Zákon vyžaduje, aby občania EÚ žili v Srbsku minimálne desať rokov pred kúpou pôdy, ktorej rozloha je ale obmedzená na dva hektáre. Pred zakúpením by mali hospodáriť s pôdou ako nájomca najmenej tri roky a predávajúci ju musí najprv poskytnúť štátu. Pravidlá zakazujú predaj pozemkov v blízkosti vojenských zariadení a národných parkov. Zahraničné spoločnosti si môžu kúpiť pozemky prostredníctvom miestnych dcérskych spoločností.
Ide o opatrenie aj kvôli prípadu z roku 2014, keď obyvatelia srbskej dediny Kula podali formálnu sťažnosť proti spoločnosti Al Rawafed Agriculture zo Spojených arabských emirátov, ktorá sa snažila získať pozemky.
Srbsko je jedinou krajinou, ktorá začala liberalizovať trh s poľnohospodárskou pôdou a povoľovať predaj cudzincom pred vstupom do Európskej únie. Obmedzenia, za ktoré poslanci v parlamente hlasovali v pomere 131:13, prichádzajú len pár dní predtým, ako Srbsko 1. septembra otvorí trh v rámci Dohody o stabilizácii a pridružení (SAA) podpísanej s EÚ v roku 2013. Podľa prezidenta Aleksandara Vučića by malo Srbsko vstúpiť do EÚ v roku 2020.
“Bez obmedzení by sme boli jedinou krajinou, ktorá by otvorila predaj pozemkov pred tým, ako sa stane členom EÚ,” uviedol srbský minister poľnohospodárstva Branislav Nedimović pre Bloomberg, ktorý naháňal čas, aby zákon bol prijatý ešte pred 1. septembrom. Dodal, že je v “národnom záujme” udržiavať poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve, vychádzajúc z opatrenia iných krajín, ktoré už sú členmi EÚ alebo sa chcú nimi stať.
Po vstupe do EÚ však nie všetky krajiny začali umožňovať predaj pôdy cudzincom, viaceré si presadili prechodné obdobie niekoľkých rokov. Napríklad Chorvátsku sa podarilo vyrokovať 7-ročné obdobie odkladu a Poľsku 12 rokov.