Bratislava 19. septembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
Podľa informácií televízie JOJ sa predseda SaS Richard Sulík definitívne rozhodol upratať v strane a spolu so svojimi podporovateľmi vytvoril kandidátku SaS bez Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára. Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa pre televíziu v stredu vyjadrila, že zatiaľ nie je definitívne rozhodnutá ako ďalej, ale už zrušila svoje pozastavenie členstva
Na otázku, čo je pravdivé na informáciách, že chystá kandidátku bez Rajtára a Galka uviedol: “Každopádne sa z rôznych dôvodov stalo to, že viac ako štvrtina členov ma vyzvala, aby som zvolal kongres, na ktorom budeme voliť kandidátku. Kongres som včerajším dňom zvolal, bude 5. októbra,” informoval Sulík. Podľa informácií televízie, by však okrem spomínaných poslancov mala v strane skončiť aj Natália Blahová.
Na kongrese, ktorý sa bude konať v októbri bude môcť každý člen predložiť svoju kandidátku a Sulík sa rozhodol, že jednu predloží aj on sám. “Na kandidátke budú ľudia, na ktorých sa viem 100 percentne spoľahnúť, poslanecký klub bude stabilný,” uviedol Sulík s tým, že na jeho kandidátke budú aj nové tváre, ale na prvej pozícii bude on a na druhej bude Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá v stredu zrušila svoje pozastavenie v strane.
Predpokladá, že po voľbách bude zvažovať či bude pôsobiť na Slovensku alebo v europarlamente. “Keby získala viac preferenčných hlasov ako v roku 2016, bude to pre ňu silný signál, aby pôsobila v slovenskej politike, ale každopádne bude kandidovať, bude sa zúčastňovať kampane,” povedal Sulík.
Na spomínanej kandidátke by mal byť aj Juraj Droba, ktorý je dnes bratislavským županom. Sulík počas tlačovej konferencie povedal, že županom aj naďalej ostane, len podporí stranu.
Branislav Gröhling: Lucia, vitaj!
Poslanca Branislava Gröhlinga správa o návrate Nicholsonovej do strany veľmi potešila. Nicholsonovú totiž považuje za jednou z najpopulárnejších tvári SaS, ktorá v parlamentných voľbách získala pre stranu až štvrtinu hlasov.
“V eurovoľbách išla Lucii až polovica hlasov strany. Jej prácu na Slovensku, boj za spravodlivosť a silný protikorupčný hlas asi všetci poznáme. V europarlamente sa jej po príchode podarilo stať sa šéfkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (podobný post získalo dovtedy Slovensko za 15 rokov len raz). A verím, že v roku 2020 Luciu Ďuriš Nicholsonovú opäť uvidíme na kandidátke SaS a veľmi sa na to teší,” napísal na sociálnej sieti.
Bez Rajtára
Jozef Rajtár pre televíziu Joj potvrdil, že dostal odkaz, že na Sulíkovej kandidátke jeho meno nebude. “Moja reakcia je, že bojujeme ďalej, pretože SaSka musí zohrať rozhodujúcu úlohu v boji s mafiou, ktorá ovláda štát,” reagoval.
To, že vzťahy v strane SaS nie sú ideálne ukázal už spomínaný septembrový kongres, ktorého sa nakoniec aj napriek neúčasti známejších mien, ktoré sa pridali k novej platforme, zúčastnili viac ako dve tretiny členov. To čo sa udialo po kongrese Sulík komentovať nechcel.
“Kongres, ktorý bol 7. septembra som zvolal ja ako predseda, po tom, ako sa v strane zjavili hlasy, že strana by s iným lídrom vedela fungovať lepšie. Ako človek, ktorý si ctí demokratické princípy som zvolal kongres, aby mal každý člen strany možnosť kandidovať na predsedu a v tajnej voľbe vyjadriť svoj názor, koho chce za člena. Tí, ktorí neprišli, neprišli. Prišli na neho, ale viac ako dve tretiny členov. Potom sa udialo viacero vecí, ktoré tu nechcem komentovať,” uviedol Sulík s tým, že nechce živiť reči a vnútrostranícke rozpory budú riešiť v strane.
Demokratické jadro?
Po skončení kongresu niektorí nespokojní poslanci totiž oznámili vznik novej platformy v rámci SaS s názvom Demokratické jadro SaS.
Podpredseda strany Ľubomír Galko predstavil na tlačovej konferencii aj programové tézy novej platformy. V rámci neho sa prihlásil k myšlienkam liberalizmu, trhového hospodárstva, ale aj zakotvenia Slovenska v západnej civilizácii. Nová platforma podľa Galka „odmieta hazardovať so zahranično-politickým ukotvením Slovenska, ktoré je súčasťou západnej civilizácie“. Demokratické jadro SaS taktiež deklarovalo Ruskú federáciu za „bezpečnostnú hrozbu západných demokracií“ (viac v článku).