o vytvorení autonómnych kontaktov s Poltavskou a Ivanofrankovskou oblasťou Ukrajiny. Za hlasovalo 52 spomedzi 64 poslancov. Poslanci sa tiež vyslovili za vytvorenie Komory regiónov – zákonodarného orgánu, ktorý sa bude formovať z hláv oblastných rád, teda ho majú tvoriť predsedovia parlamentov tých oblastí Ukrajiny, ktoré zatiaľ ešte sú jej súčasťou.
Predsedovia Ivanofrankovskej a Poltavskej oblastnej rady privítali rozhodnutie Zakarpatskej oblastnej rady. Pred časom všetky tri oblastné parlamenty podporili myšlienku prejsť na zmluvné vzťahy s mocenským centrom v Kyjeve.
Michal Rivis, predseda Zakarpatskej oblastnej rady, podporil ideu autonómnych vzťahov medzi oblasťami, ako aj myšlienku vytvorenia nového zastupiteľského orgánu – Komory regiónov. Rivis vyzval postupovať tak, aby situácia na Zakarpatí nedospela do „doneckého a luhanského scenára“: „My musíme zabezpečiť, aby naše myšlienky počuli. Aby sme nedospeli do takej istej situácie ako v Donecku a Luhansku, keď ľudia povstali a povedali: Vy nás nepočujete!“ – varoval Rivis.
Rivis tiež pripomenul, že model navrhovaný poslancami umožní lepšie riešiť problémy miestnych ľudí: „Vo vláde ležia miliardy investovaných európskych peňazí. Problém je v tom, že k orgánom miestnej samosprávy sa nedostávajú.“
Nedávno poslanci Zakarpatskej oblastnej rady väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o nevyhnutnosti implementácie výsledkov referenda z roku 1991 o autonómii Zakarpatia, pričom odzneli i hlasy upozorňujúce aj na možnosť osamostatnenia Podkarpatskej Rusi, ak sa Kyjev bude k Zakarpatiu i naďalej správať ako macocha.
Politický pohyb na Podkarpatskej Rusi pozorne sledujú nielen v Maďarsku, ktoré má v oblasti početnú menšinu a vlastné záujmy, ale aj v Rusku, na ktoré miestni karpatskí Rusíni po stáročia hľadeli ako na svoj domovský, všeruský štát. Karpatskí Rusíni si mnoho vytrpeli za horthyovského Maďarska, ktoré v roku 1939 anektovalo Podkarpatskú Rus. Plné práva Podkarpatská Rus a Rusíni, podobne ako Slovensko a Slováci, nemala ani za medzivojnovej Československej republiky. Po roku 1945 boli Rusíni vystavení násilnej ukrajinizácii a po roku 1991 neúspešným pokusom o banderizáciu.
Pre spomínanú lásku k Rusku si mnohí karpatskí Rusíni veľa pretrpeli, najmä za čias Rakúska-Uhorska, ktoré ich vodcov a ich nasledovateľov stíhalo, prenasledovalo, väznilo, mučilo, oberalo o majetok a aj priamo, či nepriamo pripravovalo o život ako údajných vlastizradcov a špiónov cárskeho Ruska. Maďarským žandárom stačilo nájsť u Rusína modlitebnú knižku vytlačenú v cárskom Rusku, alebo čokoľvek v cyrilike, alebo ikonu z Ruska, aby ho obvinili zo zrady, špionáže a prenasledovali. Škandalózne boli najmä dva procesy v Marmarošskej Sihoti spred niečo vyše sto rokov, keď uhorské orgány desiatky karpatských Rusínov súdili, kruto mučili, väznili a obviňovali z vlastizrady len preto, že sa vrátili k viere svojich predkov – k pravosláviu.
Riaditeľ ruského Centra eurázijských štúdií Vladimir Kornilov pripomína, že oddelenie Zakarpatia od Ukrajiny sa môže stať skutočnosťou vzhľadom na to, že „úroveň separatizmu na Zakarpatí bola vždy vysoká“. Kornilov hovorí: „Je možný takýto scenár? A či mnohí pred 3-4 rokmi považovali za možný scenár návratu Krymu do Ruska a oddelenie Donbasu od Ukrajiny? Dnes na Ukrajine niet nemožných scenárov.“
Vladimír Mohorita
Na videu si možno pozrieť zábery z Užhorodu, mesta, ktoré leží priamo na hranici so Slovenskom, no ktoré väčšina Slovákov ešte nikdy nenavštívila.
https://youtu.be/L3dGzMUET9Q
.JPG)
.jpg)
