Košice 6. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP)
V Košiciach odštartovala ďalšia etapa rekonštrukcie električkových tratí. Na tú predchádzajúcu si obyvatelia ešte dobre pamätajú. Realizovala ju firma Dúha registrovaná na Cypre, ktorá rekonštrukciu nezvládla a úseky v pochybnej kvalite odovzdávala s niekoľkomesačným omeškávaním. Napríklad rekonštrukciu na Kuzmányho ulici začala v auguste 2014, pôvodný termín dokončenia bol október 2014 a úsek nakoniec odovzdala až v júli 2015
Pôvodný zámer vybudovania integrovaného dopravného systému, ktorý by prepojil železničné stanice a záchytné parkoviská s električkovou dopravou sa zredukoval na rekonštrukcie existujúcich úsekov a nákup nových električiek, ktoré neponúkajú nič, kvôli čomu by ich ľudia vymenili za pohodlie auta. Od skončenia socializmu sa nevybudovala ani jedna nová električková trasa. Posledná trasa, ktorá bola daná do užívania, bol úsek na Alejovej ulici v roku 1989. Pritom práve nové úseky, záchytné parkoviská a moderné električky mali prispieť k tomu, aby MHD namiesto auta využívalo viac ľudí, tak ako je tomu v Prahe a v Bratislave.
Na rekonštrukciu koľají a nákup električiek je vyčlenených 250 miliónov eur (7,5 miliardy korún). Odborník na dopravu Ján Šarák pre Košický večer skonštatoval, že tie koľajnice budú asi pozlátené. Podľa magistrátu majú tieto peniaze pomôcť k tomu, aby sme v Košiciach mohli jazdiť bezpečne. Zrejme sme tu doteraz mali dopravu ohrozujúcu bezpečnosť ľudí, skonštatoval Šarák a ozrejmil, že peniaze z eurofondov sú určené na program Nová kultúra mestskej mobility. To znamená, že výsledkom má byť stav, aby ľudia mali dôvod nechávať svoje autá doma a cestovať verejnou dopravou.
„Niečo o tom viem, skôr než prišli európske peniaze do Košíc, som na pôde európskej komisie prezentoval náš projekt integrovaného dopravného systému. Vyjadrenie komisie že ide o veľmi pekný projekt nás hrialo na duši. Žiaľ pri súčasnom čerpaní týchto peňazí si verejnosť neuvedomuje, čo všetko sa za tieto peniaze dalo zrealizovať. A už vôbec sa nezamýšľajú, či sú peniaze využité optimálne. Je preto namieste urobiť odpočet, či sa urobilo to, čo sa plánovalo a či v Košiciach bude MHD porovnateľná s dopravou vo vyspelých mestách. A či to bude nová kultúra mestskej mobility, ktorá prispeje ku zlepšeniu života každého z nás“, povedal Šarák a pokračoval:
„To že sa Košice prvýkrát nachádzajú v rebríčku najupchatejších miest sveta, ma vôbec neprekvapuje. Práve tomu sme chceli predísť programom integrovaného systému dopravy, ktorý poslanci mestského zastupiteľstva schválili už v roku 2008. Na jeho realizáciu tečie obrovské množstvo peňazí, ktoré sa v roku 2020 zastaví, no nezdá sa, že by ambíciou mesta bolo budovanie integrovaného systému dopravy, čo vnímam ako nerešpektovanie uznesenia mestských poslancov z roku 2008. Mám pocit, že zatiaľ tu prevažuje viac míňanie peňazí, ako systémové riešenie dopravy. K takému tvrdeniu ma vedú aj aktivity mesta pri spolupráci s EEI, kde parkovanie malo byť pôvodne súčasťou integrovaného dopravného systému. Nevidieť ani budovanie záchytných parkovísk s prepojením na MHD.“
Podľa dopravného experta Pavla Titla mesto trate iba rekonštruuje a neponúka žiadne nové trate. Treba začať stavať nové električkové trate, záchytné parkoviská. Riešiť ozaj integrovanú mestskú hromadnú dopravu, povedal pre denník Korzár a pokračoval:
„Mrzí ma, že v tomto meste na mŕtvom bode uviazla koncepcia integrovaného dopravného systému. Pôvodne plánované prepojenie železničnej a električkovej dopravy na Staničnom námestí zo stavby IKD vypadlo. Terminál Sever pri Hypertescu je iba na papieri. Na území Košíc máme niekoľko vlakových zastávok, ktoré nemajú žiadne prepojenie s MHD.“
„Polovica mesta, teda 120-tisíc ľudí, nemá možnosť cestovať električkou. Po vynovených tratiach premávajú nové električky s menšou kapacitou, a v takých intervaloch, ako pred rekonštrukciou. Toto všetko sú faktory, ktoré potláčajú význam MHD a obyvatelia Košíc aj návštevníci mesta, ktorí sem prichádzajú do zamestnania, do škôl či za kultúrou, v drvivej väčšine využívajú individuálnu automobilovú dopravu.“
Dopravný expert Ján Šarák sa ešte vyjadril aj k novým električkám.
„Čo sa týka električiek, okrem prekonaného dizajnu, sú od cestujúcich výhrady aj ku komfortu. Cestovanie v nových električkách nepredstavuje oproti starým žiadne vylepšenie. Takouto úrovňou komfortu v električkách sa asi nedá očakávať, aby niekomu napadlo vymeniť ho za pohodlie v aute. U nespokojencov už bolo počuť, či po uplynutí 5 ročnej doby viazanosti, nebude možné predať tieto električky mimo územia EÚ a zo získaných peňazí potom kúpiť lepšie.“
Od vzniku Československa v roku 1918 mali Košice, Praha a Bratislava rovnaké električky. Dnes vďaka vedeniu mesta sa preťala spoločná 100 ročná história týchto miest v mestskej doprave a Košice sa s novými električkami priblížili k takým “metropolám” ako Debrecín či Temešvár.
Pre porovnanie Nová električka v Prahe:
Nová električka v Bratislave:
Nová električka, ktorú schválilo vedenie mesta Košice: