Že som sa nevytratil do Bruselu ako mnohí iní kolegovia a že som tu naďalej aktívny. Som predsedom strany, čo si tiež vyžaduje moju prítomnosť na Slovensku. Celkom dobre sa to zabehlo, môžem konštatovať, že som sa zo slovenskej politickej scény nevytratil.

Dianie v europarlamente je v očiach slovenských voličov dlhodobo za horizontom ich záujmu. Chcete sa takto priebežne pripomínať celé funkčné obdobie?

Áno, to je plán. O 15 mesiacov sú parlamentné voľby, veľká udalosť, budeme sa na to všetci pripravovať. Bude to kľúčový moment v histórii našej strany.

Uvedomujú si ľudia v Bruseli, že množstvo ľudí tamojšie dianie nezaujíma?

Zrejme áno, resp. keby sa nad tým začali zamýšľať, uvedomili by si to, ale všetci sú pohltení každodennou bruselskou rutinou. Majú dojem, že robia veľmi veľa, že sú veľmi aktívni, že makajú pre svoje národy, a často pociťujú krivdu, že ich voliči to nevedia oceniť. Keď sa človek nechá “vcucnúť” do toho systému, lieta tam ako špinavé prádlo od rána do večera. Ja sa snažím o opak.

Vy a aj ďalší slovenskí europoslanci ste sa dožadovali priestoru na vystupovanie v NR SR. Za Pavla Pašku vám to neprešlo, skúsite obmäkčiť jeho nástupcu Petra Pellegriniho?

Budem sa s ním o tom rozprávať, plánujem ho v krátkom čase požiadať o stretnutie. Aj toto bude jeden z bodov, o ktorom sa s ním chcem baviť.

Keď predseda strany prijme vysokú ústavnú funkciu alebo odíde pracovať mimo Slovenska ako vo vašom prípade, natíska sa otázka, ako zvládne riadiť vlastnú stranu. Sú takéto obavy u vás namieste?

Ja som predsedom strany už šiesty rok a ide to celkom dobre. Po odchode časti kolegov sme sa nečakane dobre zjednotili a sme dobrý tím. Tým, že držíme pokope a dobre spolu vychádzame, predsedovanie nie je nijaký problém.

Stále ste najvýraznejšou tvárou strany, svedčí o tom aj váš výsledok z eurovolieb, v ktorých ste sa prekrúžkovali z tretieho miesta k víťazstvu. Strane však dlhodobo stagnujú preferencie, neboli by ste viac užitočný doma?

Ja si to nemyslím. Po tom, ako som šesť mesiacov europoslancom, si to nemyslím ešte viac. Pozícia europoslanca mi dáva možnosti väčšieho vplyvu. Napríklad v prípade Dusla Šaľa, ktorému ide vláda dohodiť 60 miliónov eur na daňových úľavách, sme s kolegom Ivanom Štefancom požiadali o stretnutie príslušného eurokomisára a termín sme pomerne rýchlo dostali. V prípade poslanca NR SR si myslím, že by takéto niečo možné nebolo. V EP som tiež členom výboru, ktorý kontroluje protikorupčný úrad OLAF a ja som podal už okolo desať podnetov. OLAF to berie vážnejšie, keď to podáva europoslanec a člen výboru, ktorý má možnosť ich kontrolovať.

Aké sú výsledky vašich podaní?

V štyroch prípadoch nám odpovedali, že to dali na prešetrenie národným vyšetrovacím orgánom, v troch prípadoch došlo k policajnej razii, boli prehľadané firemné priestory a v dvoch prípadoch čakám na odpoveď.

V europarlamente ste prešli od liberálov v ALDE ku konzervatívcom v ECR, kde sú aj naši europoslanci Branislav Škripek (OĽaNO) a Jana Žitňanská (NOVA). Neskôr z ALDE vystúpila aj SaS. Začínajú sa objavovať názory, že SaS sa odkláňa od liberalizmu ku konzervativizmu…

Možno som mal túto zmenu urobiť ihneď na začiatku a nevyzeralo by to tak, že chvíľu som tam bol, a potom som odišiel. Keď vznikla SaS, stali sme sa členmi Európskych liberálov a demokratov. Oni majú v EP svoju frakciu ALDE. Keď som sa stal europoslancom, chcel som im dať šancu. Po pár mesiacoch som ale videl, že sú to vlastne socialisti a v európskych témach som s nimi zásadne nesúhlasil. Hovorili, že potrebujeme viac Európy, viac integrácie, že všetko je v zásade fajn. Ja si ale myslím, že Európa potrebuje zásadnú reformu. Výsledok bol, že pri všetkých podstatných hlasovaniach som hlasoval inak, ako bolo odporúčanie frakcie. Prešiel som teda k Európskym konzervatívcom a reformistom (ECR), pričom ja som tam za tých reformistov. Keď si odmyslím ten trochu nešťastný názov, ja sa tam cítim veľmi dobre.

