Štát pri záchrane kultúrnych pamiatok uprednostňuje ich obnovu pred reštaurovaním, tvrdí Davidson

Bratislava 29. júla 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Dlhodobým a závažným problémom je, že pri záchrane národných kultúrnych pamiatok (NKP) sa zo strany štátu, teda zo strany krajských pamiatkových úradov a Pamiatkového úradu SR (PÚ SR) v poslednom období uprednostňuje takzvaná obnova NKP a nie reštaurovanie NKP. Financovanie záchrany NKP je však vždy problémom číslo jedna. Pre agentúru SITA to uviedla predsedníčka Komory reštaurátorov Barbara Davidson

Ako ďalej priblížila, obnova NKP zahŕňa také zásahy do vzhľadu alebo do hmotnej podstaty pamiatok, ktoré nezachovávajú a nerešpektujú v dostatočnej miere materiálovú, technickú či výtvarnú štruktúru NKP. Jej výsledkom je preto napodobenina (falzifikácia) originálu, ktorá iba navodzuje dojem staroby a vytvára ilúziu o historickej hodnote. V konečnom dôsledku však znižuje pamiatkové hodnoty NKP. Davidson tiež upozornila, že takúto obnovu môže podľa súčasnej právnej úpravy vykonávať prakticky ktokoľvek, kto nadobudne 18 rokov, pretože mu na jej vykonávanie postačuje získať voľné živnosti z oblasti stavebníctva a priemyselnej výroby.

Cieľom reštaurovania je ošetriť pamiatku spôsobom, ktorý bude v čo najväčšej miere rešpektovať autenticitu, teda pôvodnosť pamiatky.

Predsedníčka Komory reštaurátorov uviedla, že v dôsledku uprednostňovania obnovy čoraz viac vidno zasahovať do NKP namiesto kvalifikovaných reštaurátorov rôzne stavebné firmy a ich robotníkov, ktoré pri týchto realizáciách postupujú rovnako, akoby uskutočňovali bežnú opravu stavby podľa Stavebného zákona. „Dokonca sa dlhodobo navodzuje u laickej verejnosti mylný dojem, že konzervovať a reštaurovať NKP môžu aj dlhodobo nezamestnaní, ktorí pritom nemajú absolútne žiadne vedomosti, zručnosti a ani skúsenosti z tejto oblasti,“ povedala Davidson.

Dodala tiež, že nikto sa už nezaoberá tým, čo je výsledkom týchto takzvaných obnov NKP a či po nich nedošlo k trvalému znehodnoteniu ich pamiatkových hodnôt. Inými slovami, či ešte stále spĺňajú kritériá NKP o ochrane pamiatkového fondu alebo naopak, už sú iba napodobeninou originálu. To znamená, že v dôsledku prostej stavebnej obnovy došlo k likvidácii pôvodných prvkov a častí NKP a k následnému vybudovaniu nových prvkov a častí NKP prostou stavebnou a remeselnou činnosťou v takom rozsahu, že ich už podľa Stavebného zákona možno považovať iba za dnešnú stavbu.

Na medzinárodnej úrovni sa dlhodobo a logicky presadzuje „konzervátorsko-reštaurátorský“ prístup ku kultúrnemu dedičstvu. Jeho cieľom je ošetriť pamiatku spôsobom, ktorý bude v čo najväčšej miere rešpektovať autenticitu pamiatky. „Jeho cieľom nie je zlepšiť stavebno-technický stav pamiatky za každú cenu, teda aj za cenu, že sa nezachová autentickosť (pôvodnosť) pamiatky a vznikne napodobenina (falzifikácia),“ dodala predsedníčka Komory reštaurátorov.

Na záver vysvetlila, že konzervovanie a reštaurovanie NKP v Slovenskej republike vykonávajú reštaurátori, pretože konzervovanie je na Slovensku súčasťou povolania „reštaurátor“. „Podotýkame, že uprednostňovanie tohto konzervátorsko-reštaurátorskeho prístupu je zreteľné vo všetkých medzinárodných zmluvách, dohovoroch a deklaráciách (napríklad Benátska charta 1964). Len na Slovensku sa od neho postupne odkláňame,“ doplnila Davidson.

Podľa Revízie výdavkov na kultúru je na Slovensku v narušenom či dezolátnom stave 25 percent kultúrnych pamiatok. Na margo dát PÚ SR, ktoré hovoria o tom, že približne 75 percent nehnuteľných NKP na Slovensku je v dobrom alebo vyhovujúcom stave, uviedli vládni analytici, že sú pravdepodobne príliš pozitívne. Upozorňujú, že PÚ SR nedisponuje databázou, v ktorej by boli pravidelne aktualizované všetky zmeny stavebno-technického stavu. Hovorca Ministerstva kultúry SR (MK SR) Matúš Bystriansky uviedol, že na obnovu NKP vyčleňuje rezort kultúry každý rok 12 miliónov eur. MK SR sa prioritne zameriava na pamiatky v kritickom stavebno-technickom stave.