Spomalenie Číny je nebezpečenstvom pre všetkých

Spomalenie Číny je spoločné nešťastie, ako pre rozvojové, ako aj pre vyspelé štáty. Keďže Čína prispela v posledných desaťročiach viac než tretinou nárastu svetového HDP, povedal Sputniku zamestnanec Ústavu medzinárodnej obchodno ekonomickej spolupráce ČĽR Mei Xinyu.

“Spomalenie čínskej ekonomiky je nebezpečné nielen pre rozvojové, ale aj pre vyspelé štáty. Pre celý svet. Pretože prínos Číny do svetového ekonomického rastu predstavoval za posledných asi 20 rokov 30-40%. K spomaleniu čínskej ekonomiky negatívne prispieva aj obchodná vojna s USA. Negatívne to ovplyvňuje aj americkú ekonomiku. V poslednom štvrťroku napríklad americké trhy cenných papierov vykázali podstatný pokles. Čína a USA v 21. storočí zaisťovali vyše 50% svetového ekonomického rozvoja. A preto, ak vzniknú problémy v ekonomike Číny a USA, má to výrazný vplyv na celý ostatný svet. Čína navyše zabezpečovala značné tempo rastu importu. Priemerné ročné tempo nárastu svetového importu bolo dvakrát nižšie ako nárast čínskeho importu. Početné rozvojové krajiny spoliehali vo svojom rozvoji na ,čínsku lokomotívu’, vyvážali do Číny svoj spotrebný tovar a tiež služby. Tvorilo to základ ich ekonomického rastu. Napríklad v turistickom ruchu: ročný počet turistov z Číny dosiahol sto miliónov ľudí, ktorí v zahraničí minuli asi sto miliárd dolárov. Predtým bola situácia opačná, avšak v poslednej dobe sa z Číny stal pohon celosvetového rozvoja turistického ruchu. Z tohto hľadiska sa dá s istotou tvrdiť, že spomalenie čínskej ekonomiky značne ovplyvní celý ostatný svet,” domnieva sa ekonóm.

Ekonomický rast v krajinách juhovýchodnej Ázie tiež spomalil v treťom štvrťroku, prakticky synchrónne s čínskym. HDP Singapuru sa zvýšilo o 2,2% namiesto 4,1% v predchádzajúcom štvrťroku, v Thajsku o 3,3% namiesto 4,6%, v Malajzii 4,4% namiesto 6% pred rokom. Thajský export, ktorý tvorí 60% rastu štátneho HDP, klesol v treťom štvrťroku o 0,1%. Je to podstatný pokles vzhľadom na to, že v predchádzajúcom štvrťroku vyrástol o 4,6%.

Donedávna bola Čína pólom nielen politickej atraktivity, ale aj ekonomickej sily. Hlavná investičná aktivita, ktorá podporovala rast ekonomík ostatných ázijských krajín, pramenila z Číny. Čína bola tiež hlavným odbytiskom produkcie susedných krajín. Export vysoko technologickej produkcie, vrátane elektronických komponentov z Japonska a Južnej Kórey, tiež klesá kvôli zníženiu výrobnej aktivity v Číne a kvôli pádu spotrebiteľského dopytu. V roku 2018 klesol v Číne dopyt po chytrých telefónoch o 12%.

Avšak nemáme očakávať zmenu pomeru síl v regióne kvôli spomaleniu čínskej ekonomiky, je presvedčený Mei Xinyu. Jednoducho preto, že nie je nikto, kto by nehľadiac na dočasné ťažkosti mohol nahradiť Čínu.

“Na svete sú dnes len dve ekonomiky prevyšujúce 10 biliónov dolárov, Čína a USA. Ostatné krajiny sa k nim ani nepribližujú. Americký trh cenných papierov klesol vo štvrtom štvrťroku o 20%, podobný trend je v roku 2018 príznačný pre rovnaký trh ČĽR. Situácia na americkom trhu cenných papierov sa nepochybne prejaví na reálnej ekonomike. Problémy má samozrejme Čína a tiež USA, avšak ekonomiky ostatných krajín sú voči podobným šokom ešte zraniteľnejšie. Veľmi slabý nárast má napríklad japonská ekonomika, výška jej HDP činí iba tretinu čínskeho. Indický HDP predstavoval v roku 2000 tiež tretinu čínskeho, ale dnes činí len pätinu. Ďalšie štáty vôbec nedokážu hrať úlohu lokomotívy rastu celej ázijské ekonomiky,” myslí si expert.

Čína ale nedovolí svojej ekonomike príliš veľké spomalenie. Minulý týždeň zástupcovia čínskej Centrálnej banky, ministerstva financií a Štátneho výboru pre rozvoj a reformy sľúbili aktívne stimulačné opatrenia. Ide o znížení daní, úľavy pre finančné štruktúry, napríklad zmena výšky povinných rezerv.