Môj profil 
Predplatné
„Sú niektoré systémové problémy, ale veľakrát problém závisí od indivídua. Stáva sa, že úradník v Sociálnej poisťovni či na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) povie: Vy chcete ďalší príspevok? Tak my vám zoberieme tie, čo máte. Alebo príde na vypočutie babička, ktorá potrebuje opatrovanie, lebo už má naozaj zdravotné problémy a zamestnanci ÚPSVaR ju vystavia pomaly krížovému výsluchu,“ priblížila pre TASR komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Tvrdí, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny upierajú možnosť získať podporu štátu osobám, ktoré sa starajú o svojich rodinných príslušníkov. „Na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKoZP) pozorujeme, že úrady na tieto osoby aplikujú ustanovenia zákona o rodine. Ide napríklad o opatrovateľský príspevok či príspevok na osobnú asistenciu. Tvrdia, že podľa zákona o rodine má rodič povinnosť sa starať o dieťa alebo dieťa o rodiča vo vysokom veku. Rovnako je to u manželov,“ hovorí. „Mali sme napríklad prípad muža, ktorému na starostlivosť o jeho otca ÚPSVaR neschválil opatrovateľský príspevok. No bol to mladý človek, mal svoju rodinu a keď sa mal starať 24 hodín denne o svojho rodiča, musel mať nejakým spôsobom zabezpečený príjem,“ vysvetľuje komisárka.
Rodič môže dostať príspevok na opatrovanie svojho dieťaťa, ak dieťa potrebuje nepretržitú starostlivosť. Človeku, ktorý v dôsledku svojho zdravotného postihnutia nemôže vykonávať niektoré činnosti, môže podľa zákona pomáhať aj osobný asistent, pričom človek s postihnutím stále žije relatívne nezávislý, samostatný život. Čo sa však týka rodičov ako osobných asistentov pre svoje deti, podľa zákona môžu túto prácu vykonávať a poberať na ňu príspevok maximálne štyri hodiny denne. Tento čas podľa Stavrovskej zaplnia úkony hygieny, obliekania, prípravy jedla. „Počas pandémie nového koronavírusu, keď nebol dostupný dostatok osobných asistentov, zmenili zákon, že rodičia môžu robiť osobných asistentov desať hodín denne,“ hovorí Stavrovská.
Úrady podľa nej často ani nepoučia ľudí o tom, na čo majú nárok. „Pani dostala príspevok na schodiskovú plošinu, ale nemohla ju vybudovať, pretože vlastníkom chodníka bol iný subjekt. Riešila to s ním a nestihla šesťmesačnú zákonnú lehotu na vybudovanie,“ rozpráva Stavrovská. „Z ÚPSVaR boli po roku a pol kontrolovať plnenie a nepovedali jej, nech už to ani nerieši, lebo tak či tak bude musieť príspevok vrátiť. Krátko po návšteve vlastník chodníka dal súhlas, plošinu vybudovali a vzápätí z ÚPSVaR prišla výzva na vrátenie skoro 12.000 eur. Keby jej úradníčky povedali, nech si rovno požiada o nový príspevok, situácia nemusela nastať,“ zhodnotila komisárka.
.jpg)
.jpeg)
