Hovorí sa, že každý Rus má mongolského predka. Podstata je v tom, že nezávisle od toho ako naozaj vyzerá, celkom určite jeho žilami prúdi isté menšie či väčšie množstvo mongolskej krvi.

Je historickou skutočnosťou, že Mongoli vládli územiu Ruska v priebehu viac ako dvoch storočí. Rusom sa nie veľmi páči, keď sa im pripomína práve toto obdobie. Ruskí historici dokonca používajú osobitný termín pre označenie uvedeného obdobia národných dejín, a nazývajú ho „obdobie tatársko-mongolského vpádu“. Nie všetko z tých čias je však potrebné a vhodné zavrhnúť, Mongoli mali totiž nesporne obrovský vplyv na ruský národ.

Všetko sa začalo ešte v 9. storočí, kedy dnešné Rusko pozostávalo zo skupiny nejednotných slovanských kmeňov vo východnej časti Európy. V období Rímskej ríše boli Slovania, Kelti a Germáni považovaní za najzaostalejšie európske národy. Neskôr vtrhli zo severu do Východnej Európy Varjagovia (švédski Vikingovia) a ovládli časť slovanských sídiel. Založili mesto Kyjev a spravili z neho hlavné mesto štátneho útvaru známeho ako Kyjevská Rus, predchodcu neskoršej Ruskej ríše i dnešného Ruska.

Po založení Kyjevskej Rusi sa títo Vikingovia riadili predovšetkým tradíciami Slovanov. Povzbudzovali však aj uzatváranie zmiešaných manželstiev za účelom upevnenia diplomatických vzťahov a tak sa krv Európanov začala miešať so slovanskou.

V roku 1206 založil Džingischán Mongolskú ríšu. V jeho plánoch na dobytie nefigurovali len ríše ako boli na severe Číny Západná Sia (1038-1227) a Ťin (1115-1234), na západe ríša Karakitanov (1129-1218) či na juhu ríša dynastie Južný Sung (1127-1279), ale žiadostivo pozeral aj na územia slovanskej Kyjevskej Rusi.

Mongoli bojovali odvážne a systematicky. Po dvoch západných ťaženiach v priebehu pätnástich rokov sa im podarilo dobyť Kyjevskú Rus. Vtedy Batuchán zmenil pomenovanie územia slovanských kniežatstiev. Už to viac nebola Kyjevská Rus, či iné kniežatstvo okolo z niektorých miest. Od tých čias sa pre toto územie v arabských a perzských prameňoch uvádza označenie štátneho útvaru známeho ako Dešt-i-Kipčak alebo z ruských prameňov všeobecne známa Zlatá horda. Ruské kniežatstvá vrátane pozostatkov Kyjevskej Rusi sa ocitli pod nadvládou Zlatej hordy na viac ako 200 rokov. A hoci Mongoli bojovali neľútostne, umením spravovať krajinu príliš neoplývali, a územie niekdajšej Kyjevskej Rusi sa ďalej rozdrobilo na množstvo väčších alebo menších chánovi podriadených kniežatstiev.

Okrem toho, mongolská civilizácia nachádzajúca sa v danom období na relatívne primitívnej úrovni, získala dobytím vyspelejšieho štátneho útvaru podnety pre vlastný rozvoj. Pomerne časté zmiešané sobáše Mongolov so ženami Slovanov tiež výraznejším spôsobom ovplyvnili genofond Slovanov v porovnaní s dovtedajšími manželskými zväzkami Slovanov s Európanmi. Prečo dnes volajú Rusov „bojovným národom“? Pretože mongolské gény, stojace za snahou vojensky ovládnuť cudzie územia, sa stali súčasťou genetickej výbavy Rusov vďaka týmto zmiešaným manželstvám. Rusov tiež kvôli tomu volajú „bieli Mongoli“.

V tejto súvislosti sa vynára otázka, až do akej miery boli v tomto prostredí rozšírené uvedené zmiešané sobáše medzi Rusmi a Mongolmi. Totižto i vodca Veľkej októbrovej revolúcie a zakladateľ ZSSR Vladimír Iľjič Lenin mal z jednej štvrtiny mongolský pôvod. Jeho stará mama bola Mongolka.

Neskôr, ku koncu vlády dynastie Jüan (1271-1368) sa Mongolská ríša rozpadla. Slovania (Rusi) zjednotili svoje sily s cieľom vymaniť sa spod mongolskej nadvlády a obnovili vlastnú vládu. Za tie roky si však osvojili mnohé „mongolské“ zvyky, medzi nimi i lásku k dobývaniu území. Ubudlo však zmiešaných manželstiev medzi Mongolmi a Rusmi a naopak pribudlo s cudzincami zo Západu (či už vo vládnucej vrstve alebo medzi obyvateľstvom ruských miest, – pozn.prekl.).

Na základe uvedeného tak možno vysloviť záver, že v žilách Rusov koluje predsa len predovšetkým európska krv. Nehľadiac na to, že Mongoli vládli v Rusku cez 200 rokov, pretože to je iba jednou stranou mince v rámci dejín. Slovania sa v nasledujúcich storočiach geneticky opäť viac priblížili Európanom.

A na okraj, je zaujímavé, že až do vpádu Mongolov bola Moskva, súčasné hlavné mesto Ruska, len neveľkým pohraničným sídlom. Po jej dobytí bola Mongolmi využívaná ako základňa a medziiným v nej umiestnili jazdu. Na mieste kde sa nachádzala stojí v súčasnosti Kremeľ.

A napokon možno ešte uviesť ako príklad irónie dejín, že Mongoli, ktorí vyvolávajú u Rusov pocit hanby, sú vlastne jednými zo zakladateľov ich hlavného mesta…

Preklad Milan Paulus