Na májovom kongrese ste však delegátov uisťovali, že ostávate v ALDE, aj keď nesúhlasíte so všetkým.

Áno, nemal som vtedy všetky informácie, nevedel som, ako to presne bude. Dal som ALDE šancu a teraz môžem zodpovedne povedať, že je to niečo úplne iné, ako to, čo predstavuje SaS.

Politický analytik Ján Baránek vyslovil názor, že sa tieto zmeny odohrali aj preto, aby ste boli prijateľnejší pre OĽaNO, NOVA a Občanov Alojza Hlinu, s ktorými v poslednom čase úzko spolupracujete…

Garantujem, že toto nebola moja úvaha. Chápem ale pána Baránka, že to takto vidí, lebo musím uznať, že si to logicky takto musel domyslieť. DO ECR som išiel preto, lebo ich nastavenie voči Európe je také ako moje – menej regulácie, menej integrácie, reformy.

Bude zo spolupráce s Hlinom, OĽaNO a NOVA niečo viac?

Nechajte sa prekvapiť, je dobré, ak niektoré veci dozrejú bez účasti verejnosti. Je to všetko veľmi čerstvé. Komunikujeme, dobre spolu vychádzame a všetkým štyrom nám je jasné, že pravicový volič očakáva nejakú alternatívu a o toto sa budeme snažiť.

Vy spolu nielenže komunikujete, vy medzi seba nepúšťate iných politikov. Pavol Frešo chcel na demonštrácii proti korupcii vystúpiť na pódiu, ale nepustili ste ho tam.

Ja tu uznávam isté prednostné právo Alojza Hlinu, lebo deje sa to pred jeho reštauráciou, je to jeho pódium. Keď si on neželal, aby Frešo hovoril, bral som to ako jeho želanie.

Alojz Hlina si s ulicou pomerne dobre rozumie, dobre sa tam cíti. Má potenciál byť lídrom opozície?

Otázka je, či vôbec niečo také chce. Ja som predseda liberálnej strany, napĺňa ma to a takúto ambíciu som ja osobne nikdy nemal. Rád túto pozíciu niekomu prenechám a budem radšej v koaličnej vláde spoľahlivým partnerom.

V parlamente vás štyroch často vídať, ako sa spolu radíte v tamojšej knižnici. Sú to koaličné porady?

Nie, to ste o takých 15 mesiacov predbehli vývoj. Ak chcete zorganizovať demonštráciu, musíte sa stretnúť a dohodnúť.

Po kauze piešťanského CT na vás Pavol Paška podal trestné oznámenie za ohováranie. Už sa vám niekto z prokuratúry ozval?

Zatiaľ nie. Ak by takýto proces bol, nemyslím si, že by to bolo Pavlovi Paškovi príjemné. Ja sám by som mu vedel položiť veľa nepríjemných otázok ohľadom jeho majetku.

Zorganizovali ste niekoľko protestov v uliciach, za čo vás kritizuje Smer-SD, ale aj niektorí opoziční poslanci. Prečo ste zvolili takéto radikálne riešenie, nestačíte na to v parlamente?

Ako vidieť, snaha dosiahnuť nejaké ciele cez protesty je oveľa účinnejšia ako v parlamente. Keď je to raz tak, tejto skutočnosti sme sa prispôsobili. Keď parlament viedol Pavol Paška, hlas opozície nebral vážne. Celý ten čas sa správal v štýle: “vyhraj voľby, môžeš všetko”. Čoho sa komunisti vždy báli, boli ľudia na ulici. Tu vidieť, ako premiér pod tlakom ulice začal zdravotníctvo čistiť. Keby sme to riešili kultivovane v parlamente, toto by sa nestalo.

Protesty boli doteraz pokojné, nebojíte sa ale, že sa vám to vymkne z rúk?

