Presne o sto rokov neskôr, 8. júna 2018, pri pomníku padlým vojakom predstavitelia štátnych orgánov Srbska a Slovenska, občianskych organizácií, príslušníci slovenskej a srbskej armády, ako aj vojnoví veteráni a potomkovia popravených vojakov uctili si pamiatku popravených Slovákov a srbských civilistov, ktorí tiež zahynuli v období prvej svetovej vojny. Práve 8. júna 1918 44 slovenských vojakov odsúdili na smrť. Bola to najväčšia vzbura v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny…

Nepokoje vypukli už 2. júna 1918 večer. Po vydaní žoldu sa vojaci vracali z mesta do ubytovní. Vojak Martin Riljak sa pod vplyvom alkoholu dostal do stretu s dozorkonajúcim poddôstojníkom Antonom Bednárom. Riljaka zastali ostatní vojaci, ktorí Bednára zbili. Množstvo ďalších, reagovalo na dianie živelnou vzburou tak, že so zbraňou v ruke vyšlo medzi pár hodín pred polnocou z kasární a protestovali proti nasadeniu jednotky na fronte. Nechceli bojovať na východnom fronte.

Ráno 3. júna 1918 slovenskí vojaci Trenčianskeho 71. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády (tzv. drotársky regiment) sa v srbskom Kragujevaci vzbúrili proti svojmu veleniu. Po potlačení vzbury bolo 44 slovenských vojakov 8. júna odsúdených na smrť…

Súdne konanie sa podľa noriem stanného práva začalo už 6. júna 1918. Všetci obžalovaný boli obvinený z toho, „ že sa v noci 3. júna 1918 v Kargujevaci pri svojom náhradnom prápore zúčastnili so spoločným zlým úmyslom na výtržnostiach spáchaných v zhluknutí niekoľko sto ozbrojených osôb mužstva za účelom vzoprenia sa proti služobným poriadkom, proti svojim predstaveným a proti ďalšiemu vedeniu vojny.“

V skorých ranných hodinách 8. júna 1918 predviedli všetkých obvinených do súdnej siene v budove Oblastného veliteľstva. Po prečítaní obžaloby bol vyhlásený rozsudok, v rámci ktorého boli za „zločiny podľa § 167 Vojenského trestného zákona a poriadku trestného práva odsúdení na trest smrti zastrelením 44 príslušníci slovenského regimentu“.

Rozsudok podpísal plukovník von Nagy. Ďalších šestnásť vojakov odsúdil súd na vysoké tresty odňatia slobody. Odsúdencov viedli na popravisko v Stanovljanskom poli v šumadijských horách 9. júna 1918. Cestu pomalého štvorstupu sledovalo z prinútenia 5 tisíc vojakov. Na mieste popravy rozdelili odsúdencov do dvoch, 22 členných skupín. Zaviazali im oči a postrieľali. Telá boli pochované ešte v ten deň, do dvoch hrobov v Kragujevci.

V roku 1928 bol na podnet srbského generála Terzebašica na mieste posledného odpočinku slovenských vojakov odhalený pamätník. 31. mája 1958 bol pamätník obetiam Karagujevackej vzbury postavený aj na dvore bývalých kasární 71. pešieho pluku v Trenčíne.

Pred vchodom na slovenský cintorín, ktorému dominuje pamätník padlým vojakom, sa na Stanovljanskom poli 8. júna 2018 uskutočnila pietna slávnosť. O hrôzach vojny, tragických udalostiach a obetiach hovorili predstavitelia Srbska a Slovenska: slovenská veľvyslankyňa  v Srbsku Dagmar Repčeková, ministerka vo vláde Srbskej republiky bez kresla, poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Đukićová Dejanovićová, primátori družobných miest – srbského Kragujevacu a slovenského Trenčínu – Miroslav Petrašinović a Richard Rybníček.

