Súdny dvor EÚ: Maďarsko porušilo legislatívu Únie v oblasti azylovej politiky

Brusel/Luxemburg/Budapešť 25. februára 2021 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Maďarsko si nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, keď organizačnú činnosť, ktorej cieľom je umožniť konanie o poskytovaní azylu pre osoby nespĺňajúce vnútroštátne kritériá na poskytnutie právnej ochrany, trestá podľa predpisov trestného práva. Upozornil na to vo štvrtok generálneho advokát Súdneho dvora EÚ Athanasios Rantos

Rantos spresnil, že kvalifikácia tejto činnosti ako trestného činu narušuje výkon práv zaručených Európskou komisiou v oblasti pomoci žiadateľom o medzinárodnú právnu ochranu.

V rámci legislatívnej reformy z roku 2018 Maďarsko sťažilo podmienky prístupu ku konaniam o poskytovaní azylu, ako aj podmienky výkonu činnosti, ktorej cieľom je poskytovať poradenstvo a konzultácie žiadateľom o túto ochranu.

Maďarsko zaviedlo nový dôvod neprípustnosti žiadostí o azyl a to, že žiadateľ pred svojím vstupom na maďarské územie pricestoval bezpečnou tranzitnou krajinou. A vláda z Budapešti označila ako trestný čin organizačnú činnosť, ktorej cieľom je umožniť začatie konania o poskytovaní azylu pre osoby nespĺňajúce vnútroštátne kritériá na poskytnutie takejto ochrany.

Komisia následne zažalovala Maďarsko na Súdnom dvore EÚ za nesplnenie povinnosti. Exekutíva EÚ to zdôvodnila tým, že zavedenie dôvodu neprípustnosti súvisiaceho s pricestovaním cez bezpečnú tranzitnú krajinu a prekvalifikovanie na trestný čin vyššie uvedenej organizačnej činnosti porušuje únijnú smernicu o spoločných konaniach ako aj smernicu o prijímaní žiadateľov o azyl.

Maďarsko si nesplnilo povinnosti

Generálny advokát upozornil, že protiprávnosť dôvodu neprípustnosti udelenia azylu už Súdny dvor EÚ opísal vo svojom rozsudku z 19. marca 2020, a preto súdnej inštancii v Luxemburgu odporučil určiť, že Maďarsko si zavedením nového dôvodu neprípustnosti nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o spoločných konaniach.

Rantos sa tiež domnieva, že označenie pomoci žiadateľom o medzinárodnú ochranu za trestný čin môže mať významný odradzujúci účinok na všetky osoby alebo organizácie, ktoré sa vedome pokúšajú podporiť zmenu vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti azylovej politiky alebo chcú podporiť zjednodušenie prístupu žiadateľov ku konaniu o poskytnutí azylu alebo k humanitárnej pomoci.

Za týchto podmienok, ako upozornil generálny advokát, kvalifikácia organizačnej činnosti ako trestného činu predstavuje nedôvodnú prekážku výkonu práv zaručených právom Únie v oblasti pomoci žiadateľom o azyl a ide o nesplnenie so povinností vyplývajúcich z tejto únijnej právnej úpravy.

A pokiaľ ide o maďarskú právnu úpravu, podľa ktorej má každá osoba stíhaná za trestný čin napomáhania nelegálnemu prisťahovalectvu zakázané, aby vstúpila do okruhu vo vzdialenosti menej ako osem kilometrov od vonkajšej hranice maďarského územia, Rantos skonštatoval, že to nepopierateľne zvyšuje negatívne účinky označenia uvedenej organizačnej činnosti ako trestného činu. Zároveň však priznal, že toto obmedzenie nie je samo osebe v rozpore s právom EÚ, pretože len umožňuje policajným orgánom zakázať osobám podozrivým zo spáchania trestných činov prístup na miesta súvisiace s týmito činmi.

Generálny advokát skonštatoval, že eurokomisia nepodložila svoje tvrdenia o obmedzujúcej povahe kritizovanej právnej úpravy, iba zdôraznila, že táto zákonná zmena zvyšuje obmedzujúci účinok prehodnotenia organizačnej činnosti na trestný čin. A preto Súdnemu dvoru navrhol túto žalobu zamietnuť.

Súdny dvor nie je viazaný návrhmi generálneho advokáta, ale môže ich zohľadniť. Rozsudok v tomto prípade bude vyhlásený neskôr.