„Je neprípustné, aby obsah, ktorý je súčasťou vysokoškolskej prípravy učiteľov, realizovala organizácia nižšej úrovne, ktorá navyše nepodlieha nezávislej akreditácii ako vysoké školy. Požiadavku na vlastnú výskumnú činnosť organizácia zriadená ministerstvom tiež nespĺňa a nebude spĺňať. Ak pripustíme vzdelávanie učiteľov bez väzby na vedecký výskum, vytvárame tak nebezpečný precedens, ktorý bude mať negatívny dopad na kvalitu vzdelávania v regionálnom školstve. Navyše profesori a docenti majú toto vzdelávanie garantovať z pozície vlastnej vysokej školy, nie cez paralelný pracovný pomer,“ objasňujú dekani. V predmetnom zákone je za poskytovateľa tohto štúdia okrem vysokej školy stanovené aj Metodicko-pedagogické centrum, čo je organizácia ministerstva školstva.
Dekani poukazujú tiež na fakt, že aj atestácie majú realizovať len vysoké školy. „Atestácia je štátne overenie profesijných kompetencií vymedzených profesijným štandardom a vedie k zaradeniu do vyššieho kariérového stupňa. Je neprípustné, aby atestačnou organizáciou bola organizácia nižšej úrovne ako vysoká škola a takáto organizácia nemá realizovať ani predatestačné vzdelávanie,“ vysvetľujú dekani. V zákone je totiž uvedené, že atestácie môže organizovať atestačná organizácia, ktorou je organizácia zriadená ministerstvom školstva.
Dekani taktiež zdôrazňujú, že Metodicko-pedagogické centrum by sa malo orientovať najmä na metodickú pomoc a na podporu učiteľom, nie na činnosti, ktoré primárne patria do portfólia vysokých škôl. Riešenie vidia napríklad v podobe organizovania seminárov k inovovanému obsahu vzdelávania a učebným materiálom či prípravy otvorených hodín na výmenu praktických skúsenosti medzi učiteľmi.
„Naše fakulty majú dlhoročné skúsenosti s výchovou budúcich učiteľov predovšetkým pre stredné školy. Okrem pregraduálneho vzdelávania sme vždy realizovali aj rôzne typy postgraduálneho vzdelávania, doplňujúce a rozširujúce štúdium. Aj v kontexte aktuálneho zákona sme pripravení prevziať na seba výhradnú zodpovednosť za doplňujúce a rozširujúce štúdium i za atestácie,“ dodávajú dekani. Zároveň očakávajú, že aj oprávnené náklady, ktoré sú spojené s profesijným rozvojom poskytovaným vysokou školou, budú súčasťou dotácie zo štátneho rozpočtu.
Pod otvorený list ministerke školstva Martine Lubyovej sa podpísali dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave Daniel Ševčovič, dekan Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Peter Fedor, dekan Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Gabriel Semanišin, dekanka Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Oľga Orosová a dekan Filozofickej fakulty UK v Bratislave Marián Zouhar.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch schválil parlament 2. apríla. Prezident ho vetoval s tým, že zákon nemá potrebnú kvalitu na to, aby sa stal funkčnou súčasťou vyváženého a stabilného právneho poriadku. Zákonodarcovia prelomili veto prezidenta 10. mája. Podľa ministerstva školstva sa zákonom mení kreditový systém či prístup k atestáciám.
Vychovávateľom sa tiež znížia úväzky o dve hodiny týždenne, posilní sa kariérové poradenstvo a zavedú sa opatrenia na ochranu učiteľov pred sociálno-patologickým správaním. Proti zákonu protestovali desiatky učiteľov. Od 29. apríla do 7. mája každý deň hodinu stáli pred parlamentom. Zákon totiž podľa nich okliešťuje kreditový systém, ďalšie vzdelávanie učiteľa a je dokonca v rozpore so zákonom o celoživotnom vzdelávaní. Diskriminované sú podľa nich napríklad učiteľky materských škôl, ktoré môžu získať maximálne trojpercentný príplatok.