Obrovský emocionálny náboj mal prihovor starostu slovenskej obce Krpeľany /okres Martin/ Mgr. Jaroslava Kráľa, pravnuka popraveného slovenského vojaka Ondreja Kissu. Srbský vojenský farár predniesol kázeň a potom si všetci prítomní spoločnou modlitbou si pripomenuli obete vojny, pričom časť modlitby srbský farár predniesol v slovenčine.

Následne delegácie Ministerstva obrany a Vojska Srbska, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Národného zhromaždenia Srbska a Národnej rady Slovenskej republiky, Matice slovenskej v Srbsku, vojenskí veteráni, zástupcovia občianskych organizácií a predstavitelia verejnosti si uctili pamiatku tragicky zosnulých vojakov a položili vence a kvety pri pamätníku popraveným slovenským vojakom.

Predstavitelia Únie vojenských veteránov zo Slovenska priniesli balíky zeme z každej slovenskej obce, z ktorej pochádzali popravení pred storočím slovenskí vojaci a položili kusy rodnej slovenskej zeme k pomníku popraveným vojakom. Následne boli prečítané mená všetkých 44 obetí, ktorých takýmto spôsobom zabila prvá svetová vojna.

Slovenskí predstavitelia vo svojich príhovoroch zdôraznili príkladnú starostlivosť srbských orgánov a bežných obyvateľov o slovenský cintorín a pamätník padlým vojakom. Slovenskí a srbskí rečníci vysoko vyzdvihli priateľstvo a tradične nadštandardne dobré vzťahy medzi Slovenskom a Srbskom.

Potom predstavitelia srbskej a slovenskej delegácie položili vence aj pri pamätníku žiakom a profesorom kragujevského gymnázia tiež popraveným zastrelením už v období druhej svetovej vojny – 21. októbra 1941. Za hudobného sprievodu našej slovenskej dychovky hymny Slovenska a Srbska zaspieval dievčenský zbor gymnázia v Kragujevci.

Po skončení spomienkovej akcie predseda Zhromaždenia obce Kragujevac Miroslav Petrašinović a primátor Trenčína Richard Rybníček v priestoroch kragujevacskej radnici podpísali novú zmluvu o spolupráci Kragujevca a Trenčína. K prítomných prihovorila aj slovenská veľvyslankyňa v Srbsku Dagmar Repčeková. Následne pred budovou Národného múzea otvorili Slovenský deň v Kragujevci.

Na týchto spomienkových akciách sa zúčastnila aj skupina slovenských motorkárov – štyria z Nitry a jeden zo Seredi. Prišli na pozvanie jedného z usporiadateľov týchto podujatí,  prvého predsedu obnovenej Matice slovenskej v Srbsku Michala Speváka. O účastí slovenských motorkárov na týchto akciách pre Hlavné správy porozprával nitriansky motorkár Milan Benc, ktorý pre náš portál urobil aj fotografické zábery z akcií v Srbsku.

„Do Srbska sme prišli 7. júna, prenocovali sme v Novom Sade a hneď ráno sme vyrazili do Kragujevacu. Prišli sme tam o 10. hodine, presne na otvorenie spomienkového podujatia. Zúčastnili sme na stretnutí všetkých účastníkov, navštívili sme výstavu v Národnej galérie, zúčastnili sme sa na spomienkovej akcii na vojenskom cintoríne pri pomníku slovenským vojakom. Mali sme veľmi dojímavé rozhovory so slovenskými vojenskými veteránmi, ktorí v počte asi 20 prišli do Kragujevacu. Jediným mínusom, na ktorý poukázali aj mnohí účastníci týchto akcií, bolo to, že sa na nich nezúčastnili viacerí oficiálni predstavitelia zo Slovenska. Predsa bolo to sté výročie popravy slovenských vojakov a na túto významnú  spomienkovú akciu by mohli prísť aspoň niektorí vysokí predstavitelia Slovenskej republiky. Slovenskí motorkári precestovali niekoľko stoviek kilometrov a na týchto podujatiach boli prítomní,“ podčiarkol v závere nitriansky motorkár Milan Benc.

Eugen Rusnák