Sú belosi podľudia? Podľa mainstreamových médií na čiernych životoch záleží, ak ale záleží na bielych, už je to rasizmus!

Bratislava 7. júla 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Salvatore Di Nolfi/Keystone via AP)

Nielen na Západe. Šialenstvo okolo hnutia “Black lives matter” sa dostalo aj na Slovensko, minimálne do hláv liberálnych novinárov. Podľa nich je v poriadku ak “záleží na čiernych životoch.” Ak však niekto vyriekne, že “záleží na bielych životoch”, podľa mainstreamu je to rasizmus. Existuje snáď ešte lepší príklad na dvojaký kilometer a vnímanie belochov ako podľudí ?

Západný liberálny svet upadá a tento rozvrat hodnôt sa snažia na Slovensko pretlačiť aj liberálne mainstreamové médiá. Kým heslo “Black lives matter” (na čiernych životoch záleží – ktoré samo o sebe zaváňa rasizmom) je absolútne v poriadku a podporujú ho všetky mainstreamové médiá, rovnaké hesla len s inou farbou pleti sú neprípustné.

Prednedávnom nad štadiónom v Manchestri preletelo malé lietadlo, ktoré za sebou ťahalo nápis „White Lives Matter Burnley“, v preklade “Na bielych životoch záleží, Burnley”.

Jednalo sa o aktivitu fanúšikov anglického futbalového klubu Burnley, ktorí takýmto spôsobom reagovali na ceremoniál pred zápasom Manchester City – Burnley, na ktorom hráči a vedenie Premier League podporili hnutie “Black lives matter.”

Podobná situácia sa odohrala aj na Slovensku. Fanúšikovia Slovana Bratislava na zápase proti Michalovciam vyvesili veľký transparent “White lives matter.”

Tento transparent sa stal okamžite terčom útoku liberálnych mainstreamových médií, ktorí začali vykrikovať o rasizme. Heslo “na bielych životoch záleží”, označili za rasistické viaceré mainstreamové médiá ako napríklad denník N, denník SME, sport.aktuality.sk, či TV Markíza, ktorá dokonca vo svojich športových novinách, kde informovala o tomto incidente označila tento transparent za tak neuveriteľne rasistický, že až ho museli rozmazať, aby nebolo vidieť čo je na ňom napísané.

Samozrejme, takéto stupídne titulky a články mainstreamových médií nenechali chladnými bežných ľudí, ktorí na sociálnych sieťach skritizovali tento dvojaký kilometer. Mainstream na jednej strane podporuje heslo “Black lives matter,” no na strane druhej heslo “White lives matter” označuje za rasistické. Z tejto konštelácie vyplýva akoby záležalo len na životoch černochov a na životoch belochov nie.

Kritiku si všimol aj portál sport.aktuality.sk, a tak sa ďalším článkom snažil vysvetliť, prečo je heslo “White lives matter” rasistické a “Black live matter” nie.

Autor článku Martin Toth-Vaňo prináša viaceré skvosty. Napríklad :

“Najväčším a hlavným problémom je, že ľudia si do spojenia „Na čiernych životoch záleží” pridávajú slovo IBA. Treba si tam však pridať slovo AJ. BLM neútočí na hodnoty iných etnických skupín, ale upozorňuje na konkrétny problém.”

Podľa logiky tohto argumentu by však nemal byť problém ani s heslom Na bielych životoch záleží. “Predsa ani tam nie je slovo “iba”, treba tam skôr pridať slovo “aj.” Heslo o bielych životoch taktiež neútočí na iné rasy.

Ďalším “argumentom” novinára portálu sport.aktuality.sk je, že černosi sú diskriminovaní:

“Ľudia s čiernou farbou pleti majú naozaj ťažší život a sú odsudzovaní len na základe tohto jedného faktu. Rasizmus z našej spoločnosti stále nevymizol, a preto sa na to upozorňuje a ľudia sa po celom svete pridávajú k tejto výzve.”

A pokračuje: “Lenže človek s bielou farbou pleti nemusí riešiť, že ho niekto odsudzuje pre to, že je biely. Záleží na všetkých životoch rovnako, lenže životy ľudí s čiernou a bielou farbou pokožky nie sú rovnaké. A BLM chce len to, aby rovnaké boli. Nežiada viac práv a nehovorí, že život čiernych je dôležitejší. WLM nemá žiadny takýto cieľ.”

Takéto tvrdenia však vôbec nie sú pravdivé a sú len výmyslom liberálnych ideológov, ktorí sa za každú cenu snažia z černochov urobiť obete.

Nikto netvrdí, že rasizmus v nejakej miere neexistuje, ale jedná sa len o jednotlivcov a týka sa všetkých rás. To znamená, že neexistuje len rasizmus voči černochom, ale aj rasizmus voči belochom, aziatom, atď.

Autor ďalej mylne píše, že hnutie BLM nežiada viac práv, ale chce len rovnosť a naopak WLM nemá takýto cieľ.

Stačí sa pozrieť na všetky možné incidenty najmä z USA, kde sa belosi na uliciach klaňajú černochom, bozkávajú im topánky, kde sa búraním sôch útočí iba na predstaviteľov belochov, kde profesorka pôvodom z Indie podporujúca BLM otvorene hovorí o tom, že na životoch belochov nezáleží, kde novinári píšu slovo černoch s veľkým začiatočným písmenom a slovo beloch s malým. Takéto incidenty sú pritom na Západe na dennom poriadku.

Autor článku následne dáva rôzne príklady, že „ak by začal horieť niekomu dom, tak by človek predsa hasil len horiaci dom a nie všetky domy.“

Znova však vychádza z mylnej predstavy, že černosi sú utláčaní a teda je potrebné riešiť len tento problém a preto len “Black lives matter”, zabúda však, že černosi sú v USA zároveň aj silne pozitívne diskriminovaní, čo je samo o sebe tiež rasistické a vnáša to napätie do spoločnosti. Černosi v USA sú zvýhodňovaní na úkor iných rás, keďže na rôzne univerzity, či do zamestnaní sú určené kvóty, na základe ktorých tam musí mať zastúpenie určité percento Afroameričanov.

Liberáli ale aj veľká časť černošskej populácie hlavne v USA si zvykli zo všetkých svojich nezdarov a neúspechov obviniť bieleho heterosexuálneho muža. Ten je v ich očiach zodpovedný, za všetko zlo v ich životoch.

Áno je pravdou, že černosi v USA sú celkovo chudobnejší, sú viac drogovo závislí, a štatisticky na počet príslušníkov ich etnika páchajú viac kriminality… ale obviniť z toho iba belochov je minimálne veľmi zjednodušené.

Samozrejme, nie všetci černosi prechovávajú k belochom nenávisť. Existuje mnoho šikovných černochov, ktorí sa vypracovali až na vrchné priečky spoločnosti. Nakoniec, najlepším príkladom, že farba kože nie je tým hlavným, čo človeka znevýhodňuje, je fakt, že prezidentom Spojených štátov sa stal a to hneď 2 – krát po sebe Barack Obama.

Liberálny neomarxistický mainstream sa tak chytá do vlastnej pasce, keď postupuje podľa starej schémy a pod zámienkou boja proti rasizmu chce zaviesť rasizmus, tentokrát však rasizmus proti bielym.

Skutoční rasisti sú však práve liberálni neomarxistickí mainstreamoví novinári, ktorí takýto dvojaký kilometer vytvárajú, čím rozoštvávajú spoločnosť a robia z ľudí bielej farby pleti akýchsi podľudí, zodpovedných za všetko zlo sveta.

Samuel Gdovin