Sulík: “Je správne, aby politici diskutovali na školách.” Majú politici vystupovať pred deťmi? Opýtali sme sa poslancov

Bratislava 23. novembra 2018 (HSP/Foto:Facebook)

Mnohí slovenskí politici pravidelne diskutujú a prednášajú na slovenských školách či univerzitách. Nedávno predseda SaS a poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík uviedol, že je to správne. Názory na túto tému sa však medzi politikmi rôznia

Richard Sulík začiatkom týždňa diskutoval v základnej škole pre mimoriadne nadané deti. “Túto školu založila pred 20 rokmi pani Laznibatová a dodnes ju vedie. Na výsledky, ktoré dosiahla, môže byť právom hrdá a je na veľkú škodu, že ministerstvo školstva jej komplikuje život. Napríklad obmedzovaním ročníkov a pod.,” konštatuje v úvode Sulík.

“Viem, že sa to nebude páčiť každému, možno ani len väčšine, ale aj my si musíme patrične vzdelávať budúce elity našej krajiny.” Diskusia so žiakmi bola podľa neho na veľmi vysokej úrovni. “Rád prídem aj nabudúce,” poznamenal predseda SaS.

Sulík na margo vystúpení politikov pred deťmi uviedol, že je presvedčený, že je správne, aby politici chodili diskutovať na školy. “Najmä počas hodín, ako je Náuka o spoločnosti,” dodáva Sulík.

Na školách sa pravidelne objavuje nie len Sulík, ale aj prezident Andrej Kiska, poslanec Poliačik a mnohí ďalší, ktorí viac či menej prinášajú na školy aj svoje politické presvedčenie.

Mala by byť školská a akademická pôda politicky neutrálna. Pýtali sme sa poslancov Národnej rady:

Podľa Smeru je podstatné, aby diskusia neskĺzla do agitácie

“Je v poriadku, ak politici vystupujú na školách, ale nie, ak politicky agitujú za svoje strany či ideológie,” uviedol v stanovisku pre Hlavné správy vedúci tlačového oddelenia Smeru-SD Ján Mažgút.

“Ústavní činitelia by mali prehovárať k študentom výlučne o odborných témach a základných hodnotových otázkach, ale nemali by ich “vnucovať“ v prospech vlastného názoru a využívať v prospech politickej propagandy, agitácie, či kampane,” uvádza Smer v stanovisku.

Politická propagácia podľa poslancov Smeru do škôl nepatrí. “Ak politik čelí otázke týkajúcej sa aktuálnej politiky, mal by reagovať nestranne a študentom vysvetliť, aké existujú pohľady na vec bez toho, aby propagoval svoj názor. V tej chvíli je v pozícii učiteľa, nie agitátora. Toto je zásadný rozdiel, ktorý podľa Mažgúta mnohí politici zjavne nechápu.

“Sama účasť politika na diskusiách na akademickej pôde teda nie je problém, na žiadnom stupni, ale problém je, ak politik zneužíva svoje prednášky na politiku,” dodáva Smer v stanovisku.

Poliačik: Diskusia musí zodpovedať veku publika

Podľa poslanca Martina Poliačika, ktorý odišiel z SaS do Progresívneho Slovenska, sú politici súčasťou sveta, ktorý deti a študenti a študentky v školách spoznávajú.

Tvrdí, že je v poriadku, že politici chodia na diskusiu alebo besedy. “Musia tam ale vystupovať ako verejní činitelia a striktne sa zdržať akejkoľvek straníckej agitácie,” dodáva poslanec Poliačik.

“Ja chodím pravidelne na všetky typy škôl a pristupujem k témam tak, aby to zodpovedalo veku publika. Mám výhodu, že ako pedagóg a lektor mám s prácou s deťmi a mládežou skúsenosti, takže viem svoje príspevky prispôsobiť na mieru v danej situácii,” vysvetlil.

Žarnay: Politici by mali deťom vysvetľovať najmä fungovanie štátu

Z oslovených politikov sa pre Hlavné správy vyjadril aj nezaradený poslanec a bývalý učiteľ Oto Žarnay, ktorý do parlamentu kandidoval za hnutie OĽaNO.

“Politika je súčasťou každodenného života a zasahuje do všetkých jeho sfér. Nedá sa oddeliť od reality a v konečnom dôsledku by to nebolo ani dobré. Takže komunikácia politikov s mládežou, zreálnenie jej osobností a osobitostí, ako aj celého politického systému, riadenia štátu a spoločnosti v podaní z „prvej ruky“ je prínosom pre mladých,” uviedol poslanec Žarnay.

Potrebné je však podľa neho striktne oddeliť akúkoľvek ideológiu, vizuálne a aj verbálne, pretože “takéto stretnutie by sa zmenilo na manipulatívne podkladanie ideologických zámerov a to do školy nepatrí.”

Mladí ľudia, ktorí si hľadajú svoje miesto a budujú vlastný postojový a hodnotový rebríček, sú podľa neho ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní. “Preto by sa jednotlivé stretnutia mali viesť neformálne a kreatívne, priblížiť fungovanie spoločnosti i politikov ako obyčajných ľudí. Podnietiť a vtiahnuť mladých ľudí, aby sa aktívne zaujímali, čo sa okolo nich deje a prispeli sami k riadeniu ich komunity i celej spoločnosti, pretože sú jej súčasťou a nie iba hlasom raz za 4 roky.”

Na otázku, či je rozdiel v diskusiách s politikmi medzi základnými školami, strednými školami a vysokými školami reagoval: “Je potrebné veľmi citlivo pristupovať k deťom a mládeži vzhľadom na ich mentálne schopnosti a možnosti a postupnú socializáciu. Základné školy by mali byť ovplyvňované politikmi vo veľmi obmedzenej miere a čo najjednoduchšej forme. Deti tu poteší viac darček s logom ako rečnenie nejakého politika. Úskalím je vizualizácia strany práve prostredníctvom loga, pretože to práve deti fixujú.”

“Stredoškoláci sú už niekde inde. Sú vo fáze kritiky sveta dospelých, spoločnosti, politiky, všetkého, čiže vhodne zvolená komunikácia a možno i konfrontácia s realitou je na mieste, ale bez ideologických zámerov,” zdôraznil Žarnay vo svojom stanovisku.

A vysokoškoláci sú podľa neho mladí ľudia, ktorí si svoje vytvorené postoje upevňujú, cibria, idú do hĺbky, takže priama konfrontácia s politickými predstaviteľmi je prínosom, často aj po odbornej stránke vzhľadom na ich budúce povolanie.

“Záverom teda chcem ešte raz zdôrazniť, že politici sú ľudia a ako takí nemôžu existovať a pracovať mimo reálny kontakt s ostatnými členmi spoločnosti. Politici nech vstupujú na pôdy škôl, ale ako ľudia, ktorí sú priamo pri riadení spoločnosti a štátu, ako odborníci v oblastiach, ktorým sa venovali pred vstupom do politiky a nie ako ideológovia alebo demagógovia.”