Sobotňajší teroristický útok na prehliadku iránskych Revolučných gárd v Ahwaz si vyžiadal životy bezmála troch desiatok ľudí, väčšinou prizerajúcich sa civilistov, ďalších asi 60 ľudí bolo zranených. Štyria útočníci pálili práve po nich a snažili sa zasiahnuť aj dôstojníkov na tribúne. Dvaja z teroristov vraj boli zabití a dvoch sa bezpečnostným zložkám podarilo zajať.

“K útoku sa ako prvý prihlásil Daeš, ale ten sa už automaticky hlási takmer ku všetkým násilnostiam, ktoré sa vo svete odohrajú za výkrikov “Alláhu Akbar!”, A tak sa predsa len oveľa pravdepodobnejšie javí “prihláška” číslo dva, ktorú zverejnilo Hnutie arabského boja za oslobodenie Ahwaz, hoci ich text tvrdí, že cieľom sa mal stať aj iránsky prezident Hasan Rohan, ktorý ale v Ahwaz vôbec nebol,” uviedla vo svojom komentári Tereza Spencerová.

Táto separatistická skupina sa podľa nej usiluje o odtrhnutie juhozápadného Iránu a vyhlásenie nezávislého arabského štátu. “Aj preto Teherán obratom ruky ukázal na Saudskú Arábiu a predvolal si aj šéfa diplomatickej misie Spojených arabských emirátov, lebo v Abú Dabí útok pochválili. “Presúvanie boja hlboko na iránske územie je možnosť, ktorá bola verejne proklamovaná, a ktorá bude v nadchádzajúcom období len silnieť,” konštatoval poradca emirátskej vlády. Pripomenul tak saudský postup z minulého leta, kedy Rijád oznámil “presun bojov do Iránu”, načo okamžite nasledoval teroristický útok na budovu parlamentu v Teheráne.”

“Možno teda predpokladať, že po neúspešných pokusoch zmanipulovať sociálne nepokoje z prelomu roku prechádza koalícia nepriateľov Iránu do novej, komplexnej a koordinovanej fázy. Jednou z hlavných jej zložiek sú americké sankcie, ktoré majú iránsku ekonomiku vyčerpať a prinajmenšom z Trumpovho pohľadu donútiť Teherán k podpisu novej jadrovej a zbrojnej zmluvy, ktorá by bola “lepšia” ako tá obamovská.” Posledné týždne podľa Spencerovej naozaj ukazujú, že predaj ropy, hlavnej exportnej komodity Iránu, citeľne klesá.

“Sankcie proti Bagdadu kedysi viedli k smrti asi milióna Iračanov, väčšinou detí, a Bushova vojna následne najmenej zo štyroch miliónov Iračanov urobila utečencov. Malá nápoveda, kam terajší trend smeruje. Európska únia, neschopná zaujať rozhodné stanovisko, nieto sa Washingtonu otvorene vzoprieť, síce jadrovú dohodu s Teheránom formálne vzájomne dodržiava, ale európske firmy z Iránu kvôli americkým sankciám hromadne utekajú.”

K ekonomickému “škrteniu” je podľa všetkého potrebné pripočítať teroristické útoky, na ktorých v rôznej miere spolupracujú hlavní protagonisti protiíránského tábora, teda USA, Izrael, Saudi a Západom podporovaní iránski exiloví teroristi z hnutia Ľudových mudžahedínov. “A teroristické útoky treba pripísať, pretože to všetko tu už bolo: ako spomínal niekdajší šéf Mossadu Tamir Pardo, Izrael celé roky zabíjal iránskych jadrových vedcov, vyhodil do vzduchu raketovú základňu Revolučných gárd alebo poškodil centrifúgy v jadrovom zariadení v Natanze. Pardov predchodca vo funkcii Meir Dagan sa pre zmenu chválil, ako Izrael financoval a cvičil sunnitských teroristov z Džundalláhu, ktorí tiež útočili a zabíjali v Iráne. A súčasne Izrael spolupracoval s Ľudovými modžahedínmi, ktorí aj s výcvikom od CIA spáchali v Iráne množstvo teroristických útokov. Ak pridáme do tejto skupiny ešte bohatých Saudov, ktorí beztrestne bombardujú Jemen, vzniká útočná koalícia bez väčších škrupulí.”

