Srbsko de facto uznalo Kosovo

Bratislava 28. februára 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Schválenie dohody lídrami predstavuje významný prelom v zablokovaných vzťahoch ich krajín, píše Tadhg Pidgeon pre The European Conservative

Srbský prezident schválil navrhovanú dohodu EÚ, ktorá de facto predstavuje srbské uznanie Kosova. Hoci Srbsko ani Kosovo dohodu nepodpísali, jej schválenie predstavuje veľký prelom v zablokovaných vzťahoch oboch krajín.

Srbský prezident Vučić a kosovský premiér Kurti sa v pondelok 27. februára stretli s vysokým predstaviteľom EÚ Josepom Borrellom, aby preskúmali návrhy EÚ na normalizáciu vzťahov medzi oboma krajinami. Obe krajiny sa usilujú o vstup do EÚ, ale blok požaduje, aby pred vstupom zakopali vojnovú sekeru.

Väčšinovo albánske Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008. Srbsko však túto krajinu považuje za odštiepeneckú provinciu. Odmietnutie Srbska uznať Kosovo podnietilo ostatné krajiny, aby urobili to isté, a bráni Kosovu vstúpiť do mnohých medzinárodných organizácií.

Za posledné dva mesiace sa napätie medzi krajinami na mieste zvýšilo, najmä v súvislosti so vzájomným odmietaním uznať autoritu právnych dokumentov druhej strany a postavením etnickej srbskej menšiny v Kosove. Posledná kríza, počas ktorej kosovskí Srbi zablokovali hraničné priechody a srbská armáda bola uvedená do stavu plnej pohotovosti, sa zmiernila až v januári. Bola to reakcia na plány kosovskej vlády prinútiť miestnych Srbov vyradiť srbské poznávacie značky. Srbsko vtedy otvorene hovorilo o zvyšovaní napätia v regióne EÚ.

Zdá sa však, že túžba oboch krajín po členstve v EÚ môže byť väčšia ako ich vzájomná nevraživosť. Vo včerajšom prejave Borrell uviedol, že je “veľmi pozitívne”, že obaja lídri sa zhodli na tom, že “v prípade návrhu Európskej únie nie sú potrebné žiadne ďalšie diskusie”.

Srbsko je pod veľkým tlakom EÚ a USA v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Srbsko odmietlo zaviesť sankcie, čím sa dostalo pod tak veľký tlak, ktorý zjavne nie je v silách krajiny ustáť. Výsledkom tohto tlaku je aj súčasná dohoda. Srbsko tiež oznámilo, že zavedeniu sankcií odoláva, ale že nakoniec ich zavedie, pričom Vučić si vyhradil, aby okamih, keď to bude nevyhnutné, určil sám.

Cieľom predmetnej dohody je odstrániť príčiny poslednej krízy, keďže obe krajiny majú teraz “vzájomne uznávať svoje príslušné dokumenty a štátne symboly vrátane pasov, diplomov, poznávacích značiek a colných pečiatok”, čo vlastne v praxi znamená uznanie Kosova.

Dohoda sa tiež točí okolo silného quid-pro-quo medzi krajinami. Hoci sa v nej neuvádza, že Srbsko formálne uznáva Kosovo, stanovuje sa v nej, že “Srbsko nebude namietať proti členstvu Kosova v žiadnej medzinárodnej organizácii”. Na oplátku má Kosovo “zabezpečiť primeranú úroveň samosprávy srbskej komunity v Kosove a schopnosti … vrátane možnosti finančnej podpory zo strany Srbska”. Kosovo má tiež “formalizovať štatút srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove a poskytnúť silnú úroveň ochrany srbským náboženským a kultúrnym pamiatkam”.

Hoci sa obe strany nedohodli na spôsobe realizácie dohody, Borrell je presvedčený, že Srbsko, Kosovo a EÚ ju zrealizujú. “Som si istý, že … pred ďalším zasadnutím Európskej rady – do polovice marca, do konca marca – by sme mohli úplne dokončiť prácu [ktorá sa tu začala].”