Cieľom útoku sa stali dva mosty na hranice Sýrie a Iraku, ktoré majú dôležitý strategický význam pre sýrskych Kurdov, tí odtiaľ získavajú pomoc od irackých Kurdov. Turecké lietadlá takisto zaútočili na kontrolný bod na ceste, ktorý kontrolovali Kurdi z proamerickej SDF.

Dňa 5. 10. 2019 Erdogan vystúpil s vyhlásením, v ktorom hrozil začiatkom vojenskej operácie na severe Sýrie v najbližších dňoch. “Je možné, že dnes, alebo zajtra príjmeme riešenie, ktoré povedie k tureckým bojovým operáciam na zemi i vo vzduchu” doslovne uviedol Erdogan.

Kritikov Trumpa v USA takisto otvorene dráždi Erdoganove vyhlásenie, podľa ktorého sa už Američania začali sťahovať z oblastí, na ktoré sa rozhodli Turci útočiť. Kurdi z SDF sa tak na vlastnej koži môžu presvedčiť, že Američania nemajú priateľov a len záujmy a spoliehať sa na americkú podporu a česť má svoje úskalia (spozornieť by mali aj poľskí a albánski politici, ktorí sa priveľmi spoliehajú na USA). Pre kritikov Trumpa je odchod Američanov zo Sýrie (Američania sa v Sýrii nachádzajú v rozpore s medzinárodným právom) ekvivalentom sovietskeho odchodu z Afganistanu.

Americký expert Mike Rubin v National Interest publikoval analýzu, kde uviedol, že operácia Turkov v Sýrii môže byť pre Turkov značne riskantná. Američania majú dostatok skúsenosti s tým, ako konflikt začať a primálo skúsenosti ako nakoniec z tohto konfliktu vycúvať. Erdogan môže takisto vstúpiť do konfliktu, v počiatočnej fáze môže víťaziť, no v konečnom dôsledku nakoniec môže celý konflikt trpko oľutovať a prehrať. Pre Erdogana so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré sa môžu premietnuť do jeho politického pádu.

Rubin tvrdí, že turecký prezident môže argumentovať o hrozbe terorizmu v severnej Sýrii, no musí ešte dokázať, že skutočne tento kurdský terorizmus existuje. Tu treba Rubina opraviť, Erdogan nemusí dokazovať nič, rovnako ako nedokazovali nič Američania, ktorí sa rozhodli zaútočiť na Irak, Sýriu či Afganistan. Namiesto dokazovania stačí použiť média presne podľa amerického vzoru, pričom 1000x opakovaná lož sa nakoniec aj tak v očiach zombifikovaných čitateľov mainstreamu stane pravdou.

Erdogan je presvedčený, že potrebuje posilniť svoju autoritu. To že stratil kontrolu nad Istanbulom ho dráždi, rozhodné víťazstvo proti Kurdom by mu mohlo vrátiť stratenú popularitu. Erdogan pozorne sledoval kurdské aktivity na severe Sýrie a je presvedčený, že bez pomoci Američanov sa Kurdi dostanú do veľkých problémov. Počas bojovej fázy riešenia konfliktu na severe Sýrie Kurdi bez americkej podpory nedokázali úspešne plniť vytýčené strategické ciele a mali množstvo problémov. Takisto v oblasti za Eufratom Kurdi čelia čoraz silnejším útokom zo strany sýrskych Arabov, zlomiť Arabov im pomáhalo americké letectvo.

Pokiaľ sa Erdogan spolieha na nízku bojovú úroveň kurdských ozbrojencov, nemal by zabúdať na skutočnosť, že Kurdi sú pritisnutí k múru. Ak ich Američania v Sýrii opustia, budú bojovať ako potkan zahnaný do kúta o svoje prežitie. Podľa niektorých analytikov je však Erdogan prefíkaným lišiakom, takže určite ponechá Kurdom možnosť úteku, kurdskí utečenci, ktorí sú v arabskom svete nenávidení však určite nebudú mať v prípadnom exile na Blízkom východe “na ružiach ustlané”

Pripomíname, že v prípade odchodu Američanov by smutný osud očakával najmä Kurdov z proamerických SDF. Kurdi z YPG sa nikdy neviazali iba na američanov ako proamerickí Kurdi a komunikovali a komunikujú aj s Moskvou, Teheránom či Damaskom. Kurdi z YPG sú však neprijateľní pre Turkov, pretože tí tvrdia, že YPG je prepojená s Kurdskou stranou pracujúcich, ktorá podniká teroristické útoky na území Turecka.