Riziko vždy nejaké je, ale my sme vynaložili maximálnu snahu, aby boli protesty pokojné.

Budete odteraz vždy riešiť kauzy na ulici?

Ak sa objaví informácia, že niekto niečo ukradol a my zorganizujeme protest, pričom dotyčný bude odvolaný či stíhaný, budem prvý, kto bude za to, aby sme to takto robili – kauza, ulica, kauza, ulica.

Váš bývalý člen Juraj Miškov zakladá stranu SKOK, čo znamená ďalšie štiepenie pravicového potenciálu aj liberálnej ponuky. Váš postreh?

Nech si robia, čo chcú, je to ich vec. Vôbec nemám dôvod to komentovať. Ja som rád, že sú zo SaS preč, lebo to posledné obdobie v marci 2013 nebolo príjemné. Strana sa vyčistila, je radosť sa venovať politike, čo by nebolo, ak by neprišlo ich múdre rozhodnutie opustiť SaS.

Ak pôjdu do volieb, budete priami konkurenti a je pravdepodobné, že budú chcieť voličov presvedčiť, že sú liberálnejší ako SaS. Otázkou je, či im prestupom do ECR nedávate náboje.

Je jasné, že využijú všetky možnosti, na druhej strane konkurencia oživuje a zvyšuje aktivitu. Nemám obavu z nejakej drámy. My máme náskok – SaS má šesť rokov, nemá žiadne korupčné kauzy a máme čisté financovanie.

Tiež je pravdou, že kedysi vaše dominantné témy ako dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá dnes už tak nekomunikujete.

Máme to v programe, ale nemôžeme komunikovať vždy všetko. Keď raz vo verejnosti rezonuje korupcia, nebudeme riešiť, aby mladík nešiel do väzenia za dve marihuanové cigarety. Keď vidíme, že problém je podnikateľské prostredie, ktoré sa zhoršuje, tak sa radšej budeme venovať tomuto.

Korupcia a nezamestnanosť viac-menej trápia voličov všetkých strán…

Ale nie rovnako. Korupcia pred dvoma rokmi nebola veľká spoločenská téma, dnes je. V roku 2010 zase viac rezonovali liberálne témy. Prispôsobujeme sa. Ja komunikujem s našimi voličmi a vidím, čo ich trápi. Preto som presvedčený, že témy korupcia a podnikateľské prostredie rezonujú momentálne oveľa viac ako dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá.

Aby sme boli spravodliví, SaS v auguste otvorila celospoločenskú diskusiu o eutanázii a vaša poslankyňa Jana Kiššová avizovala, že do konca roka bude predložený aj legislatívny návrh. Ten však neprišiel. Nezastavili ste ju?

Nie, to u nás tak nefunguje. Treba sa jej opýtať, v akom stave je ten návrh.

V máji ste potvrdili, že stále platí váš výrok o tom, že na čele SaS ste naposledy. Mandát máte do roku 2017. Čo bude potom?

Budú tri možnosti: nebudem kandidovať na predsedu, budem kandidovať a nevyhrám a napokon budem kandidovať a vyhrám. Určite viem zodpovedne povedať, že to bude jedna z týchto možností.

Príkladom pokojných výmen predsedov bez hádok je KDH. Viete si predstaviť podobný postup aj v SaS?

Určite áno.

Máme za sebou rok, v ktorom boli troje voľby. Pri prezidentských ste stiahli svojho kandidáta Petra Osuského a podporili ste Radoslava Procházku, pred druhým kolom Andreja Kisku. V eurovoľbách ste získali prvý mandát v europarlamente, v komunálnych voľbách pravica za Smerom-SD výrazne zaostala. Ako hodnotíte výsledky SaS?

Eurovoľby hodnotím ako úspešné, aj keď naším cieľom boli dva mandáty, čo sme nesplnili. V komunálnych voľbách sme boli mimo Bratislavy celkom úspešní, v hlavnom meste to bol neúspech. Petra Osuského sme postavili, keď boli len traja kandidáti. Potom sa s nimi roztrhlo vrece, tak Osuský odstúpil. Tento rok nebol vôbec dramatický, práve naopak, bol celkom dobrý.

Nedávno sa objavila informácia, že SDKÚ-DS chcela s vašou stranou vytvoriť spoločný poslanecký klub. Vraj ste nemali záujem. Prečo?

