Môj profil 
Predplatné
Prevažujúca časť členov rady vlády vyjadrila názor, že otvorené otázky, ktoré zostali po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, sú natoľko závažné, že v rokovaniach je potrebné pokračovať. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ako predseda rady, sa stotožnil s ich odporúčaním a predložil návrh, aby v spolupráci so zainteresovanými zástupcami verejnej správy v rade vlády sa pokračovalo v rokovaniach o texte stratégie s cieľom odstrániť rozpory vzniknuté v rámci pripomienkového konania.
Rada vlády sa otázkou stratégie bude zapodievať na svojom zasadnutí v septembri.
Tri roky pripravovaná Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR vo finále stratila podporu niektorých ďalších skupín. V utorok (24.6.) vyhlásilo 13 členov zastupujúcich v rade občiansku spoločnosť, že za dokument nezahlasujú.
Občianska komora rady svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súčasná verzia 30-stranového dokumentu podľa nich nezodpovedá pôvodným cieľom a hlavnému zámeru, ktorým je navrhnúť konkrétne opatrenia na zlepšenie vymáhateľnosti a výkonu ľudských práv. Nespokojnosť občianskeho sektora vyhrotilo pondelňajšie (23.6.) rozporové konanie, v rámci ktorého sa mali prerokovať pripomienky k materiálu. K dokumentu bolo predložených celkom 332 pripomienok (vyhodnotenie medzirezortného pripomienkovania uvádza počet 319), z toho 163 zásadných. Z 22 zásadných pripomienok, ktoré predložili zástupcovia občianskeho sektora, nebola podľa nich prijatá ani jedna. Domnievajú sa, že rokovanie neprebehlo štandardným spôsobom.
Neschválenie stratégie a rekordné množstvo pripomienok poukazuje na skutočnosť, že občania SR sa nestotožňujú s jej obsahom.
Kontroverzný dokument
„Stratégia je kontroverzný dokument. Z dlhodobého pohľadu predstavuje spoločenský experiment, ktorý sa prispôsobuje neovereným, vedecky nepodloženým, riskantným trendom, ktoré sa síce vďaka silnej loby vo viacerých krajinách presadzujú, ale ktoré v budúcnosti môžu priniesť spoločnosti hlboký úpadok,” uviedol Pavol Kossey, predseda Fóra kresťanských inštitúcii. Jeho slová potvrdzujú aj mnohé námietky štátnych inštitúcii či mimovládnych organizácii.
Podľa Generálnej prokuratúry „materiál po obsahovej stránke nepredstavuje ucelenú stratégiu, ani koncepciu, analýzu, či rozbor. Obsahovo nenapĺňa osnovu danú názvami jednotlivých častí a nemá zrozumiteľný záver. Obsahuje množstvo nesúrodých, neusporiadaných, aj bezobsažných fráz“.
Podľa Úradu vlády „navrhovaný materiál sa nepokúsil prekonať zúžený pohľad na problematiku ochrany a podpory ľudských práv. Návrh stratégie by mal obsahovať neutrálne odporúčania systémového a koncepčného charakteru zahŕňajúce ochranu a podporu ľudských práv v celej svojej šírke, vrátane hospodárskych a sociálnych práv.“
Mimovládne organizácie stratégii vyčítali najmä skutočnosť, že stratégia chce chrániť práva len niektorých vybraných skupín – Stratégia predpokladá investovať značné financie napríklad do „nastolenia kultúry rodovo korektného jazyka,“ vo forme špecializovaných vzdelávacích programov, nového vládneho orgánu na ochranu práv LGBTI ľudí, či do akreditácie vysokoškolských študijných odborov orientovaných na problematiku ľudských práv a rodovej rovnosti, a to napriek tomu, že na Slovensku je vysoká miera nezamestnanosti a množstvo obyvateľov SR žije na hranici životného minima.Obsahu stratégie bolo tiež vyčítané, že neberie v úvahu ďalšie ľudské práva, ako napríklad právo na výhradu vo svedomí, či právo na informácie.
Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) stratégia nerieši vykorisťovanie, násilie, zneužívanie, či chudobu zdravotne ťažko postihnutých a seniorov.
Viac o jednotlivých pripomienkach voči stratégi si môžete prečítať tu.
.jpg)