Okrem Američanov sa Kurdi z proamerických SDF spoliehajú aj na pomoc Saudskej Arábie a Izraela. Izrael a Američania dúfali, že sa im vytvorením Kurdistanu podarí vraziť klin medzi arabské obyvateľstvo na Blízkom východe a Kurdi tak odbremenia Izrael pred arabským tlakom a tlakom Iránu, ktorý podporuje väčšinu šiítskych zoskupení na Blízkom východe. (Šiíti, najmä libanonský Hizballáh majú s Izraelom množstvo nevybavených účtov).

Podľa Mike Rubina však môže nakoniec pokojne vojenská kampaň Erdogana vyústiť do podobného konca ako vyústili sovietska vojenská kampaň v Afganistane či americká vojenská kampaň vo Vietname. Platí totiž, že je ľahké nastúpiť do vlaku, no takmer nemožné z neho za jazdy vystúpiť.

Podľa viacerých ruských analytikov takisto vojenský útok Turkov v Sýrii nemusí byť práve najšťastnejším tureckým riešením. Trumpa už kritizujú v USA jeho politickí odporcovia, ktorí sa obávajú, že Erdogan zničí, alebo aspoň výrazne oslabí SDF – americkú zástupnú armádu na Blízkom východe. Američania rozmiestnení v blízkosti strategických bodov kurdskej obrany bránili tureckým útokom, pretože Turci nechceli Američanov ohroziť. Ak sa Američania stiahnu, Kurdi sa stávajú terčmi.

Ak je možné veriť informáciam z The New York Times, tak Trump a Erdogan spolu hovorili o možnom tureckom útoku už v nedeľu 5. 10. 2019. Podľa informácii z New York Times už Američania prisľúbili stiahnuť svoje jednotky, Politico už uviedlo komentár o tom, že “americké jednotky, ktoré porazili Islamský štát už opúšťajú svoje pozície v blízkosti tureckých hraníc a sťahujú sa z území kontrolovaných Kurdami (je však otázne, či má význam veriť Američanom). The Guardian však označili riešenie Trumpa stiahnuť americké jednotky z Kurdami okupovaných oblastí v Sýrii za veľkú geopolitickú chybu, takže nejaký vážnejší pohyb v severnej Sýrii určite existuje.

Rusi takisto tvrdia, že Turci majú záujem do Idlibu a oblastí pod kurdskou kontrolou previesť 2 milióny sýrskych utečencov, ktorí sa nachádzajú na tureckom území. Tieto snahy Turkov označujú za násilnú asimiláciu, ak by Turci vojensky kryli návrat utečencov do oblastí, z ktorých ich Kurdi s americkou pomocou od začiatku sýrskeho konfliktu vyhnali, znamenalo by to pre Kurdov problém.

Ruský expert Alexej Chlebnikov upriamuje pozornosť na vážne napätie medzi kurdskými frakciami, proamerickými SDF, ktorí sa spoliehali len na Američanov a realistickými YPG, ktorí udržiavajú kontakty s Moskvou, Damaskom i Teheránom. SDF sú osamotené a v prípade úplného stiahnutia Američanov ich čaká smutný osud, YPG sa môžu spoľahnúť na širokú mieru autonómie v obnovenej Sýrii, ktorú im bude garantovať Rusko i Irán, Bašár Asad už dávnejšie uviedol, že s kurdským národnoemancipačným hnutím nemá vážnejší problém, samozrejme za predpokladu, že Kurdi nebudú chcieť odtrhnúť oblasti Sýrie.

Rastie tak význam YPG a voči YPG, s podporou Ruska a Iránu, nebudú Turci zasahovať. Najmä keď Rusi a Iránci budú držať YPG na uzde a garantovať aj tureckú bezpečnosť pred útokmi prípadných kurdských teroristov. Moskva a Teherán úspešne oslabili vplyv Washingtonu v oblasti Blízkeho východu. Americké plány s farebnými revolúciami na Blízkom východe a preformátovaním štátnych hraníc existujúcich štátov sa vďaka vstupu Ruska do sýrskeho konfliktu nepodarili.

Video