Bol to interný rozhovor, preto sa k nemu nechcem do médií vyjadrovať. V každom prípade SaS nebude vytvárať klub s SDKÚ-DS. My sme šiesti, už sme si na to zvykli.

Aké sú v opozícii vzťahy?

Ja komunikujem najmä s Matovičom, Lipšicom a Hlinom. Tam sú tie vzťahy dobré a konštruktívne. S inými politikmi sa veľmi nevidím.

Igor Matovič na jednom z protestov priznal, že opozícia aktuálne neponúka alternatívu. Súhlasíte?

Ja si myslím, že tá alternatíva tu je, ale je dobré, že voľby majú byť až o 15 mesiacov. Ak by boli skôr, ideme do toho, ale ja vidím voľby na 99 percent v marci 2016. Dovtedy sa opozícia pekne nachystá.

Tá alternatíva vyzerá ako?

Vždy to bude koalícia strán na pravicovom spektre. Bude to ale väčší prínos pre Slovensko, ako máme dnes. Vládne jedna strana, oni už od dobroty nevedia, čo so sebou. Radšej nech je koalícia živšia, nech aj rieši svoje problémy na verejnosti, ako to, čo sa deje teraz – za zatvorenými dverami si dohodnú tie najstrašnejšie veci a my znášame následky.

SaS je strana, ktorá v roku 2011 pre postoj k eurovalu položila vlastnú vládu. Nemyslíte si, že tento fakt bude prekážkou pri rokovaniach o vašom vstupe do koalície? Vedeli by ste sa zaručiť, že už to neurobíte?

Ja sa viem zaručiť, že urobím presne to isté – v zásadných veciach nebudeme otáčať a budeme sa držať dohôd. To sme robili aj vtedy. Pol roka sme ich upozorňovali, že nebudeme hlasovať za euroval, ale oni nie. Dohnali to až na špičku. Keby bola opäť rovnaká koalícia, už by boli aj oni poučení. A opakujem, naša chyba bola, že sme minútu pred hlasovaním neodišli zo sály. Potom by bolo zrejmé, že naši koaliční partneri páchajú kolektívnu samovraždu.

 Vo februári bude referendum zorganizované Alianciou za rodinu. Ako ho vníma SaS?

Ja sa ho nezúčastním a neúčasť odporučíme aj našim voličom. Z nášho pohľadu je to šesť miliónov eur vyhodených do vetra. Toto referendum nič nezmení, oni len konzervujú existujúce práva. Rozumel by som tomu, ak by sme my liberáli na nich útočili, keby sme tu robili obrovskú kampaň za homosexuálne manželstvá. Ja tiež súhlasím s tým, aby pojem manželstvo ostal rezervovaný pre heterosexuálne páry. Preto máme ako alternatívu registrované partnerstvá pre homosexuálov aj pre heterosexuálov…

S tým vymedzením manželstva by asi vaša nová posila v SaS Romana Schlesinger nesúhlasila…

… ale je tu nejaký právny stav a žiadna relevantná politická sila toto nechce zmeniť. Ani my. Do tejto situácie prídu organizátori referenda a spíšu otázky, ktoré nič nezmenia. Áno, aj naše referendum stálo peniaze, ale keby bolo úspešné, stalo by sa to, že by sme nemali 150, ale 100 poslancov, ministri by mali lacnejšie autá, boli by voľby cez internet. Teda množstvo reálnych zmien. Oni ale konajú bez zjavnej núdze, bez zjavného dôvodu.

Aliancia za rodinu však tvrdí, že dôvod má – vidí ohrozenie tradičnej rodiny. Ohrozujú teda liberálne myšlienky rodinu?

To je úplná hlúposť. Nič týmto referendom nezmenia.

Aké sú priority SaS na rok 2015?

Celý rok sa bude pre nás niesť v duchu parlamentných volieb. Ak sa dostaneme do parlamentu, o čom som presvedčený, budú to pre nás tretie úspešné voľby. Môj osobný cieľ je teda etablovať liberálnu stranu. Som si istý účasťou v NR SR preto, lebo nemáme žiadne korupčné kauzy, máme čisté financovanie, nemáme za sebou žiadneho mecenáša a sme stranou odborníkov. Toto sú veľmi silné argumenty a myslím si, že na toto nájdeme minimálne päť percent ľudí.

ml