“A fakt, že nič nové nevymyslí, možno oprieť napríklad o to, že na čelý Izraela je stále ten istý Benjamin Netanjahu, pre ktorého je zničenie Iránu snáď “životným poslaním”, a jednu z hlavných funkcií v Bielom dome zastáva ten istý John Bolton, ktorý za Busha zastupoval USA v OSN. Novinkou je snáď len zriadenie “akčnej skupiny”, ktorá má koordinovať snahy o “zmenu iránskeho správania”. A teraz aj Trumpov blízky spolupracovník Rudy Giuliani takmer súčasne s teroristickým útokom v Ahwaz vystúpil na Manhattane na zhromaždení Ľudových modžahedínov. Počas dvadsiatich minút (a výmenou za 50-tisíc, ale pravdepodobne ešte viac dolárov) vyhlásil, že ekonomické sankcie proti Iránu povedú ku utrpeniu, ktoré môže viesť k “úspešnej revolúcii”, hoci oficiálne zmena režimu nie je cieľom americkej politiky. “Neviem, kedy ich zvrhneme,” pokračoval Giuliani, ktorý na akcii nazvanej “Summit iránskeho povstania” vystupoval vraj ako súkromná osoba. “Môžu to byť dni, mesiace, pár rokov. Ale stane sa to,” pretože “ľudia v Iráne už toho majú dosť “. Možno také slová od insidera z Bieleho domu v deň teroristického útoku považovať za náhodu? Náhodou pritom nebude ani fakt, že sa v posledných týždňoch aktivizujú tiež iránski Kurdi, ktorí na západe Iránu začínajú útočiť na príslušníkov Revolučných gárd a najskôr sa stanú aj neoddeliteľnou súčasťou americkej stratégie proti Teheránu. Iránske letectvo ich bombarduje až v irackom Kurdistane…”

Skrátka, so starými tvárami a starými teroristickými spojencami nemožno zmeny čakať, hoci už spomínaný Tamir Pardo priznáva, že všetky tieto akcie boli už skôr k ničomu, pretože nedokázali dosiahnuť cieľ, teda zvrhnutie iránskeho režimu. Naopak, vždy dokázali Írančanov len stmeliť proti vonkajšiemu nepriateľovi.

Spencerová uvádza, že ak sa podarí Irán aspoň ochromiť a narobiť tam nejaký chaos, ktorý by rozkolísal režim, bude Západ so svojimi spojencami iste spokojný. “A čo viac, prípadné mocenské vákuum v regióne by vyhovovalo Izraelu a Saúdom by umožnilo naplniť svoje sny a stať sa nekorunovaným lídrom islamského sveta, prinajmenšom za terajšieho nezmyselne ambiciózneho panovania korunného princa Muhammada bin Salmána, proti ktorého katastrofálnej politike už ale povstáva aj široká kráľovská rodina.”

“Vývoj proste len vykresľuje budúci postup. Čo nefungovalo skôr, má akoby zafungovať teraz, kedy sa dávkovanie najskôr zvýši. Lenže ak Teherán na teroristický útok zareaguje tak, ako aspoň teraz sľubuje, môžu sa USA znenazdajky ocitnúť vo veľkej vojne, mimochodom Trumpovej prvej. Koniec koncov, Saudi si ich nákupy zbraní za stovky miliárd dolárov platia za ochranu, a keď ich USA obhajuje aj pri masakri v Jemene, tak … Hasan Rohan už Donaldovi Trumpovi odkázal, že sa Amerike nepodriadi, a že naopak, to Trump “skončí ako Saddám Husajn”, ktorý s podporou Západu proti Iránu viedol osemročnú vojnu. A v Teheráne boli na ministerstvo zahraničia povolaní veľvyslanci Holandska, Dánska a Británie, teda niektorých európskych krajín, ktoré poskytujú útočisko Ľudovým modžáhedínom, hoci ich hlavnou základňou sa aktuálne zdá byť Albánsko…”

“Popri zvyšujúcemu sa napätiu v Sýrii sa rodia iné výbušné krízy. Nutné znova podotknúť, že aj z Teheránu je to do Európy oveľa bližšie než do USA, a tak na starý kontinent môžu znovu dopadnúť nepredvídateľné negatívne dôsledky politiky niekoho iného, ​​hoci formálne spriateleného…” Uzavrela česká analytička.